Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312010643
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2312010643.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanej B. F. a spol., pre
pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písmeno a/ Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaných a okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 01.02.2016, sp. zn. 1T/153/2012, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania okresného prokurátora a obžalovaných B. F., nar. XX.X.XXXX, a L.
F., nar. XX.XX.XXXX, zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovanú B. F. a obžalovaného L. F. za vinných, a to
obžalovanú B. F. v bodoch 1/ až 9/ rozsudku z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. z toho v bodoch 3,4,6,7,8,9 formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zák. a obžalovaného L. F. v bodoch 3, 4, 6, 7, 8, 9 rozsudku z pokračovacieho obzvlášť závažného
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.,
ktorých sa mali dopustiť na skutkovom základe, že

1./ B. F. v meste F. v priebehu rokov 2007 až 2008 vo viacerých prípadoch požiadala L. W. o pôžičku

finančnej hotovosti, nakoľko súrne potrebovala finančnú hotovosť na podnikateľské aktivity jej manžela
L. F., pričom L. W. na žiadosť B. F. uzatvorila nasledovné zmluvy o pôžičke s viacerými spoločnosťami
a to:
- dňa 22. 6. 2007 zmluvu o splátkovom úvere so P. P.. 020535273, pričom jej bol poskytnutý úver vo
výške 6638,78 Eur (200 000,- Sk),
- dňa 02. 07. 2007 v G. Q. zmluvu o hypotekárnom úvere č. 002/3014/07HU, pričom jej bol poskytnutý

úver vo výške 10 953,99 Eur (330 000,- Sk),
- dňa 07. 10. 2008 so spoločnosťou Y. L. zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch č. 02000042,
pričom jej bola poskytnutá expres pôžička vo výške 4.979,09 Eur (150.000,- Sk),
- dňa 10. 11. 2008 v G. Q. zmluvu o bezúčelovom spotrebnom úvere, ako aj zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. 035/1315/08SU, pričom jej bol poskytnutý úver vo výške 33 193,92 Eur (1 000
000,- Sk),

- dňa 21. 11. 2008 L. W. uzatvorila vo F. Q. zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexi pôžičky, pričom jej bola
poskytnutá pôžička vo výške 4315,21 Eur (130 000,- Sk),
Ihneď po tom, ako boli L. W. tieto pôžičky poskytnuté, si ich v plnej výške od nej vyžiadala B. F., pričom
L. W. jej tieto peňažné prostriedky vždy odovzdala, avšak B. F. zatajila skutočnú finančnú situáciu a
podstatné skutočnosti, že jej nebude vedieť tieto pôžičky riadne splácať v stanovenej dobe, pričom ku
dňu 31. 12. 2010 tieto pôžičky nesplatila a svoj dlh voči nej nevyrovnala a do dnešného dňa spôsobila

týmto konaním poškodenej L. W. celkovú škodu 46 739,- Eur,2./ B. F. dňa 23. 10. 2007 v meste F. iniciovala s L. F. a jeho manželkou L. F., rod. A., uzatvorenie zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam, v zmysle § 553 Občianskeho zákonníka,
pričom táto zmluva bola napokon medzi L. D. a manželmi F. uzatvorená a následne toho istého dňa, teda

23. 10. 2007, bola uzatvorená zmluva o pôžičke podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka medzi L.
F., jeho manželkou L. F. s B. F. a jej manželom L. F., na základe ktorej sa jednotlivé strany medzi sebou
dohodli na poskytnutí pôžičky finančnej hotovosti vo výške 2 700 000,- Sk (89 623,58 Eur). Následne
B. F. založila dňa 17. 03. 2010 nehnuteľnosť patriacu manželom F. a to záhradu parcelné číslo 3829/1,
zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. mesta F., ktorú odkúpil dňa 17. 03. 2010 R. B. za sumu 7000,- Eur, avšak

túto finančnú hotovosť získanú predajom záhrady, následne požičali manželia F. B. F. a L. F. poskytla
dňa 18. 06. 2010 v F. B. F. pôžičku vo výške 6186,44 Eur, pričom B. F. jej zatajila skutočnú finančnú
situáciu a podstatné skutočnosti, že nebude vedieť tieto pôžičky riadne splácať v stanovenej dobe a
svoj dlh do dnešného dňa nevyrovnala a spôsobila týmto konaním poškodeným L. F. a L. F. celkovú
škodu 104 612,44 Eur,

3./ B. F. a L. F. s vedomím vlastnej insolventnosti v auguste 2008 v F. - F. uzavreli s D. C. ústnu dohodu o
pôžičke peňazí, ktorú odôvodnili „potrebou na rozbehnutie novej živnosti - kúpu nového lešenia“, k čomu
ďalej uviedli, že peniaze vrátia aj s príslušnými úrokmi do troch mesiacov, v zmysle ktorej dohody D.
C. poskytol manželom F. sumu 200 0000,- Sk (6638,78 Eur), ktorú sumu on sám riešil zo spotrebného
úveru z A., a. s., Q., uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 00-0000988517 zo dňa 18. 08.

2008, pričom tieto finančné prostriedky odovzdal ešte v budove banky manželom F., ktorí sa zaviazali,
že budú D. C. posielať na jeho osobný účet sumy vo výške mesačných splátok úveru až do splatenia
- jednorazového vyrovnania sumy do jeho rúk, následne asi o mesiac na to znova B. F. v mene seba
a svojho manžela oslovila D. C., že by potrebovali za obdobných podmienok a na ten istý účel ďalšie
sumy, na základe ktorej požiadavky im D. C. poskytol ďalšie sumy vo výške:

- 190 000,- Sk (6306,84 Eur) riešené z úveru z nebankovej spoločnosti V. SK, s. r. o., Q., č. zmluvy
9100101045,
- 150 000,- Sk (4979,09 Eur) riešené z úveru z nebankovej spoločnosti Y. L., č. zmluvy 1084727868,
- 200 000,- Sk (6638,78 Eur) riešené z úveru z nebankovej spoločnosti K. P., a. s., č. zmluvy 4266 738
5769001,kuktorémuúverubolaposkytnutáajkreditnákartasďalšímúverovýmrámcom,zktorejtaktiež

došlo k vyčerpaniu úverového rámca 1400,- Eur,
- 285 000,- Sk (9460,27 Eur) riešené z úveru od F. Q., a. s., Q., č. zmluvy 006365611101008,
v celkovej výške 1 067 266,78 Sk (35 426,76 Eur), ktoré pôžičky z nebankových subjektov sa B. F.
zaviazala splácať v mene D. C. na účet tej - ktorej spoločnosti a splátky za spotrebný úver z F. Q., a.
s. a A., a. s. mu posielať na jeho osobný účet. Keďže však manželia F. prestali úvery riadne splácať a

došlo k prieťahom na mesačných splátkach, D. C. začal sám riadne splácať všetky úvery od augusta
2009 a zároveň s manželmi F. dňa 19. 04. 2010 uzavrel zmluvu o pôžičke znejúcu na sumu 56 896,-
Eur (1 714 048,90 Sk), ktorá suma predstavovala sumu všetkých úverov s tým, že manželia F. budú
mesačne poukazovať na účet D. C. sumu 893,63 Eur, predstavujúcu súčet mesačných splátok za všetky
pôžičky po dobu 7 rokov a v prípade omeškania, hoci len jednej splátky sa celý dlh stáva splatným -

z titulu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Nakoľko manželia F. i napriek tejto povinnosti
dohodnuté mesačné splátky prestali splácať v máji 2010, za ďalšie kalendárne mesiace roka 2010 buď
vôbec nezaplatili alebo poslali výrazne menšie čiastky ako bolo pôvodne dohodnuté, došlo dňa 05. 11.
2010 zo strany D. C. k vypovedaniu zmluvy o pôžičke a zároveň žiadal o vrátenie zostatku dlhu, ktorá
písomnosť bola doručená B. F., no i napriek tomu zo strany manželov F. nedošlo k vráteniu dlhu, čím

spôsobili škodu pre poškodeného D. C. v doposiaľ presne nevyčísleného zostatku úveru, najmenej však
vo výške 40 000,- Eur,

4./ L. F. a B. F. v meste F. dňa 31. 10. 2008 uviedli do omylu Ing. L. G. tým spôsobom, že pri uzatváraní
zmluvy o pôžičke medzi L. G. na strane jednej a medzi L. F. a jeho manželkou B. F. na strane druhej,

obaja však zatajili ich skutočnú finančnú situáciu a podstatné skutočnosti, že nebudú vedieť dohodnutú
pôžičku v sume 780 000,- Sk (25891,26 Eur) riadne splácať v stanovenej dobe, v lehote najneskôr do
31. januára 2009 z toho dôvodu, že sú obaja insolventní, následne si obaja od L. G. požičali ešte ďalšie
finančné prostriedky:
- na vyplatenie faktúry za spol. Orange vo výške cca 1000,- Eur,

- na vyplatenie leasingu spol. VW automobilové služby vo výške 1761,80 Eur,
- pôžičku z F. Q., pobočka F. vo výške 7.200,- Eur,
pričom L. F. a B. F. mali vedomosť o tom, že predmetné pôžičky nebudú vedieť splácať, doposiaľ pôžičky
nesplatili a svoj dlh nevyrovnali a poškodenému Ing. L. G. spôsobili celkovú škodu 35 853,- Eur,5./ B. F. v presne nezistený deň v mesiaci jún roku 2009 v F. napriek tomu, že si bola vedomá svojej
insolventnosti, požiadala D. A., aby jej poskytol „zábezpeku“ na jej pôžičku vo výške 40 000,- Eur od

U. M. a to tak, že prevedie svoj rodinný dom na U. M. po dobu 3 mesiacov, kým pôžičku vráti, k čomu
D. A. pristúpil a dňa 16. 11. 2009 uzatvoril s U. M. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
D. A. v katastrálnom území F., zapísané na Správe katastra Šaľa na LV č. XXX a v ten istý deň podali
zmluvné strany návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol Rozhodnutím
Správy katastra Šaľa, číslo vkladu V 1700/09 zo dňa 23. 11. 2009 povolený, na účet D. A. bola zaslaná

suma 40 000,- Eur, ktorú B. F. z účtu vybrala, pričom poskytnutú pôžičku v stanovenej lehote a ani
neskôr nevrátila, a teda ani nezabezpečila, aby boli v zmysle dohody nehnuteľnosti vrátené D. A., čím
poškodenému D. A. spôsobila škodu najmenej 40 000,- Eur,

6./ B. F. dňa 31. 03. 2010, dňa 28. 06. 2010 a dňa 26. 07. 2010 v meste F. na ul. G. č. 2, uviedla do
omylu T. U. tým spôsobom, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke medzi B. F. a T. U. zatajila jej skutočnú

finančnú situáciu a podstatné skutočnosti, že nebude vedieť túto dohodnutú pôžičku riadne splácať v
stanovenej dobe, nakoľko je insolventná, pričom sa následne pred T. U. zatajovala s úmyslom skrývať
sa, pričom si požičala od T. U.:
- dňa 31. 03. 2010 sumu vo výške 3500,- Eur,
- dňa 26. 07. 2010 sumu vo výške 1000,- Eur,

pričom túto pôžičku do dnešného dňa nesplatila a svojím konaním spôsobila poškodenej T. U. škodu
4500,- Eur, - L. F. a B. F. spoločným konaním v meste F. na ul. G. č. X uzavreli dňa 06. 07. 2010 s
poškodenou T. U. zmluvu o pôžičke v zmysle § 657a a nasl. Občianskeho zákonníka, kde predmetom
tejto zmluvy bola pôžička vo výške 3500,- Eur, pričom dodatky k tejto zmluve dohodli v dňoch:
- 01. 08. 2010, kedy si požičali sumu 2000,- Eur,

- 11. 08. 2010 kedy si požičali sumu vo výške 2000,- Eur, s tým, že z toho vrátili sumu 250,-Eur
- 16. 08. 2010 si požičali sumu vo výške 2000,- Eur,
pričom manželia F. uviedli do omylu T. U. tým spôsobom, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a jej
dodatkov jej zatajili ich skutočnú finančnú situáciu a podstatné skutočnosti, že nebudú vedieť tieto
dohodnuté pôžičky riadne splácať v stanovenej dobe a to z toho dôvodu, nakoľko sú insolventní, pričom

sa následne pred ňou zatajovali s úmyslom skrývať sa, pričom tieto pôžičky do dnešného dňa nesplatili
a tým spôsobili poškodenej T. U. škodu 9.500,- Eur, a celkovú škodu uvedenú v tomto bode vo výške
13.750,- Eur.

7./ L. F. a B. F. po predchádzajúcej vzájomnej dohode preukazujúc so solventnosťou v presne nezistené

dni v období od dňa 03.08.2009 od marca 2010 v Y. v úmysle získať penaizae uzatvorili s veriteľom
A. R. uzatvorili ústne ako i písomne zmluvy o pôžičke na základe, ktorých si od menovaného požičali
rôzne finančné hotovosti v celkovej výške 139 121,- Eur, ktoré sa zaviazali vrátiť v krátkych časových
obdobiachvsplátkach,pričomvčaseuzatváraniapôžičiekužobajamalivedomosť,žepožičanépeniaze
nebudú schopní vrátiť v dohodnutom čase ani výške, nakoľko v danom čase mali uzatvorených viacero

pôžičiek s inými veriteľmi, ktoré neplatili načas a peniaze od veriteľa A. R. použili pre vlastné potreby,
prevažne na splatenie predchádzajúcich pôžičiek, čím poškodenému A. R. spôsobili škodu najmenej vo
výške 139 121,- Eur

8./ L. F. a B. F. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v lete v roku 2010 v meste F. pod zámienkou

dočasnej potreby pôžičky vylákali od poškodeného L. C. finančnú hotovosť vo výške 11.000,- Eur tým
spôsobom, že obvinená B. F. požiadala poškodeného L. C. o pôžičku na záchranu podnikania manžela
vo výške 2.500,- Eur a o niekoľko dní ho opätovne požiadala o pôžičku vo výške 7.500,- Eur na ten
istý účel, následne dňa 02. 08. 2010 spísali v F., na ulici R. č. XX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
obvinení B. F.ová a L. F. po podpise zmluvy prevzali od poškodeného L. C. finančnú hotovosť vo výške

10.000,- Eur, ktoré sa zaviazali vrátiť v lehote do 15. 06. 2011, čo však neuskutočnili do dnešnej doby,
pričom pri podpisovaní zmluvy zatajili svoju zlú finančnú situáciu a skutočnosť, že pôžičku nebudú vedieť
splatiť, čím spôsobili poškodenému L. C. škodu vo výške 10.000,- Eur,

9./ L. F. a B. F. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v mesiaci január roku 2010 v meste F., na ulici

M. č. XX pod zámienkou dočasnej potreby pôžičky vylákali od poškodeného I. Y. finančnú hotovosť vo
výške 52.000,- Eur tým spôsobom, že poškodeného požiadali o pôžičku vo výške 52.000,- Eur, avšak
poškodený s takou finančnou hotovosťou nedisponoval, preto na naliehanie obvinených B. F. a L. F.
dal svoj rodinný dom v F., na ulici M. č. XX do zábezpeky, došlo k predaju predmetnej nehnuteľnostidňa 05. 02. 2010 U. M. za sumu 52.000,- Eur s možnosťou spätnej kúpy v prospech poškodeného na
základe zmluvy o budúcej zmluve, pričom prevzatú kúpnu cenu za nehnuteľnosť vo výške 52.000,- Eur
poškodený I. Y. odovzdal obvinenej B. F. ako pôžičku, o čom bola medzi obvinenými B. F. a L. F. a

manželmi Y. spísaná dňa 05. 02. 2010 zmluva o pôžičke, kde bol stanovený termín vrátenia pôžičky do
30. 07. 2010, čo bol aj termín na spätné odkúpenie predanej nehnuteľnosti, obvinení B. F. a L. F. pôžičku
v dohodnutej lehote ani do dnešnej doby v celej sume nesplatili, pričom pri podpisovaní zmluvy zatajili
svoju zlú finančnú situáciu a skutočnosť, že pôžičku nebudú vedieť splatiť, čím spôsobili poškodenému
I. Y. škodu vo výške 27.600,- Eur.

Za to súd obžalovanej B. F.

Podľa § 221 ods. 4, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2,3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. uložil trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. bola pre výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§76ods.1,§78ods.1Tr.zák.bolobžalovanejuloženýiochrannýdohľadvtrvaní2(dvoch)rokov.

Obžalovanému L. F.

Podľa § 221 ods. 4, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2,3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. uložil trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený i ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného )

roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. boli obžalovaným B. F. a L. F. uložené nerozdielne a spoločne uhradiť
spôsobenú škodu L. W. v celkovej výške 46.739,- Eur, D. C. škodu vo výške 40.000,- Eur, Ing. L. G.
škodu vo výške 35.853,- Eur, T. U. škodu v celkovej výške 13.750,- Eur, A. R. škodu vo výške 139.121,-

Eur, L. C. škodu vo výške 10.000,- Eur a I. Y. vo výške 27.600,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. boli poškodení D. C., T. U., A. R. a L. C. so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázaní na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení L. F., L. F. a D. A. s jednotlivými nárokmi na náhradu škody
odkázaní na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak okresný prokurátor čo do výrokov
uložených trestov obžalovaným, ako i obaja obžalovaní, ktoré smerovalo proti rozsudku okresného súdu

tak do viny, ako i do uložených trestov.

Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora tento v písomných dôvodoch odvolania poukázal na to,
že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovaným použil mimoriadne zmierňovacie ustanovenia § 39
ods. 1 Trestného zákona, ktoré odôvodnil v tom zmysle, že zobral do úvahy dĺžku trestného konania

v prejednávanej veci, ako aj okolnosti prípadu, za ktoré súd považoval to , že je pravdepodobné,
že poškodení poskytovali finančné prostriedky za účelom získania značných úrokov, tieto pôžičky
poskytovali niektorí poškodení opakovane obžalovaným, napriek tomu, že predchádzajúce pôžičky
obžalovaní nesplnili, a zo strany poškodených napriek tomu, že v čase trestnej činnosti mali
poznatky, že obžalovaní sa nachádzajú v zlej finančnej situácii bez obvyklej miery opatrnosti naďalej

požičiavali finančné prostriedky, resp. ponúkali nehnuteľnosti ako zábezpeky pre získanie pôžičiek pre
obžalovaných. Má za to, že takéto zdôvodnenie použitia zmierňovacích ustanovení je v rozpore so
zákonom. Pokiaľ ide o dĺžku trestného konania, táto podľa názoru okresného prokurátora bola primeraná
a nepresiahla dĺžku konania v porovnateľných veciach, s prihliadnutím na obtiažnosť veci. Rovnakoargumentácia ohľadom poskytovania samotných pôžičiek nemôžu byť mimoriadnymi okolnosťami tak,
ako ich vyžaduje ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o odvolania obžalovaných tieto boli písomne zdôvodnené ich obhajcami, ktorí v písomných
dôvodochodvolaniapodrobnerozoberajúskutkovýstavspoukazomnajednotlivévykonanédôkazy,ako
iokolnostizaakýchdošlokjednotlivýmpôžičkám,pričomzdôraznil,ženepopierajúokolnostijednotlivých
skutkov a ak tak len v detailoch, ktoré boli v obvinení uvedené nesprávne. Aj z výpovedí svedkov je
zrejmé, že pôvodne obžalovaní nažívali v dobrých vzťahoch a vo vzájomnej dôvere. Poukázali na to, že

pri živnostenskom podnikaní sa niekedy stávalo, že potrebovali si požičať peniaze na nákup materiálu
na ďalšiu objednávku, najmä keď úhrada faktúr za vykonanú prácu viazla. Požičané peniaze však vždy
vrátili,rovnakoakoichvrátiliniektorízosvedkov,keď požičiavalipeniazeim.Dôveramedzipoškodenými
a obžalovanými bola vybudovaná na rokoch spolupráce. Až v roku 2010 nastal zlom, ktorý spôsobil
svedok L. D.. Vtedy sa obrátili aj na neho so žiadosťou o pôžičku, ktorú im poskytol neočakávajúc žiadny
podraz, požičali si od neho peniaze a prvú pôžičku vrátili. Pri druhej pôžičke im však dal neskôr podpísať

potvrdenie, na ktorom bola pôžička viacnásobne nadsadená. Požičali si od neho 600.000,-- Sk, ale
on im dal podpísať papier, že im požičal 2.700.000,-- Sk. S podpisom potvrdenia veľmi súril a ani im
ho nedal riadne prečítať a oni ho vo všeobecnej dôvere podpísali. V ďalšej časti odvolania popisujú
ďalší priebeh, ktorý vlastne tvoril i súčasť obrany obžalovaných v priebehu hlavného pojednávania.
V dôvodoch odvolania ďalej poukázali na to, že okresný súd sa nezaoberal s právne významnou

okolnosťou, že do r. 2010 pôžičky riadne splácali a až v r. 2010 neboli v stave pôžičky riadne splácať.
Tiež zdôrazňovali, že niektoré pôžičky boli poskytované s neprimerane vysokým úrokom, až 70% a viac
ročne. Takéto úroky sú úžernícke, pôžičky s takýmito úrokmi sú uzavreté v rozpore s dobrými mravmi
a neplatné prinajmenšom v časti príslušenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Táto okolnosť má
právny význam, ale okresný súd sa ňou vôbec nezaoberal, a to pri žiadnej pôžičke. Ďalej sa vyjadroval

v dôvodoch obšírneho odvolania k jednotlivým skutkom za akých vlastne došlo k požičaniu jednotlivých
peňazí. V priebehu celého konania zotrvávali na tom, že okresný súd neprekonal ich obhajobu v tom
smere, že v danom prípade sa jednalo o konanie v rámci občianskoprávneho konania, ktoré konanie
nepredstavovali a nenapĺňalo zákonné znaky trestného činu. Na verejnom zasadnutí obhajcovia doplnili
dôvody odvolania, pričom poukázali na to, že pokiaľ ide o skutok v bode 5/ rozsudku jedná sa o skutok,

kde je poškodeným A., ktorý je zároveň obžalovaný v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Galante
pod sp. zn. 1T/69/2015 a na pojednávaní dňa 26.6.2016 potvrdil, že B. F. z obdržaných 40.000 Eur
dala 10.000 Eur L. F. a tá ich dala S. W. za sprostredkovanie pôžičky, 9.000 Eur dala F. do ruky A.
a 2.000 Eur poslala F. A. na účet P. P.. Pozemok za 7.000 Eur je opäť vo vlastníctve a je zapísaný
v katastri na F.. Je teda otázne ako bola naplnená subjektívna stránka a dá sa tiež usudzovať, že

obžalovaná mala snahu a domnievala sa, že požičané peniaze bude môcť splácať. Z uvedeného dôvodu
preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie,
alternatívne obžalovaných spod obžaloby oslobodiť. K tomuto návrhu obhajcu JUDr. Čarnogurského
sa pripojil i druhý obhajca obžalovaných JUDr. Matúš Beresecký, ktorý doplnil, že v predmetnej veci
nebolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom z dokazovania minimálne, pokiaľ ide o

nehnuteľnosti týkajúce sa poškodených F., za ktorým účelom sa žiada doplniť dokazovanie v rozsahu
oboznámenia spisového materiálu sp. zn. 1T/69/2016 Okresného súdu Galanta, v rámci ktorej bol
vypočutý i poškodený A. ako obžalovaný, za ktorým účelom bude potrebné ustáliť aj rozsah spôsobenej
škody, pokiaľ ide o skutky pod bodmi 2/ a 5/, ktoré podľa jeho názoru majú aj posúdenie subjektívnej
stránky obžalovaných. V ostatných písomných dôvodoch obžalovaní poukazovali na okolnosti, ktoré boli

i súčasťou obrany obžalovaných na hlavnom pojednávaní.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo, a tak zistil, že odvolania tak okresného

prokurátora, ako i odvolania obžalovaných sú nedôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého
výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s
ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov, po ich vecnom vyhodnotení vyvodil

skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorých uznal
obžalovaných za vinných.Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaní sa dopustili skutkov tak, ako sú
im kladené za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.

Súd I. stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku
jasne a zrozumiteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodnenia je rovnako tiež zrejmé akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď

posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa
vyrovnal s obhajobou obžalovaných.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsiahle a vyčerpávajúce dôvody prvostupňového rozsudku,
ktorý v dôvodoch veľmi podrobne rozberá každý jeden dôkaz vo veci vykonaný. V súvislosti s tým
preto krajský súd na tieto v podrobnostiach len poukazuje. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou

obžalovaných, pokiaľ ide o napádaný výrok o vine a právnom posúdení skutku, ako i samotného trestu,
nakoľko rozsudok okresného súdu obsahuje všetky potrebné náležitosti, na ktoré výrok napadnutého
rozsudku v dostatočnej miere opodstatňujú. Je potrebné zdôrazniť, že okresný súd v predmetnej veci
skutočne vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, v celej šírke, na základe čoho potom správne
ustálil skutkový stav veci. Svedčí o tom i značný rozsah vypočutých svedkov, najmä poškodených,

zadovážených listinných dôkazov, ako i ostatných vo veci vykonaných dôkazov. Je treba zdôrazniť,
že v danom prípade z výpovedí jednotlivých poškodených nepochybne vyplývajú okolnosti, za akých
došlo k požičiavaniu uvedených peňazí, z ktorých výpovedí je zrejmé, že obžalovaní i napriek tomu,
že vedeli, že uvedené finančné prostriedky nebudú môcť vrátiť, si opakovane tieto požičiavali, pričom
je nepochybné, že takýmto konaním naplnili zákonné znaky trestného činu tak, ako bol žalovaný a tak

ako bol uznaný i rozsudkom okresného súdu. V tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenia, ani
porušenia zákona a preto pokiaľ ide o vinu a právne posúdenie konanie obžalovaných v podrobnostiach
len poukazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody prvostupňového rozsudku, nakoľko by musel len
opakovať stav, ktorý okresný súd veľmi podrobne rozoberá.

Pokiaľ ide o samotné námietky obžalovaných, že v danom prípade nebol jednoznačne ustálený skutkový
stav a bolo potrebné vo veci vykonať doplnenie dokazovania výsluchom poškodeného A. a zisťovaním
i rozsahu spôsobenej škody, je potrebné zdôrazniť, že takéto námietky obžalovaných nemôžu obstáť.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že konanie prebiehajúce na Okresnom súde v Galante, kde
mal vystupovať poškodený A. ako obžalovaný, je úplne iným konaním, kde jeho postavenie v danom

prípade je diametrálne odlišné, nakoľko v predmetnej veci vystupuje ako obžalovaný, kde jeho práva sú
ustanovené Trestným poriadkom, kde okrem iného je jeho právom brániť sa spôsobom akým uzná za
vhodné, a teda nie je vylúčené, že v predmetnej trestnej veci mohol obžalovaný vypovedať i nepravdu,
preto použitie takéhoto dôkazu v tejto konkrétnej prejednávanej veci je neprípustné. Rovnako, pokiaľ
ide o rozsah vykonaného dokazovania ohľadom výšky spôsobenej škody na pozemku týkajúcich sa F.,

vzhľadom na jeho hodnotu sa nemožno stotožniť s právnym názorom zástupcu obžalovaných v tom
smere, že by táto okolnosť mala vplyv na právnu kvalifikáciu, nakoľko v danom prípade ani pri prípadnom
znížení predmetnej škody by nedošlo k zmene právnej kvalifikácie, nakoľko rozsah trestnej činnosti
nepochybne zakladá skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu podvodu v zmysle § 221 ods. 1,
ods. 4 písmeno a/ Trestného zákona. Taktiež je treba zdôrazniť, že v tomto smere poškodení F. boli so

svojim nárokom na náhradu škody odkázaní na konanie v občianskoprávnych veciach a dokazovanie
predmetných tvrdení by podľa názoru krajského súd presahovalo rámec trestného konania.

Je teda nepochybné, že z výsledkov vykonaného dokazovania a predovšetkým z čiastočného doznania
sa obžalovaných, ale i usvedčujúcich výpovedí poškodených, ako i listinných dôkazov, okresný súd

dospel k správnym záverom, že poškodení pri poskytovaní jednotlivých finančných prostriedkov
obžalovaným,atovniektorýchprípadochiopakovane,boliuvedenízostranyobžalovanýchdozjavného
omylu tým, že obžalovaní v čase uzatváraní jednotlivých záväzkových právnych úkonov, a to či už v
ústnejpodobealebovpísomnejpodobepoškodenýchzavádzalivrátenímpeňazíajsprípadnýmiúrokmi,
za ktorým účelom ich klamlivo zavádzali s tým, že peniaze im vrátia zo zisku, z podnikateľskej činnosti

obžalovaného L. F., pričom jednoznačne museli už v tom čase vedieť, že ich finančná situácia je veľmi
zlá a tieto sumy v žiadnom prípade, vzhľadom na aj na rozsiahle obnosy finančných pôžičiek už nemohli
splniť. Za takéhoto stavu úmysel obžalovaných je nepochybný a rozhodne tu nemožno hovoriť o konanív rámci občianskoprávneho konania, nakoľko ide o počínanie obžalovaných, ktoré v celom rozsahu, a
to po každej stránke naplnilo zákonné znaky žalovanej trestnej činnosti.

Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaných boli vykonané v súlade so zákonom a ani
odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z
prvostupňového rozsudku v celom rozsahu. V tomto smere preto krajský súd opätovne poukazuje len
na na správne a vyčerpávajúce dôvody prvostupňového rozsudku, ktorým nie je možné nič vytknúť.

Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri ukladaní trestu obžalovaným, keď týmto uložil tresty za
súčasného použitia zmierňovacích ustanovení § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, a to aj
pri zohľadnení poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písmeno l/, pričom i postup okresného súdu pri
ukladaní trestu v zmysle § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona bolo možné považovať za zákonný. Trest
odňatia slobody u obžalovanej B. F. v trvaní 7 rokov a u obžalovaného L. F. v trvaní 5 rokov, je trestom,
ktorý plne zodpovedá všetkým kritériám rozhodujúcim pre ukladanie trestu. V tomto smere krajský

súd nemohol akceptovať námietku okresného prokurátora vyslovenú v dôvodoch odvolania, nakoľko
má za to, že okresný súd naozaj zohľadnil v zmysle platnej právnej judikatúry ako i medzinárodných
dohovorov dĺžku konania v predmetnej veci, ktorá zásadným spôsobom presahovala rámec, ktorým by
bolo zabezpečené právo obžalovaných na spravodlivý proces a v primeranej dobe a s prihliadnutím i na
samotné osoby obžalovaných mal za to, že uložené tresty tak, ako sú už vyššie uvedené, sú trestami,

ktoré sú spôsobilé naplniť účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona. Len
záverom krajský súd ešte poznamenáva k argumentácii jednak okresného súdu, ale i obžalovaných,
pokiaľ ide o výšku uloženého trestu v tom smere, že poškodení sa aktívnym spôsobom podieľali na
predmetnom konaní tým spôsobom, že vedeli v akej finančnej situácii sa obžalovaní nachádzajú, aj
napriek týmto skutočnostiam v snahe získať vyššie úroky, im finančné prostriedky požičali, je potrebné

len zdôrazniť, že takáto argumentácia je značne nelogická a neopodstatnená, nakoľko pokiaľ by tomu
tak bolo, je len málo pravdepodobné, že by niekto niekomu požičiaval peniaze v snahe získať vyšší
finančný úrok, hoci by vedel, že tieto finančné prostriedky mu nikdy vrátené nebudú. Takéto úvahy preto
krajský súd nemohol akceptovať.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne pochybenia ani pokiaľ ide o zaradenie obžalovaných pre výkon trestu
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia ktoré je plne v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/
ods. 4 Tr.zák. a ani vo výroku o náhrade škody, odvolania okresného prokurátora, ako i obžalovaných
ako nedôvodné, v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.