Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/602/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413216769
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413216769.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Y., E. cesta
XXX/XX, občan SR, o zaplatenie 5.083,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno č.k. 8C/301/2014-78 zo dňa 17.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol už len o náhrade trov konania potom, čo
bola žalovanej rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 8C/301/2014-71 zo dňa 05.10.2015 uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.536,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z
tejto sumy od 03.01.2011 až do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 20,- eur, ktoré splátky
sú splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Vo zvyšku bola žaloba
zamietnutá. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 238,97 eur titulom súdneho poplatku

a vo výške 886,51 eur titulom trov právneho zastúpenia žalobcu, k rukám právneho zástupcu žalobcu
do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie
§ 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb a uviedol, že žalobca mal vo veci úspech v sume 4.536,93 eur zo žalovanej sumy 5.083,88
eur a neúspech v sume 546,95 eur, čo predstavuje v pomere k celému predmetu konania 89,24 %

úspech žalobcu a 10,76 % úspech žalovanej. Celkový úspech žalobcu je potom 78,48 % (89,24 %
- 10,76 %). Preskúmaním vyčíslenia trov právneho zastúpenia súd prvej inštancie zistil, že žalobca
nepreukázal cenu pohonných hmôt dokladom o kúpe, preto v zmysle § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z.
o cestovných náhradách, ak nie je preukázaná cena pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa
použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom
Slovenskej republiky. Ďalej mal za to, že vo zvyšnej časti bola odmena a náhrady uplatnené v súlade

s vyhláškou. Súd prvej inštancie konštatoval, že v spore bol žalobca len čiastočne úspešný (89,24%),
pričom neúspech žalobcu (10,76%) je úspechom žalovanej, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. O
náhrade trov konania preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že z trov konania žalobcu súd čiastočne
úspešnému žalobcovi priznal 78,48%, preto žalovanú zaviazal na zaplatenie náhrady trov právneho
zastúpenia vo výške 886,51 eur, teda 78,48% z 1.129,60 eur, ako aj na zaplatenie náhrady iných trov
vo výške 238,97 eur, teda 78,48% z 304,50 eur (súdny poplatok).2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá rozhodnutie súdu prvej
inštancie napadla v celom rozsahu. Poukázala na svoje vyjadrenie zo dňa 05.03.2016, ktorým žiadala o
oslobodenie od trov konania, nakoľko je nezamestnaná a vedená na úrade práce ako sociálny prípad.

Namietala tiež trovy právneho zastúpenia, konkrétne vyčíslenie účasti na pojednávaní dňa 16.03.2015,
cestovné náhrady a náhradu za stratu času, pričom mala za to, že súd prvej inštancie neinformoval
zástupcu žalobcu, že súdne konanie sa odročuje, a preto sa navýšili trovy právneho zastúpenia.
Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalovanej žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia a tiež že trovy konania boli vyčíslené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb.

4.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej

len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5. V prejednávanej veci ide o konanie, ktoré začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,

ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté
uznesenie vydal dňa 17.12.2015, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

10. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od
povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane v zásade nie je možné. Ani v prípade, ak bolo
neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú
poplatkovú povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov

úspešnej strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná
neúspešná strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide
o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j.

ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá
plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí .

11. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosťživota, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok

vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto
ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do
popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama
nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje

osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne
iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a
nasledujúce CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu

trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Zároveň rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

12. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní o trovách konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a z náhrady za zapletený
súdnypoplatok neposudzovalmožnosťaplikáciezákonnéhoustanovenia§257CSPataknedostatočne
skúmal, či sú na strane žalovanej dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania je súd povinný skúmať, či u strany, ktorá nemala v konaní úspech, a ktorá by mala nahradiť

trovy konania úspešnej protistrane, nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí tieto okolnosti vôbec neskúmal, tento len vychádzal z procesného úspechu vo
veci a teda len konštatoval, že žalobca mal vo veci čiastočný úspech, preto mu priznal pomernú časť
vynaložených trov konania. Takto súd prvej inštancie postupoval napriek tomu, že z písomného podania
žalovanej doručenej súdu prvej inštancie dňa 10.03. 2015 (č.l. 42 spisu) vyplýva, že žalovaná sa má

nachádzať v stave hmotnej núdze, je nezamestnaná a vedená na úrade práce a z tohto dôvodu žiadala
o odpustenie príplatkov za súdne konanie.
13. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neposúdil celý komplex
okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 257 CSP. Z rozhodnutia súdu
prvej inštancie nie je možné zistiť ako sa súd vyporiadal s týmto procesných návrhom žalovanej. V

ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať tým, či sú na strane žalovanej také výnimočné
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd žalobcovi náhradu trov konania neprizná. Odvolací súd
záverom pripomína, že bez náležitého zhodnotenia okolností nielen na strane toho, koho by postihovala
povinnosť nahradiť trovy, teda žalovanej, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím
výnimočného ustanovenia dotknutá (žalobcu), nemožno jednoznačne ustáliť, či v prejednávanej veci

neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa , ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP.

14. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa
súd prvej inštancie bude zaoberať vecou vo vyššie naznačenom smere a opätovne rozhodne o nároku

na náhradu trov konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).