Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21Pc/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117220988
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117220988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky U. B., P..

XX.X.XXXX, bytom U., E. Č. Ľ. Č.. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Barabásom, so sídlom
Werferova 1, Košice, proti E. B., P.. XX.X.XXXX, bytom U. XX, okres H., v konaní o zvýšenie výživného
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Z v y š u j e výživné zo strany odporcu pre navrhovateľku od 21.8.2017 do budúcnosti zo sumy 30
% životného minima na sumu 80,- EUR mesačne, ktorý je otec povinný posielať dcére vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred. Tým m e n í výšku výživného určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I č. XXP/
XXX/XX zo dňa 14.4.2009.

II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 21.8.2017 do 28.2.2018 v sume 349,51 - EUR súd p o
v o ľ u j e otcovi (odporcovi) splácať spolu s bežným výživným v 20 - eurových mesačných splátkach
až do zaplatenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Navrhovateľka dňa 21.8.2017 požiadala súd, aby zvýšil výživné zo strany jej otca zo sumy životného
minima na sumu 150 Eur mesačne od 21.8.2017 do budúcnosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že výživné

pre ňu bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 22P/143/08 zo dňa 14.4.2009.

2) Od určenia výživného ubehlo 8 rokov. Navrhovateľka v súčasnosti študuje na H. L.-I. U. J. U. P. E.
S. Č.. X. V škole je viac ako 8 hodín a potrebuje celodennú stravu, ktorú si zabezpečuje sama a takisto
aj pitný režim. Vie o tom, že jej otec žije v Belgicku, kde aj pracuje a podľa toho, ako ona pozná jeho
pomery, otec zarobí 1400,- EUR. Preto by bola rada, keby súd od podania návrhu na zvýšenie výživného
výživné zo strany otca zvýšil na sumu 150,- EUR mesačne.

3) Otec navrhovateľky so zvýšením výživného súhlasil. Účastníci konania sa dohodli, že kým si otec
nezabezpečí vhodnú prácu, bude prispievať na potreby dcéry sumou 80 Eur.

4) Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

5) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.6) Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

7) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia
vyplývajúce z tohto zákona sa premlčia.

8) Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného.Naschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9) Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,

ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

10) Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

14) Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť

prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

15) Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní

výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery otca navrhovateľky.

16) Podľa ust. §2 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17) Podľa ustanovenia § 221 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku písomné
vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za
prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.

18) O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového

poriadku podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie nakoľko sa všetci účastníci tohto práva účinne vzdali
po vyhlásení rozsudku.