Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212637
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116212637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore navrhovateľa: T.. M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Y.
XX, právne zast. JUDr. Branislavom Kahanecom, advokátom v Prešove, Vajanského 33, proti odporkyni:
T.. N. C., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/206/2016-213 z 12.04.2017
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok tak, že manželské výživné sa zrušuje počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva účastníkov.

II. V prevyšujúcej časti sa rozsudok potvrdzuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh na
zrušenie vyživovacej povinnosti. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že účastníci sú naďalej v platnom manželstve, aj keď prebieha rozvodové

konanie, v ktorom zatiaľ súd právoplatne nerozhodol. Odporkyňa v súčasnej dobe je bez príjmu.
Manželské výživné na základe schváleného zmieru navrhovateľ neplatil od doby, kedy sa dozvedel,
že odporkyňa je zamestnaná v O.. Odporkyňa predložila listinné dôkazy o tom, že sa uchádzala o
zamestnania u viacerých zamestnávateľov, avšak pracovné miesto nezískala, a to za obdobie od
decembra 2016 do apríla 2017. Súd nemal preukázané, že by tu boli dôvody na zrušenie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči odporkyni. Odporkyňa je v súčasnej dobe úplne bez príjmu. Po návrate z
Českej republiky spolu so synom žije u svojich rodičov v O., ktorí jej zabezpečujú bývanie a stravu a

nevyhnutné potreby. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by došlo zo strany odporkyne k
takému správaniu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odporkyňa má v osobnej starostlivosti
maloletého syna, o ktorého sa v plnom rozsahu stará. Je evidovaná ako nezamestnaná, sama si
iniciatívne hľadala pracovnú pozíciu, v tomto smere však nebola úspešná. Takisto nebolo preukázané,
že by sa odporkyňa vzdala výhodného zamestnania a úvahy navrhovateľa o tom, že by mala podnikať
tak ako on, nie sú namieste, lebo odporkyňa nemá kvalifikáciu v oblasti terénnej geodézie a musí svoje
pracovné možnosti prispôsobiť potrebám dieťaťa. Takéto podnikanie si vyžaduje aj vstupný kapitál,

ktorým odporkyňa nedisponuje. Súd mal za to, že nedošlo k takej zmene pomerov na strane odporkyne,
ktoré by zdôvodňovali zrušenie vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa v platnom
manželstve s odporkyňou je prioritná, pričom navrhovateľ si ani túto vyživovaciu povinnosť neplní a ako
vyplynulo z dokazovania, náklady navrhovateľky, ktorá nemá žiaden príjem jej hradia rodičia. Z vyššieuvedenýchdôvodovpretosúdtentonávrhzamietol.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanienavrhovateľ. Namietal,žezávery
súdu prvej inštancie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou,
že odporkyňa počnúc 01.08.2015 bola zamestnaná s príjmom 21.000,- Kč, sama viackrát požiadala o
neplatené voľno, a teda sa vzdala svojho príjmu. Rovnako sa súd nezaoberal zárobkovými možnosťami

odporkyne, ktorá je výlučnou vlastníčkou bytu v O., ktorý jej môže prinášať ekonomický prospech. Súd
sa nezaoberal ani možnosťami odporkyne nájsť si prácu, resp. začať vykonávať podnikateľskú činnosť.
Navrhovateľ má za to, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zanikla, táto nie je na ňu
odkázaná a jej ďalšie trvanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť a zaviazať odporkyňu k náhrade trov konania.

4. Dňa 09.08.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu označené ako „Oznámenie
nových skutočností“, v ktorom žalobca uviedol, že odporkyňa je zamestnaná na Okresnom úrade M.,
katastrálny odbor, no o tejto skutočnosti ho odporkyňa neinformovala. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
má navrhovateľ za to, že odporkyňa už nie je odkázaná na vyživovaciu povinnosť a táto zanikla.

5. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Potvrdila, že od 01.08.2015 do 01.01.2016
pracovala v O., kým sa nemusela vrátiť na Slovensko a následne ostala bez príjmu. Súčasná situácia
odporkyne oproti stavu, keď súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok sa nezmenila. Odporkyňa
nesúhlasí s tvrdením, že tým, že požiadala o neplatené voľno, vzdala sa príjmu. Odporkyňa prišla o

prácu a príjem z dôvodu konania, ktoré vyvolal navrhovateľ. Odporkyňa požiadala súd o nahradenie
súhlasu otca s vycestovaním, no od roku 2015 nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Má za to, že
v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že je aktívna v hľadaní si práce. Z uvedených
dôvodov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu

aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je sčasti
dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Navrhovateľ namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal majetkové a osobné
príjmy navrhovateľky a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v čase vydania napadnutého rozsudku bola odporkyňa
nezamestnaná a bez akéhokoľvek príjmu. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje na ust. §
217 ods. 1 veta prvá CSP, z ktorého vyplýva, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že odporkyňa žije u svojich rodičov v O., ktorí zabezpečujú bývanie, stravu
a nevyhnutné potreby nielen jej, ale aj jej mal. synovi, ktorého má odporkyňa zvereného do osobnej
starostlivosti. Mal. dieťa odporkyne pochádza z manželstva s navrhovateľom.

10. Pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie správne prihliadol
na to, kto zabezpečuje starostlivosť o domácnosť, v ktorej býva mal. dieťa navrhovateľa a odporkyne. V
danom prípade je to odporkyňa a jej rodinný príbuzní (rodičia).11. Navrhovateľ namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil príjem odporkyne, ktorý mala v čase, keď
bývala a pracovala v O.. Odvolací súd nespochybňuje, že odporkyňa mala v období od 01.08.2015
do 01.01.2016 príjem, nakoľko bola v danom čase zamestnaná. Následne však odporkyňa musela z

tejto práce odísť (potom, čo vyčerpala možnosť dovolenky, neplatené voľno a pod.), a to z dôvodu
návratu na Slovensko. Odporkyňa tak opustila zamestnanie nie z vlastnej vôle a nemožno jej to klásť
za vinu. Odvolací súd zdôrazňuje, že spomínaný príjem navrhovateľka poberala do 01.01.2016 a návrh
na zrušenie vyživovacej povinnosti bol súdu prvej inštancie doručený dňa 04.03.2016, teda v čase, keď
odporkyňa už bola bez príjmu.

12. Navrhovateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal možnosťami odporkyne nájsť
si prácu, resp. začať vykonávať podnikateľskú činnosť. S uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť. Z
bodu 24 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, že namietanými skutočnosťami sa súd prvej inštancie
zaoberal a dôsledne sa s nimi vysporiadal. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktorý
ustálil nasledovné: „Je evidovaná (odporkyňa) ako nezamestnaná, sama si iniciatívne hľadala pracovnú

pozíciu, v tomto smere však nebola úspešná. Takisto nebolo preukázané, že by sa odporkyňa vzdala
výhodného zamestnania a úvahy navrhovateľa o tom, že by mala podnikať tak ako on, nie sú na
mieste, lebo odporkyňa nemá kvalifikáciu v oblasti terénnej geodézie a musí svoje pracovné možnosti
prispôsobiť potrebám dieťaťa. Takéto podnikanie si vyžaduje aj vstupný kapitál, ktorým odporkyňa
nedisponuje.“

13. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj so zreteľom na to, že účastníci konania sú
stále v platnom manželstve, nakoľko v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie rozvodové konanie nebolo
skončené, odvolací súd posúdil závery súdu prvej inštancie ako vecne správne a dôvodné.

14. V priebehu odvolacieho konania však súd zistil, že Okresný súd Prešov rozsudkom č.
27P/358/2015-297 zo dňa 27.06.2017 manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol.

15. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň

oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

16. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím
manželstva a je viazaná na jeho existenciu a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov.

17. Nakoľko manželstvo navrhovateľa a odporkyne zaniklo, odvolací súd napadnutý rozsudok postupom
podľa § 388 CSP zmenil a manželské výživné zrušil počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva účastníkov. V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdil.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).