Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115232088
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115232088.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: R. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. O.
XXX, o zaplatenie 1.960,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno z 26. mája 2017, č. k. 6C/769/2015-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti týkajúcej sa plnenia
v splátkach a v časti týkajúcej sa trov konania z r u š u j e a vec mu vracia v týchto častiach na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.527,35 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 30. 08. 2015 do zaplatenia, v splátkach po 30 eur

mesačne, ktoré splátky sú splatné 28.-toho ktorého dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok počnúc 40.
dňom od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 62,82 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že dňa 10. 01. 2014 strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu č. 98628, v zmysle ktorej banka poskytla
klientovi peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur, ktorý úver sa žalovaná zaviazala veriteľovi vrátiť

v mesačných splátkach po 30,02 eura, poslednú splátku mala vykonať 15. 01. 2024. Pre neplnenie
povinností žalovanou, žalobca listom zo dňa 19. 08. 2015 žalovanú vyzval, aby do 29. 08. 2015 celý dlh
vyplývajúci z tejto úverovej zmluvy zaplatila. Právne vec odôvodnil aplikáciou čl. 38 Charty základných
práv Európskej únie; hlavy I. čl. 4, bod 2 písm. f), čl. 12, hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie; čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS; § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2014 /
ďalej len OZ/; § 1 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení

účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ako aj zisteným skutkovým stavom. Na uplatnený nárok
z úverovej zmluvy súd aplikoval spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil
ako spotrebiteľský, pretože žalovaná je spotrebiteľom. S poukazom na uvedené zisťoval, či predmetná
zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a ak nie, aký právny následok má
prípadná takáto absencia náležitosti zmluvy. Mal za to, že v zmluve absentuje zákonom stanovená
obligatórna podstatná náležitosť úverovej zmluvy podľa §-u 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z.

v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Dôležitosť tejto náležitosti spotrebiteľskej zmluvy z pohľadu
ochrany spotrebiteľa vzhliadol v tom, že spotrebiteľ musí vedieť aká suma z jeho splátky sa započíta
na istinu a aká na úroky, prípadne poplatky, aby mohol priebežne pri splácaní svojho dlhu sledovať ako
sa znižuje istina jeho dlhu. Táto zmluva vo svojich ustanoveniach obsahuje určenie mesačnej splátky
výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku
istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov, a preto považoval tento úver za bezúročný a

bez poplatkov, navyše bol toho názoru, že sa jedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky vzhliadol vskutočnostiach: nečlenenie splátky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, čo v podstate znamená,
že spotrebiteľ musí plniť pôžičku v jednotlivých splátkach, ale od samotného počiatku nevie, koľko má
hradiť na istinu a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky a poplatky. Veriteľ to od samého začiatku

vie a má o tom vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi neposkytuje. To potom znamená, že
veriteľ svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na
splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu
moc skontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Ak by si spotrebiteľ vyžiadal amortizačnú tabuľku,
nič by to nemenilo na skutočnosti, že priradenie splátok spotrebiteľa k istine a úrokom zaplatených do

momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky, by takisto určoval veriteľ a spotrebiteľ by nemal žiadnu
moc ovplyvniť, ako veriteľ určil jednotlivé splátky do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky. Pokiaľ
by sa jednalo o splátky uvedené v prípadne vyžiadanej amortizačnej tabuľke, opäť by len veriteľ určil
jednostranne a svojvoľne ako v amortizačnej tabuľke uvedie, ako sa bude splácať istina úveru a ako sa
budesplácaťjehoodmena-úroky,atobezdohodysospotrebiteľom.Vzhľadomnauvedenéskutočnosti,
absencia určenia mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma

sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov, má
za následok, že zmluva sa síce považuje za platnú, avšak s prihliadnutím na ust. §-u 11 ods.1 písm.
b) zák. č. 129/2010 Z. z. úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vo vzťahu k uplatnenému
nároku žalobcu to potom znamená, že žalovaná je povinná veriteľovi zaplatiť iba tú sumu, ktorú od
neho dostala, v danom prípade žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 eur a podľa žalobcom

predloženého prehľadu splátok žalovaná doteraz zaplatila 472,65 eura, teda žalobcovi musí zaplatiť
ešte 1.527,35 eura. Úroky z omeškania priznal v súlade s ust. §-u 517 ods.2 OZ vo výške stanovenej v
Nariadení Vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu teda odo dňa
30. 08. 2015 (vzhľadom na obsah výzvy o predčasné splatenie úveru, v ktorej bola veriteľom poskytnutá
lehota na dobrovoľné zaplatenie celého dlhu do 29. 08. 2015, teda lehota na dobrovoľné splnenie dlhu

uplynula dňa 29. 08. 2015 a omeškanie začína dňom 30. 10. 2015). Vychádzajúc z ust. § 232 CSP
povolil žalovanej povolil túto sumu žalobcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur majúc za to, že
bez povolenia týchto splátok uložená povinnosť by mohla žalovanú existenčne ohroziť, pričom u žalobcu
takáto hrozba nie je. V ostatnej časti žalobu považoval za nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 2 CSP a pri čiastočnom úspechu

oboch strán sporu vyslovil, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 62,82 %.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca v jeho zamietajúcej
časti a vo výroku o možnosti žalovanej splácať úver v mesačných splátkach tvrdiac, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyjadril nesúhlas so záverom

súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Uviedol, že podľa bodu 1.1. zmluvy boli
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj Všeobecné obchodné podmienky. Pokiaľ ide o počet, termíny splátok
istiny aj úrokov, tieto boli určené termínom splatnosti anuitnej splátky, pričom boli stále rovnaké a sú
uvedené v bode 1.2 zmluvy. Dôvodil, že banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádzala splátky, lehoty,

podmienky úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných
na základe úrokovej sadzby úveru. Vysvetlil, že anuita a splácanie anuitným spôsobom znamená, že
úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká
a skladá sa z časti splátky istiny úveru a z časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru.
Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Pokiaľ by mal samotný text

zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti (napríklad lehota
splatnosti 9 rokov, 108 mesačných splátok), znamenalo by to neúmerné rozšírenia rozsahu zmluvy, čo
by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvy. Výška, počet a termíny splátok
a poplatkov bola zrejmá v čase uzatvorenia zmluvy, tieto sú uvedené v texte zmluvy. Ostatné poplatky
výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok,

a teda aj samotnej zmluvy. Pokiaľ ide o poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúveru,totozmluvaneuvádzala,
pretože na základe predmetnej zmluvy nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami.
Dodal,žezpovahyjednotlivýchpoplatkovvyplýva,ženiejemožnévopredstanoviťpočet,koľkokrátbude
klient povinný daný poplatok zaplatiť, pretože uvedené závisí od klientom využitých služieb. Na podporu

svojich tvrdení citoval z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre
Bíroóvej zo dňa 09.11.2016 C-42/15, ako aj na Stanovisko odboru ochrany finančných spotrebiteľov
Národnej banky Slovenska z 18. 04. 2017 k aplikačným dôsledkom tohto rozsudku Súdneho dvora. V
ďalšej časti odvolania týkajúcej sa rozhodnutia o splatení žalovanej istiny v splátkach uviedol, že súdnepostupoval v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého môže súd vo výnimočných a najmä
odôvodnených prípadoch predĺžiť paričnú lehotu, pričom oprávnenie priznať plnenie v splátkach. Mal
za to, že prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav, neposúdil finančné možnosti žalovanej a

teda nebola splnené podmienka, podľa ktorej môže súd v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu
na plnenie a zároveň súd tak rozhodol nad zákonom povolený rozsah. Mal za to, že aj v tejto časti
súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň porušil jeho právo na
spravodlivý proces.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),

beznariadeniapojednávania(§385ods.1CSP)adospelkzáveru,žerozsudokjepotrebnévnapadnutej
zamietajúcej časti, v časti týkajúcej sa plnenia v splátkach a náhrady trov konania podľa § 389 ods.
1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, pre absenciu odvolania,
nadobudol právoplatnosť.

5. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z
omeškania, pričom žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 10. 01. 2014 zmluvu o úvere
č. 98628 na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol úver vo výške 2.000 eur a žalovaná sa zaviazala
úver splatiť po 30,02 eura mesačne do 15. 01. 2024. Žalovaná však dohodnuté splátky pravidelne a

včas neplatila, preto ju žalobca listom zo dňa 19. 08. 2015 vyzval na zaplatenie celého dlhu a to do 29.
08. 2015, ktorá výzva zostala bezvýsledná. Celý dlh vyčíslil v sume 2.020,60 eura, z toho nesplatená
istina 1.870,86 eura, 84,47 eura úrok, úrok z omeškania v sume 0,80 eura, poplatok 60 eur a poplatok
za poistenie schopnosti splácať úver v sume 4,47 eura, keď mal za preukázané, že žalovaná doteraz
zaplatila sumu 472.65 eura. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel,

pričom sumu uložil žalovanej splatiť v splátkach a čiastočne žalobu z dôvodu nedodržania zákonných
náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. zamietol.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivýproces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je

vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.

Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,

lexikálne a štylistické hľadiská.

12. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia

je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má
byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným
spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

13. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľný a
nebol dostatočne zistený skutkový stav. Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu treba predovšetkým považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu

v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 10. 01. 2014 k uzatvoreniu
úverovej zmluvy č. 98628, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške
2.000 eur s fixnou úrokovou sadzbou 12,9 % p. a., s výškou RPMN 15,39 %, ktorý sa žalovaná zaviazala

vrátiť v 120 pravidelných mesačných anuitných splátkach, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, po 30,02
eura. Podľa čl. 2, bod 2.3 bola žalovaná oprávnená kedykoľvek počas trvania zmluvy bezplatne žiadať
od banky (žalobcu) výpis z úverového účtu formou amortizačnej tabuľky. Žalovaná dlh neplnila včas a
riadne, pričom listom zo dňa 19. 08. 2015 žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru do 29.
08. 2015 v sume 2.020,60 eura.

15. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z
uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ako správne učinil aj súd prvej inštancie.

16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tvrdení, že úver je bezúročný a bez poplatkov,

pretože v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, povinnými náležitosťami zmluvy
o spotrebiteľskom úvere boli aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
zmluvaneobsahujeúdajotom,zčohopozostávaúverovásplátkastým,žeosobitneprikaždejjednotlivej
splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma zo splátky
sa započíta na istinu a aká na úroky prípadne poplatky a tak aby mohla priebežne pri splácaní svojho

dlhu sledovať ako sa znižuje istina jeho dlhu. Takéto neuvedenie rozčlenenia splátok považoval zároveň
za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože spotrebiteľ od samotného počiatku nevie,
koľko má hradiť na istinu a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky a poplatky. Odvolací súd sa s
týmto právnym záverom prvoinštančného súdu nestotožňuje z nasledujúcich dôvodov.17. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluvné strany si v úverovej zmluve č.
98628 zo dňa 10. 01. 2014 dojednali, že dlžník je povinný splatiť banke istinu úveru spolu s úrokmi vo

výške12,90%ročnev120-tichmesačnýchanuitnýchsplátkachpo30,02eura.Neoddeliteľnousúčasťou
zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (ďalej len „VOP“), pričom podľa čl. V bod 3 VOP
anuitná splátka je rovnomerná splátka úveru zahŕňajúca splácanie príslušnej časti istiny i úroku mesačne
vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. Prvá anuitná splátka úveru bude vykonaná v termíne
uvedenom v úverovej zmluve. Ďalej si zmluvné strany dojednali poplatok za poistenie schopnosti splácať

úver 1,49 eura mesačne (čl. 1 bod 1.2 zmluvy).

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu 09. 06. 2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa

§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

20. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa prípadnej poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamiúverunaúčelysplatenia

a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať
si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania
zmluvy o úvere.

21. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi

žalobcom a žalovanou bolo prebrať do slovenského práva smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len „ smernica 2008/48/ES“).

22. Odvolací súd k uvedenej veci poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa

09. 11. 2016, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h/ a i / smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v
tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu listiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa citovaného rozsudku predmetný

článok smernice (10 ods. 2 písm. h/) ustanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

úverová zmluva zo dňa 10. 01. 2014 obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 9 ods.
2, vrátane písm. k/ citovaného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a to v čl. 1, bod 1.2 v spojení s čl. 2 bod 2.3 a v spojení
s čl. V bod 3 VOP, pričom nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom na to, že strany si dojednali fixné
anuitné splátky, obsahujúce ako splátku istiny, tak i splátku úrokov, špecifikovať v zmluve samostatne

údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov, resp. pripájať k zmluve amortizačnú tabuľku, obsahujúcu
takýto údaj. S poukazom na uvedené odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o tom, že úver
sa považuje výlučne v dôsledku absencie toho jediného údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11
ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch za nesprávny a nedôvodný.

24. Žalobca preskúmavaný rozsudok napadol odvolaním aj v časti, v ktorej bolo žalovanej povolené
žalovanú istinu splácať v splátkach z dôvodu.25. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

26. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

27. Citované ustanovenia zákona vychádzajú zo zásady, že lehotu na plnenie súd určuje troma dňami
od právoplatnosti rozsudku. Zákon však počíta aj s možnosťou, aby súd určil plnenie v splátkach.

28. Pri preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti odvolací súd dospel k záveru, že je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je zrejmé z akého dôvodu súd pristúpil k splneniu dlhu
žalovanej v tak nízkych splátkach, pričom len vágne skonštatoval existenčné ohrozenie žalovanej. Súd

prvej inštancie nemal na uvedený záver žiadne podklady, pomery žalovanej si náležite nepreveroval
a neposúdil komplexne jej majetkové, osobné pomery a možnosti. Súdna judikatúra zdôrazňuje, že
súd pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu v splátkach musí presvedčivo zdôvodniť záver (vzhľadom k
povahe prejednávanej veci k priznanému nároku i osobným pomerov účastníkov) určiť splnenie dlhu v
splátkach. Odvolací súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o určení výšky splátok je potrebné právne

ochraňovať obe strany sporu a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. Za tým účelom mal súd
prvej inštancie zhodnotiť celkovú situáciu žalovanej a následne rozhodnúť o výške splátky v takej výške,
ktorá zodpovedá celkovým osobným a majetkovým pomerov žalovanej, ako i výške celkovej sumy, na
ktorej úhradu bola rozsudkom zaviazaná. Nemožno predsa prisvedčiť žalovanej, ktorá si neplnila svoje
povinnosti z úverovej zmluvy, aby po zosplatnení pohľadávky jej súd povolil úhradu žalovanej istiny v

nepomerne nízkej výške splátky k dlžnej istine.

29. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti, v časti týkajúcej sa zaplatenia dlžnej istiny v splátkach a v nadväzujúcom výroku o náhrade
trov strán sporu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní súd prvej inštancie

rešpektujúc vyššie popísané právne závery, za súčasného zohľadnenia úhrad žalovanej, opätovne vec
preskúma, pričom sa bude zaoberať správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov a
vykoná dokazovanie na preukázanie majetkových, osobných a rodinných pomerov žalovanej. V prípade,
ak dospeje k záveru, že v odôvodnených prípadoch môže určiť i dlhšiu lehotu na splatenie dlhu, ako
ustanovuje § 232 ods. 3 CSP, svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s ust. § 220 CSP tak, aby v prípade

podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).