Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/348/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816213166
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816213166.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu T. B. A. s.r.o., so sídlom v K., C. 8, T.: XX
XXX XXX, zastúpeného JUDr. B. Z., advokátom so sídlom v K., C. 8, proti žalovanému Q. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, I., o zaplatenie 668,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.júla 2017, č. k. 6Csp/60/2016-56 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočne späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. júla 2017,
č. k. 6Csp/60/2016-56 v časti o zaplatenie 63,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo
sumy 63,26 eur od 04.11.2013 do zaplatenia z r u š u j e a v tejto časti konanie z a s t a v u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku III. o náhrade
trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 31,20 eur s príslušenstvom.
Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. nepriznal žalovanému náhradu trov
konania. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu spoločnosť R. Y. I. a.s. a žalovaný
uzavreli dňa 30.05.2013 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej bolo žalovanému
poskytnuté finančné plnenie vo výške 839,- eur. Z prehľadu o vykonaných platbách vyplýva, že žalovaný

žalobcovi celkovo uhradil sumu 291,63 eur. Žalobca listom zo dňa 25.10.2013 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť celého úveru a žalovaného vyzval na zaplatenie dlhu jednorazovo. V priebehu konania
pôvodný žalobca oznámil, že pohľadávka bola postúpená spoločnosti T. B. A. s.r.o.. Uznesením č. k.
6Csp/60/2016-36 zo dňa 10.04.2017 súd prvej inštancie pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu
vstúpil súčasný žalobca. V predmetnej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že sporové strany
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku.

Svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ
poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanému ako spotrebiteľovi. Je
nepochybné, že žalovaný v zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba spotrebiteľ. Súd prvej inštancie
vychádzajúc z citovaných ustanovení, prihliadajúc na oslabenie práva spotrebiteľa, teda i na premlčanie
uplatneného práva žalobcom žalobu zamietol v celosti ako nedôvodnú. Podľa zmluvy mal žalovaný úver

splatiť v splátkach po 31,61 eur v počte splátok 36 a takto mal zaplatiť celkom 1.138,68 eur. V zmluve
je uvedený len údaj o RPMN 23,20 %, ktorá sa rovná aj výške úrokovej sadzby 23,20 %. Iné náklady
spojené so splatením pôžičky sa v zmluve nenachádzajú. Vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé,
že zmluva neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru, pretože tento nemôže byť uvedený
údajom 5/2016. Údaj o konečnej splatnosti úveru vyžaduje presne časové uvedenie dátumu, kedy
konečná splatnosť úveru musí byť dátumovo presne špecifikovaná, teda musí byť vyjadrená presným

dátumom. Spotrebiteľský úver sa preto podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda žalovaný obdržal pôžičku 839 eur, úver sa považuje zabezúročný a bez poplatkov a žalovaný preukázateľne uhradil sumu 291,63 eur, bol povinný žalobcovi
ako právnemu nástupcovi veriteľa zaplatiť sumu 547,37 eur. Žalobca v súlade s bodom 12.4 zmluvy
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z 25.10.2013, kedy

bol žalovaný preukázateľne v omeškaní so splátkou za miesiac august 2013 až október 2013, čo
vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Veriteľ musí pri zosplatnení dodržať postup podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri
využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t.j. v danom
prípade najmenej splátkou splatnou v auguste 2013 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti.

Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky
pre ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť úveru, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre
ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula v auguste 2013 a pokiaľ žalobca podal
žalobu 10.10.2016, je zrejmé, že ju podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva
na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní k
zosplatneniu,aletotoprávomupatríažpotom,čouplynielehotatrochmesiacovodnezaplateniasplátky.

Súd prvej inštancie ďalej konanie v časti o zaplatenie sumy 31,20 eur s príslušenstvom, z dôvodu
späťvzatia žaloby žalobcom zastavil. O trovách rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.

2.ProtitomutorozsudkuvovýrokuII.avovýrokuIII.podalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Namietal

nesprávne právne posúdenie veci. Ak by súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie
pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka na posúdenie premlčania
splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t.j. premlčaniu podľa tohto ustanovenia by vzhľadom
na začatie sporu dňa 10.10.2016 podliehali splátky splatné 20.08.2013 a 20.09.2013. Premlčanie
zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.10.2013 a nasl.) by posúdil

podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka. Správne by mal potom za preukázané, že premlčané
sú len splátky splatné od 20.08.2013 a 20.09.2013 v celkovej sume 63,26 eur. Listom zo dňa 25.10.2013
bol zosplatnený celý úver pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.10.2013, žaloba bola na súde podaná
dňa 10.10.2016 a teda časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.10.2013
premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá

v zmysle ust. § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka začala plynúť od 21.10.2013. Ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby. Z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníkavyplývalenobmedzenieveriteľanauplatnenieprávapodľaust.§565Občianskehozákonníka
žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním
zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala

začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, došlo by v rozpore so
zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných
splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčín č.k.
17Co/228/2016-74, ktorý totožné posúdenie začatia plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho
zákonníka pre celý zosplatnený úver od splatnosti prvej omeškanej splátky v inej právnej veci, označil

za neprípustné. Inštitút zročnosti celého dlhu ako strata výhody splátok predstavuje sankciu pre dlžníka
a ako prostriedok ochrany pre veriteľa nemôže mať pre veriteľa nepriaznivý následok. Nakoľko časť
žalobcom uplatnenej pohľadávky titulom zaplatenia 2 úverových splátok splatných 20.08.2013 v sume
31,63 eur a 20.09.2013 v sume 31,63 eur je premlčaná, žalobu v časti o zaplatenie sumy 63,26 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,50% p.a. zo sumy 63,26 eur od 04.11.2013 do zaplatenia zobral

späť a navrhol odvolaciemu súdu konanie v tejto časti zastaviť. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
odvolací súd na základe ustanovenia § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 574,19 eur,
úrok z omeškania vo výške 5,50% p.a. zo sumy 574,19 eur od 04.11.2013 do dňa zaplatenia, to všetko
v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov konania

a náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu v spore.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1
písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie iba vo výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti
žaloby žalobcu a vo výroku III. o trovách konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním
napadnutú časť rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti, výrok I., ktorým bolo

konanie v časti o zaplatenie sumy 31,20 eur zastavené sa stal právoplatným a týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý.

6. Žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť, vzal žalobu v časti
späť a žalovaný i napriek písomnej výzve neoznámil nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, Krajský

súd v Trenčíne ako odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 63,26 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 63,26 eur od 04.11.2013 do zaplatenia rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil v zmysle § 370 ods. 1,2,3 CSP.

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie vo výroku II. na tom právnom názore, že
predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka

a s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa mal za to, že nárok žalobcu
je premlčaný. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t.j. v danom prípade najmenej
splátkou splatnou v auguste 2013 (prvá nezaplatená splátka) a nie samotným vyhlásením mimoriadnej
splatnosti, nakoľko veriteľ musí pri zosplatnení dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, t. j. k zosplatneniu v prípade spotrebiteľskej zmluvy nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po
omeškaní, ale toto právo mu patrí až potom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky.
Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky pre
ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť úveru, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú
využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula v auguste 2013.

8. Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie považuje za predčasný.

9. Z obsahu spisu okrem iného vyplýva aj to, že právny predchodca žalobcu (v zmysle bodu 12.4
VOP) listom zo dňa 25.10.2013 označený ako "predžalobná upomienka", vyzval žalovaného k okamžitej

úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalobca žiadal vykonať úhradu dlhu v celkovej výške 1113,37 Eur,
a to najneskôr do troch dní od doručenia tejto upomienky. Súd prvej inštancie posúdil tento list označený
ako "predžalobná upomienka" ako vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva.

11. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal
zročný celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

13. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému
termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle
§103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak

niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnuté, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata
výhody splátok. V prípade, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku
môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným
právnym úkonom.

14. V predmetnom prípade súd prvej inštancie správne preskúmal, či medzi stranami predmetného
zmluvného vzťahu bolo dohodnuté právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka podľa a správne
zistil, že toto právo patrilo veriteľovi - pôvodnému žalobcovi v zmysle bodu 12.4 zmluvy. Takisto súdprvej inštancie správne vyhodnotil list pôvodného žalobcu zo dňa 25.10.2013 označený „predžalobná
upomienka“ ako vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

15. Odvolaciemu súdu ale nie je zrejmé, z akého dôvodu mala premlčacia doba začať plynúť už v
auguste 2013, tak ako to uvádza súd prvej inštancie. Ak mal byť podľa súdu prvej inštancie predmetný
úver zosplatnený z dôvodu omeškania s úhradou už prvej splátky (splatnej v auguste 2013) a v
dôsledku toho by premlčacia doba podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka začala plynúť v deň
zročnosti tejto prvej splátky, odvolací súd považuje takýto záver za predčasný. Ustanovenie§ 103 druhej

vety Občianskeho zákonníka síce stanovuje ako začiatok premlčacej doby deň zročnosti splátky, pre
nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh (teda nie deň vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu),
avšak neurčuje, že to má byť deň zročnosti prvej splátky, ktorá nebola uhradená.

16. Odvolací súd má za to, že pre splatnosť celej pohľadávky nie je významné, kedy najskôr mohol
veriteľ požiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu jeho omeškania so splátkami, ale kedy,

po neuhradení ktorej splátky sa rozhodol toto svoje oprávnenie skutočne využiť. Zo spisu nevyplýva, že
by práve splátka, ktorá bola splatná 20.08 2013 (ale ani splátka splatná 20.10.2013), bola tou splátkou,
pre neuhradenie ktorej sa stal zročným celý dlh. Tento predpoklad súd prvej inštancie založil len na
tom, že žalobca by mohol najskôr vyhlásiť predčasnú splatnosť celej pohľadávky po troch mesiacoch
od omeškania s úhradou tejto splátky (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak

nezisťoval, či tomu tak skutočne bolo. Len zo samotnej predžalobnej upomienky zo dňa 25.10.2013 (bez
upozornenia, na ktoré táto upomienka odkazuje, a ktoré nepredložili žalobca, ani žalovaný) nie je zrejmé,
neuhradenie ktorej splátky bolo dôvodom vyhlásenia predčasnej splatnosti. Záver, že to bola splátka,
splatná dňa 20.08.2013 (resp. 20.10.2013), bol teda predčasný. Na ustálenie dátumu začatia plynutia
premlčacej doby je potrebné doplniť dokazovanie buď vyžiadaním (od oboch strán sporu) upozornenia,

ktoré predchádzalo predžalobnej upomienke z 25.10.2013, alebo - ak tento dôkaz nebude k dispozícii
-inými dôkazmi. Ak nebude možné zistiť, pre neuhradenie ktorej splátky vyhlásil žalobca predčasnú
splatnosť dlhu, nebude možné ani ustálenie dňa, kedy začala plynúť premlčacia doba (s istotou možno
povedať len to, že premlčacia doba začala plynúť dňom splatnosti niektorej zo splátok pred 25.10.2013).

17. Aj keď podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemožno (platne) vyhlásiť predčasnú splatnosť
celého dlhu v spotrebiteľských vzťahoch skôr než tri mesiace od splatnosti splátky, pre ktorej omeškanie
je predčasná splatnosť celého dlhu vyhlásená, nie je možné z toho vyvodzovať, že v každom prípade
v deň vyhlásenia predčasnej splatnosti uplynuli aspoň tri mesiace od splatnosti splátky, pre ktorej
omeškanie je vyhlásená predčasná splatnosť, a teda, že premlčacia doba (keďže samá podľa § 103

druhá veta Občianskeho zákonníka začať dňom zročnosti tejto splátky) musela začať aspoň tri mesiace
pred dňom vyhlásenia predčasnej splatnosti. Takýto záver by bol nesprávny napríklad v prípade, ak by
veriteľ (hoci v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) vyhlásil predčasnú splatnosť
celého dlhu ihneď po neuhradení niektorej zo splátok, nečakajúc na uplynutie trojmesačnej lehoty.
Pre ustálenie dňa začatia plynutia premlčacej doby je preto nevyhnutné zistiť, pre neuhradenie ktorej

splátky veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celej pohľadávky (s výnimkou situácie, keď už od vyhlásenia
predčasnej splatnosti do podania žaloby na súde uplynula trojročná premlčacia doba, čo nie je tento
prípad).

18. Súdprvejinštancie-vzhľadomnasvojvyššieuvedenýprávnynázor,nevykonaldokazovaniektomu,

pre neuhradenie ktorej splátky žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celej pohľadávky voči žalovanému,
pričom takéto dokazovanie mohol a môže súd v spotrebiteľských veciach vykonať aj bez návrhov strán /
§ 295 CSP/. Toto dokazovanie by presahovalo rozsah odvolacieho konania, preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil (vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania) a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní doplní dokazovanie tak, ako je uvedené vyššie a následne
opätovne posúdi premlčanie. Po vyhodnotení týchto skutočností súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).