Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313205670
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4313205670.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so
sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému:
V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX B., o zaplatenie zmenkovej sumy 2.622,43 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 12C/356/2013-125 zo
dňa 16.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1.044,64 eura,
žalobu vo zvyšku zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu
vovýške100%.Vodôvodnenírozsudkuuviedol,žežalobcasažaloboudoručenousúdudňa28.03.2013
domáhal zaplatenia pohľadávky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“),
a to zmenkovej sumy 688,63 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, 6% ročného úroku zo

žalovanej sumy, zmenkovej odmeny vo výške 1/3-iny % zmenkovej sumy, teda 2,30 eura a náhrady
trov konania. V návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 06.02.2009 na zmenkovú sumu 688,63 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 31.03.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou s
doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." Indosant predložil zmenku na zaplatenie.
Žalobca podaním zo dňa 24.07.2014 zobral žalobu čiastočne späť v časti uplatnenej zmenkovej sumy
391,30 eura, súd uznesením zo dňa 31.03.2015 č. k. 12C/356/2013-70 konanie v časti o zaplatenie

sumy 391,30 eura zastavil. Následne žalobca podaním zo dňa 01.12.2015 vzal žalobu späť v časti o
zaplatenie sumy 907,12 eura a súd uznesením zo dňa 08.12.2015 č. k. 12C/356/2013-83 konanie v časti
o zaplatenie 907,12 eura zastavil. Predmetom konania zostal zvyšok pôvodnej žaloby. Žalobca podaním
zo dňa 14.04.2016 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.044,64 eura z dôvodu vykonaných úhrad
žalovaného. Výrok o zastavení časti konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 144 a § 145
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému patrí náhrada trov konania vo výške 100 %, lebo

mal v konaní plný úspech, a o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).2. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenia uvedeného Nariadenia, § 3, §
39, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 4 písm. k),l), Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka, §
2 písm. b), § 2 písm. a),b), § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
ako aj o ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov (ďalej „Zmenkový a šekový zákon“). Konštatoval, že dňa 16.02.2009 uzatvorila spoločnosť
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sožalovanýmnapredtlačenomformulárizmluvuoúvereč.4371527,podľaktorej

mu bol poskytnutý úver vo výške 350 eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok 288 eur
a celkom mal zaplatiť čiastku 638 eur v 11 mesačných splátkach po 58 eur počnúc dňom 18.03.2009.
V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN. Žalovaný podpisom v osobitnom rámčeku
formulára zmluvy o úvere potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere v ten istý deň.
Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a

dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Ručiteľjeztaktovystavenejzmenkyzaviazanýakozmenkový
ručiteľ. Zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 16.02.2009 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., vyplýva, že
do zmenky bola vpísaná suma 688,63 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 31.03.2010. Zmenka
bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. V pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy 4371527.

Zároveň zo zmenky vyplýva, že bola prevedená rubopisom na žalobcu. Z exekučného spisu Okresného
súdu Levice pod sp. zn. 11Er/37/2011 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola zamietnutá a následne bolo konanie zastavené.

3. Vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom Zmluvy o úvere, zhodu údajov o

vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v Zmluve o úvere
a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu Zmluvy o úvere súd dospel k záveru,
že zmenka predložená žalobcom bola vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k Zmluve
o úvere č. 4371527. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky
doplnený dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov (technickými prostriedkami).

Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri prevzatí
úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade ide o spotrebiteľský úver, a
tak je uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom
ustanovený v § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie
zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011.

Súd teda predloženú zmenku posúdil ako zmenku vystavenú v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského
úveru ako zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu
žalovaného.Sohľadomnatosúdvprvomradeskúmalplatnosťzmluvy,ktorájezmluvouspotrebiteľskou
na podklade ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, ako aj skutočnosť, že ide o predtlačenú
formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah. Poskytnutý úver

je spotrebiteľským úverom upraveným Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to i napriek tomu, že
v Zmluve o úvere je zaznačená kolónka účelu úveru „na výkon zamestnania“; žalobca ani spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. v exekučnom konaní totiž nepreukázali opak. Keďže pri pochybnostiach o obsahu
zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a účel vyznačený v zmluve nebol preukázaný, súd mal
za to, že úver bol poskytnutý na iný účel než na výkon povolania, zamestnania, podnikania. Zároveň

súd vylúčil aplikáciu § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže finančné prostriedky boli veriteľom
dlžníkovi fakticky odovzdané a prevzaté pri podpise zmluvy, a teda išlo o zmluvu o pôžičke.

4. V zmluve o úvere bola hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán a zároveň celá zmluva a všeobecné podmienky boli koncipované výlučne na prospech

veriteľa; obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť
podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej
obsah i účel) prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho ide o absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z
uzatvorenej Zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky, z čoho vyplýva, že ak aj

zmenka bola vyplnená, nevzniklo remitentovi právo na jej vyplnenie a tiež nie je možné na základe
takto vyplnenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Právo na vyplnenie blankozmenky aj
tak nemohlo vzniknúť, lebo dohoda o vyplnení zmenky nebola so žalovaným individuálne dohodnutá,
a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku s následkom jej neplatnosti v zmysle § 53ods. 5 Občianskeho zákonníka. Celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmeniek je neplatná, a preto
nemohlo vzniknúť pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka
sa vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani

nemohol indosamentom previesť na žalobcu. Zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6 Zákona o
spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená podstatne
vyššou zmenkovou sumou, než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona. Veriteľ smel podľa zákona prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej

výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva v výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto
odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto
prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku, napriek
výslovnému zákazu, prijal a následne ju previedol na žalobcu, teda bola vystavená v rozpore s

vnútroštátnym právnym poriadkom. S ohľadom na to súd žalobu nepovažoval za dôvodnú a ako takú
ju vo zvyšku zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd mu svojím postupom odňal možnosť

konať pred súdom, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho
prekvapivé,čopredstavujeodňatiemožnostikonaťpredsúdom,lebožalovanýuplatnenýnároknepoprel
a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že nikto nenavrhol
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie

je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto
neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazov.Súdmalrozhodnúťoprávena
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5

ods.3,6Nariadeniač.861/2007vzniesťnámietkyvočizmenkeaaktakneurobil,akékoľvekinénámietky
musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z účastníkov konania,
preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal na rozhodnutia iných

súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na
základeindosamentuaniejeúčastníkomžiadnehospotrebiteľskéhovzťahu,pričompredmetomkonania
je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového
a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu

povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade
neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom irelevantný; jemu nie je známy obsah
údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie
blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase

vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami
samostatnými. Nesúhlasil s názorom súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený
nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy,
ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na podporu svojich argumentov poukázal na
rozhodnutia iných súdov.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec

bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods.
3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že podľa § 387 ods. 1 CSP je daný dôvod na potvrdenie
rozsudku v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania. Rozsudok
vo výroku o zastavení časti konania nadobudol v dôsledku absencie právoplatnosť. Keďže odvolacísúd konštatoval, že napadnutý rozsudok je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom
rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré
sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich

sanatentoprípad.Odvolacísúdpostupovalvsúladesustanovením§470ods.1,2prvejvetyCSP,podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy
s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na

zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým
na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho námietky boli prejavom snahy o nepripustenie
akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere.
Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov.
Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej

republike,ktorýsisvojeprávovyplývajúcezozmenkyuplatňujepredsúdomSlovenskejrepublikyvrámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia
upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver o tom, že ak by
súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky

potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol realizovať aj
iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy
pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických
a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej
zaťažujúcim spôsobom. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s

judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je
ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
Čl. 19 Nariadenia.

9. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný do 30.06.2016,
ako základný procesný predpis platný na území Slovenskej republiky platný v čase začatia konania
dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v odseku 1 tretej vete umožnilo súdu výnimočne
vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky

obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so
spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a všeobecne
uznávanej potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd správne skúmal charakter tohto vzťahu a výnimočne
vykonal aj tie dôkazy, ktoré nikto z účastníkov konania nenavrhol. Špeciálna úprava spotrebiteľského
úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch.

Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Existujúce
pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená,
že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 1 prvej vety OSP a § 132
ods. 1 CSP si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym

predchodcomžalobcuažalovanýmrovnakývplyv,akokebyvzmluveúčeljejuzatvoreniauvedenýnebol.

10. Odvolací súd neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,

iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského
úveru, síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak
zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladaťso zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex

offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
jeabstraktnýcharakterzmenky,ktorýinaknepripúšťa,abysúdpriuplatňovaníprávazozmenkyprihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

11. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení účinnom v čase uzatvárania
zmluvy o úvere ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo novelizované
zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s uvedenou
výnimkou-nemaloprávnenierobiťvočimajiteľovizmenkynámietky,ktorésazakladajúnajehovlastných

vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Takéto
zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny záver o
možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej neplatnosti, či
neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká

súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých

zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady
efektivity.Vtakomtoprávnomrežimejenemožnéalebominimálneneprimeraneťažké,abysaspotrebiteľ
domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť
zmluvnýchpodmienok.Abstraktnýcharakterzmenkybolspochybnenýužvustanovení§4ods.6zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto
ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby bolo zakázané splniť dlh
zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a

príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo
výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade právny predchodca
žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a
následne ju previedol na žalobcu. Zmenka nebola vystavená v súlade s právnym predpisom, a preto je -
ako to uzavrel aj súd prvej inštancie - podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom.

12. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody
však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Neinformovanosť

spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu
nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu
tohtocennéhopapieraboložalovanémuzhoršenéjehozmluvnépostavenie.Pritompotrebavystaveniaa
odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala zo zmluvy, ale len zo všeobecných úverových podmienok.
V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, nezohľadňujúce právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto

predmetná zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

13. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sanekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to
aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna

právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti odporuje právu EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa v
súlade so Smernicou 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže
byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky

nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu

súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi
k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak

výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ Keďže odvolací súd na základe
uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie posúdil ako vecne správny, odvolanie žalobcu nepovažoval
za dôvodné a rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

14. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu podľa § 255 CSP patrila náhrada trov

odvolacieho konania. V tomto štádiu konania mu však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol, že žalovanému sa ich náhrada nepriznáva (§ 262 ods. 1 CSP § 396 ods. 1 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).