Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105234626
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7105234626.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v právnej veci žalobcu: N. U.,
nar. X.X.lXXX, bytom I. 7, XXX XX V., právne zastúpeného JUDr. Ján Lemeš, advokát, Advokátska
kancelária, Žižkova 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,
a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, o určenie neplatnosti
právneho vzťahu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/3/2006-344 zo
dňa 20.1.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej súd prvej inštancie) žalobu zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 16.12.2005 žiadal, aby
súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 7.8.2003 a Ručiteľská listina zo dňa
7.8.2003 sú neplatné. Dôvodil, že podstatou naliehavého právneho záujmu na určení je tá skutočnosť,

že musí plniť dlh za úverového dlžníka a to na základe právnych úkonov, ktoré neurobil, resp. ktoré boli
urobené podvodným konaním zo strany úverového dlžníka. Poukázal nato, že na základe Ručiteľskej
zmluvy zo dňa 7.8.2003 uzavretej medzi žalovaným a ním sa mal zabezpečiť záväzok dlžníka K.. K. H.,
naposledy bytom V., R. X. Okrem zabezpečenia záväzku formou ručenia žalovaný s ním dňa 7.8.2003
uzavrel aj Dohodu o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov, na základe ktorej svoju pohľadávku zo
zmluvy o úvere aj uspokojuje, lebo dlžník si svoje zmluvné povinnosti neplní. Žalovanému aj doručil list
zo dňa 29.6.2005 a 25.7.2005, ktoré boli odpoveďou na jeho výzvy a oznámil mu, že Ručiteľskú listinu

zo dňa 7.8.2003 považuje za absolútne neplatný právny úkon, lebo bola uzavretá na základe porušenia
zákona s trestnoprávnymi dôsledkami pre úverového dlžníka zo Zmluvy o úvere č. 2003/131/179 zo dňa
7.8.2003 obvineného z úverového podvodu. Okrem toho ručiteľskú listinu v takomto prípade musela
podpísať aj jeho manželka. Ručenie za úver nepovažuje za bežnú záležitosť a keďže manželka takúto
ručiteľskú zmluvu nepodpísala, je v zmysle zákona takýto úkon neplatný. Z rovnakého dôvodu považuje
za neplatnú aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 7.8.2003. Tvrdil, že úverový dlžník K..
K.H.sfalšovaljehopotvrdenieopriemernomzárobkuodvtedajšiehozamestnávateľaDPMKa.s.Košice

a to tým spôsobom, že jeho osobné údaje použil na potvrdenie o príjme od inej, jemu neznámej firmy a
mesačný príjem doplnil o čiastku nezodpovedajúcu realite, ktorú žalovaný bez jeho vedomia akceptoval.
Okresná prokuratúra Košice uznesením č. 2Pv 13333/04 zo dňa 5.4.2005 zrušila obvinenie voči jeho
osobe z podozrenia zo spáchania trestného činu pomoci úverového podvodu a jediným podozrivýmsa stal úverový dlžník K.. K. H., za ktorého záväzok má ručiť. Ručiteľskú listinu zo dňa 7.8.2003 a
Dohodu o zrážkach a iných príjmov zo dňa 7.8.2003 považuje okrem vyššie uvedených dôvodov za
neplatné aj z toho dôvodu, že žalovaný ho neoboznámil s obsahom Zmluvy o úvere č. 2003/131/179 zo

dňa 7.8.2003, na základe ktorej bol poskytnutý úver úverovému dlžníkovi, za splatenie ktorého podľa
článku VI. Zabezpečenie úveru ručí. Okrem toho zabezpečenie úveru formou dohody zo zrážkach zo
mzdy a iných príjmov, v článku VI. úverovej zmluvy vôbec nebolo uvedené. Tento nedostatok na strane
žalovaného vyvoláva neplatnosť ručiteľskej listiny a dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov pre
neurčitosť, lebo z ich obsahu sa nedá určiť obsah zmluvy o úvere zo dňa 7.8.2003, za plnenie ktorej má

podľa žalovaného ako spoludlžník zodpovedať. V prípade, že by ho bol žalovaný oboznámil s obsahom
úverovej zmluvy spôsobom zabezpečenia záväzku dlžníka, nikdy by ručenie na základe sfalšovaného
priemerného zárobku u vymysleného zamestnávateľa, u ktorého nikdy nepracoval, neprijal. Je toho
názoru,žezporušeniazákonaúverovýmdlžníkomK..K.H.strestnoprávnymidôsledkaminikdynemôže
vzniknúť platný právny úkon, v dôsledku čoho nemôže vzniknúť ani jeho záväzok za splácanie úveru
za neho z titulu ručiteľskej listiny zo dňa 7.8.2003 a dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo

dňa 7.8.2003.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Tvrdil, že žalobca svoje tvrdenie, ktoré
je v žalobe viackrát aj pri iných príležitostiach zopakované opiera len o to, že zmluva o úvere bola
uzatvorená z dôvodu, že dlžník pri uzatváraní zmluvy o úvere porušil zákon a tým sa dopustil trestného

činu. Toto tvrdenie však žalobca ničím nepodložil. Tvrdil, že dlžník nebol právoplatne odsúdený za
žiaden trestný čin, ktorý by súvisel so zmluvou o úvere, takže nie je dôvod ani v súvislosti so zmluvou
o úvere hovoriť o porušení zákona. Na základe uvedeného neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by
ručiteľská listina a dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov boli absolútne neplatné. Pokiaľ ide
o tvrdenie, že ručiteľskú listinu a dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov považuje žalobca za

neplatnú z toho dôvodu, že ich súčasne nepodpísala aj manželka žalobcu poukázal nato, že podľa
jeho názoru k podpisu ručiteľského záväzku jedným z manželov nepotrebuje tento súhlas druhého
manžela. Podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému
manželovi. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je teda právnym úkonom, ktorý by
bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných

veci oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov
osobitne.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dňa 7.8.2003 uzatvoril žalovaný ako veriteľ s dlžníkom K..
K. H. Zmluvu o úvere č. 2003/131/179, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť dlžníkovi za

podmienok dohodnutých v tejto zmluve úver vo výške 300.000,00 Sk a dlžník sa zaviazal úver splácať
po 8.068,00 Sk mesačne. Dňa 7.8.2003 uzatvoril žalobca ako ručiteľ so žalovaným ako veriteľom a
dlžníkom K.. K. H. Ručiteľskú listinu. Dňa 7.8.2003 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako
dlžníkom Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Dňa 21.6.2005 vyzval
žalovanýdlžníka,naúhradudlžnejsumyvcelkovejvýške36.615,03Skdo5dníoddoručeniatejtovýzvy,

ktorú skutočnosť dal na vedomie aj žalobcovi. Na základe tejto výzvy žalobca oznámil žalovanému, že
z poverenia dlžníka mu uhrádza sumu 160.000,00 Sk a že v zmysle uznesenia I. T. Č.. XPv XXXX/XX
bolo zrušené obvinenie voči jeho osobe a teda z porušenia zákona K.. K. H. nemôže vzniknúť platný
právny úkon /ručiteľská listina/, v dôsledku čoho nemôže vzniknúť ani jeho záväzok z vyššie uvedenej
ručiteľskej listiny. Z uvedených dôvodov pokladá ručiteľskú listu za absolútne neplatný právny úkon. Dňa

13.7.2005 oznámil žalovaný žalobcovi predčasnú splatnosť úveru s tým, že žiada o splnenie záväzku z
ručenia. Istina predstavuje 210.060,38 Sk, nezaplatený úrok 10.402,00 Sk, úroky z omeškania 353,03
Sk a poplatky za vedenie účtu 180,00 Sk. Žalobca na výzvu splnenia záväzku z ručenia odpovedal
listom 25.7.2005 s tým, že považuje túto ručiteľskú listinu a dohodu o zrážkach za neplatnú z dôvodu
že pri poskytovaní úveru zo strany dlžníka išlo o úverový podvod a trestného činu, sa dopustil dlžník

pri žiadosti o úver.

5. Z výsledkov vykonaného dokazovania najmä zo spisu Okresnej prokuratúry I č. XPv XX/XX mal súd
nesporne preukázané, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere číslo 2003/131/179 došlo k trestnému činu
úverového podvodu na tom skutkovom základe, že K.. K. H. dlžník predložil falošné potvrdenia o svojom

príjme a príjme ručiteľa, t.j. žalobcu. Pokiaľ sa žalobca dovoláva neplatnosti ručiteľskej listiny a dohody
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 7.8.2003 súd ma zato, že žalobca, ktorý sa omylu dovoláva
nie je zbavený povinnosti zabezpečiť si zodpovedajúcu mieru objektívnych informácií o okolnostiach
respektíve skutočnostiach, ktoré boli rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, t.j.jednoznačne prijať na seba ručiteľský záväzok. Žalobca tvrdil, že dlžníka poznal a udržiavali priateľský
vzťah, pretože mali rovnaké záľuby a životnú filozofiu. Žalobca bez toho, aby zistil a zabezpečil si
rozhodujúce objektívne informácie potrebné pre posúdenie existencie predpokladov dlžníka splácať

úver, t.j. zistiť zamestnávateľa respektíve jeho podnikateľskú aktivitu, ktoré sú z hľadiska uvažovaného
právneho úkonu významné a rozhodne, pristúpil k podpisu ručiteľskej listiny a dohody o zrážkach.
Vypočutá svedkyňa K.. T. uviedla, že k podpisu ručiteľskej listiny a dohody o zrážkach nikoho nenútila
a ani na žalobcovi ako ručiteľa nerobila nátlak a bolo na jeho vôli či ju podpíše alebo nepodpíše. Podľa
názoru súdu nie je možné v danom prípade akceptovať, tvrdenie žalobcu, aby sa dalo účinne dovolať

neplatnosti pre omyl podľa ust. § 49a O.Z. za situácie, kde sa omylu dovolávala žalobca ktorý zanedbal
pre neho vo veci objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o skutočnom stave veci a bez dôvodu sa
vo svojom úsudku nechal mylne ovplyvniť dlžníkom prípadnými inými úvahami o predmete zamýšľaného
právneho úkonu. V konaní nebolo preukázané aby žalobca bol uvedený žalovaným do omylu a pokiaľ
by si bol býval prečítal písomný právny úkon ktorý parafoval svojim podpisom, mohol sa oboznámiť aj s
príslušnými dokladmi o výške príjmu. Omyl, ktorého sa v danom prípade dovoláva žalobca by musel byť

úmyselne vyvolaný žalovaným, t.j. veriteľom, voči ktorému ručiteľ svojim písomným prehlásením vzal
na seba povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Len vtedy by omyl mohol vyvolať
právne dôsledky v občianskoprávnom vzťahu medzi veriteľom a ručiteľom, t.j. žalovaným a žalobcom.
Tak tomu v prejednávanej veci nebolo. Preto nie je možné sa úspešné domáhať omylu vyvolaného
dlžníkom s právnymi účinkami pre veriteľa. Konanie dlžníka voči ručiteľovi by mohlo zakladať povinnosť

dlžníka uhradiť ručiteľovi prípadne vzniknutú škodu.

6. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie § 39 Občianskeho zákonníka, § 80 písm.c/
O.s.p., § 40a Občianskeho zákonníka, § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b
ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd určil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 7.8.2003 a Ručiteľská listina zo dňa 7.8.2003 sú
neplatné. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vyčíslené v lehote 3 dní
odo dňa vyhlásenia rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku. Uviedol, že odvolanie podáva podľa ust. § 205 ods. 2 písm.b/, d/ a f/ O.s.p. Žalobca
podpisom ručiteľskej listiny vystupuje vo vzťahu výlučne k žalovanému. Ručenie je podľa § 303 ObZ
jednostranný právny úkon, ktorý bol adresovaný banke a bol žalobcom a teda ručiteľom uskutočnený
na základe skutočností, ktoré mala k dispozícií banka priamo od dlžníka. Dlžník predkladal dokumenty
ako to správne vyplýva zo skutkového stavu priamo žalovanému a teda banke, a ručiteľ jednostranným

právnym úkonom vystupuje vo vzťahu iba k banke, teda žalovanému, bez toho aby bol v nejakom
priamom zmluvnom vzťahu s dlžníkom. Naviac ručiteľ a teda žalobca bol bankou priamo informovaný o
pravdivosti a obsahu dokumentov, ktoré podpisoval a teda samotný žalobca vzťahom na skutočnosť, že
dokumenty podpisoval priamo v banke nemal dôvod pochybovať o nepravdivosti daných dokumentov.
Naviac bol zo strany banky utvrdený, že banka si dokumenty preverovala ako si aj preverovala osobu

dlžníka, za ktorého ručenie poskytuje. Je to naviac úplne logické, nakoľko banke v prípade poskytnutia
úveru si osobu dlžníka preveruje vo viacerých smeroch. Preto najmä s poukazom na túto skutočnosť, a
to podpis samotných dokumentov priamo v banke a predložených zo strany banky, žalobca nemal dôvod
pochybovať o pravdivosti dokumentov, ktoré podpisuje a teda plne im dôveroval a bol presvedčený o ich
pravdivosti.Vkonečnomdôsledkuajsamotnábankatýmtodokumentom,ktorédlžníkIng.K.H.predložil,

dôverovala a považovala ich za pravdivé. Obdobne tvrdenie a právna argumentácia vzťahujúca sa k
ručiteľskej listine pokiaľ ide o predloženie dokumentov platí aj v prípade dohody o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov, ktorá je už dvojstranným právnym úkonom, avšak je uzatvorená výlučne medzi žalobcom
a bankou, teda opäť dokumenty na základe ktorých žalobca sa rozhodol túto dohodu o zrážkach zo mzdy
uzatvoriť predložila mu tieto dokumenty výlučne len banka a teda žalovaný. V tomto odvolaní osobitne

zdôraznil, že je možné v plnom rozsahu súhlasiť s tvrdením Krajského súdu v Košiciach, ktorý vyslovil
v tejto veci „Úmyselné uvedenie druhej zmluvnej strany do omylu treba posúdiť podľa ustanovenia §
49a OZ ako právny úkon urobený v omyle a nie podľa ustanovení § 39 OZ ako právny úkon, ktorý je
v rozpore s dobrými mravmi.“, avšak len v prípade ak toto konanie bezprostredne smeruje k druhej
zmluvnej strane, ktorá by sa tejto neplatnosti mohla podľa ustanovení § 49a OZ ako účastník druhej

zmluvnej strany dovolať. Avšak v tomto prípade dlžník konal v tomto úmysle vyvolať omyl priamo voči
banke ako žalovanému a žalobca podpísal ručiteľské vyhlásenia a dohodu o zrážkach zo mzdy len
na podklade údajov, ktoré žalobcovi predložila banka, teda žalovaný. Žalobca bol v zmluvnom vzťahu
výlučne len s bankou, teda žalovaným, nikdy nie s dlžníkom (voči nemu mu vzniklo len prípadne právoregresu), teda dlžník nikdy nemohol uviesť do omylu žalobcu. Je zrejmé, že žalobca nemal vedomosť
o žiadnych falošných dokladoch ako aj prípadnom úmysle dlžníka a konal len vo vzťahu k banke a
na základe skutočností tvrdených a predložených bankou, teda žalovaným. Samotný žalobca pristúpil

k podpisu ručiteľských vyhlásení na základe všetkých skutočností, ktoré mu boli priamo predložené
bankou a teda žalovaným, pričom žalobca nemal dôvod pochybovať o pravdivosti daných dokumentov a
tvrdení, nakoľko tieto mu predložila banka a on bol ručiteľom na základe odporúčaní sprostredkovateľa
úveru, ktorý tieto skutočnosti taktiež preveril. Teda žalobca v tomto smere konal a podpísal dokumenty
s náležitosťou, vedomosťou a utvrdením o ich pravdivosti.

8.Žalobcaopätovnepoukázalna§34OZ,§37ods.1OZvspojitostis§39OZamázato,žeprávnyúkon
žalobcu vo vzťahu k banke bol uskutočnený na základe podstatného omylu a teda je absolútne neplatný.
Skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe argumentuje absolútnou neplatnosťou na rozdiel od relatívnej,
niejevôbecprávnepodstatná,nakoľkopodstatnájeskutočnosť,žežalobcasatejtoneplatnostidovoláva
a to v rámci 3 ročnej lehoty a dovoláva sa jej voči žalovanému, ktorý ho do tohto omylu v zmysle § 49a

OZ uviedol (samozrejme za predpokladu, že tu nie je daná absolútna neplatnosť s poukazom na vyššie
uvedené a žalovaný o skutočnej pravde na strane dlžníka vedel).

9. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, či už s poukazom na otázku absolútnej
neplatnostipodľa§34OZspoukazomna§37ods.1OZvspojitostisň39OZalebovprípadeposúdenia

tejto otázky z pohľadu relatívnej neplatnosti podľa § 40a a § 49a OZ, v oboch prípadoch bola samotná
žaloba uplatnená riadne a včas, v zákonnej lehote.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny. Uviedol, že zmluvnými stranami ručiteľskej listiny a dohody o zrážkach zo mzdy a iných

príjmov boli žalobca ako ručiteľ a žalovaný ako veriteľ. Žalobca ako ručiteľ (teda konajúca osoba) bol ako
dlžníkom K. H., tak aj žalovaným ako veriteľom dlžníka K. H. oboznámený so všetkými skutočnosťami,
ktoré mali za následok podpis listín - zmluvy o úvere s dlžníkom K. H. a zabezpečovacích listín - dohody
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a ručiteľskej listiny, a to poskytnutie úveru žalovaným dlžníkovi K.
H. a v prípade, ak dlžník K. H. nebude plniť svoje záväzky zo zmluvy o úvere uplatnenie nárokov zo

strany žalovaného voči žalobcovi ako ručiteľovi. Žalovaný podpísal obe listiny - dohodu o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov a ručiteľskú listinu dobrovoľne, bez nátlaku, pri plnom vedomí, oboznámený o
obsahu súvisiacich listín, ako aj o záväzku dlžníka K. H. voči žalovanému ako veriteľovi, uvedomujúc
si svoj záväzok a zodpovednosť voči žalovanému ako veriteľovi, čo žalobca uvádzal aj vo svojich
vyjadreniach. Vzhľadom na dikciu ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka by žalovaný musel omyl

vyvolať alebo by o omyle musel vedieť už pri schvaľovaní úveru, ktorého podkladom boli okrem iných
listín aj potvrdenie o mzde žalobcu ako ručiteľa, pričom by museli byť súčasne splnené skutočnosti ako
na strane konajúcej osoby (žalobcu), tak aj na strane osoby, ktorej bol právny úkon určený (žalovaného).
žalovaný posudzoval všetky podklady pre poskytnutie úveru s odbornou starostlivosťou v súlade s
ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov (zákona o bankách) a opatrení Národnej

banky Slovenska. Žalovaný teda neuviedol žalobcu do omylu, a preto v prípade posúdenia platnosti
ručiteľskej listiny a dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je možné uplatniť ustanovenie § 49a
Občianskeho zákonníka.

11. Žalovaný má za to, že pokiaľ je zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným a dlžníkom K. H. platným

právnym úkonom a nedošlo k naplneniu podmienok podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka,
sú platnými aj zabezpečovacie zmluvy, a to dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a aj ručiteľská
listina.

12. Krajský súd ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

13. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 20.1.2015 s tým, že vec bola predložená odvolaciemu

súdu dňa 25.5.2016. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.6.2016, a ktorý účinok
zostal zachovaný aj po 30.6.2016 (viď. § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej
(od 1.7.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní

nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Opačnýzáverbybolporušenímprávnejistoty legitímnychočakávanístrán,lebotenktokonalnazáklade
dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď. závery vyjadrené
v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 36/1995).

15. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v

dostatočnom rozsahu v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.7.2013, vykonané
dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa §
220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia uvádza
nasledovné:

16. Kľúčovými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní boli námietky identické ako v konaní pred
súdom prvej inštancie a to, že Ručiteľská listina zo dňa 7.8.2003 ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy

zo dňa 7.8.2004 sú absolútne neplatné z dôvodu, že boli uzavreté na základe porušenia zákonov s
trestnoprávnyminásledkamipreúverovéhodlžníkazoZmluvyoúvereč.2003/131/1979zodňa7.8.2003
obvineného z úverového podvodu. Ďalej neplatnosť Ručiteľskej listiny zdôvodňuje žalobca tým, že
túto nepodpísala manželka, pričom ručenie za úver nepovažuje za bežnú záležitosť. Ručiteľskú listinu a
Dohodu o zrážkach z príjmov považuje taktiež za neplatnú z dôvodu, že nebol oboznámený žalovaným

s obsahom Zmluvy o úvere č. 2003/131/179 zo dňa 7.8.2003 a zabezpečenie úveru formou dohody o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov nebolo v článku VI. úverovej zmluvy uvedené.

17. K námietke žalobcu či môže prevziať ručenie jeden z manželov bez súhlasu druhého manžela,
odvolací súd uvádza, že k danej problematike súdy už zaujali stanovisko a taký názor, že podpisom

ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi a veriteľ
v prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, môže sa domáhať jej splnenia
na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej manželke, a to ani v tom prípade,
keby táto bola dala na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z
manželovniejetedaprávnymúkonom,ktorébybolomožnocharakterizovaťakodispozíciusospoločnou

vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej
dispozičnej sféry každého z manželov osobitne.

18. K námietke žalobcu ohľadom neplatnosti Ručiteľskej listiny a Dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací
súd uvádza, že tieto listiny podpísal žalobca osobne a mal byť s ich obsahom oboznámený. Pokiaľ si

žalobca dôsledne neprečítal listiny, ktoré u žalovaného podpisoval je táto skutočnosť na jeho ťarchu.
Už v čase podpisovania listín mal možnosť zistiť, že doklad o jeho príjme ako ručiteľa je sfalšovaný. Je
vecou ručiteľa, aby sa zaujímal pri podpisovaní Ručiteľskej listiny o skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z
ručiteľského záväzku.

Preto tvrdenie žalobcu, že pri podpisovaní ručiteľskej listiny nebol informovaný, aký príjem žalobcu aj
dlžníka je uvedený v potvrdení, považoval odvolací súd za absolútne neakceptovateľné. Z uvedeného
dôvodu nie je preto možné, aby sa žalobca dovolával neplatnosti právneho vzťahu pre omyl podľa ust.
§ 49a Občianskeho zákonníka. V odvolaí nebolo preukázané, ako ani na súde prvej inštancie, že omyl
bol vyvolaný žalovaným.

19. V odvolaní žalobca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého
stupňa zisteného stavu, alebo jeho právneho hodnotenia.20. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti preto
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a
žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).