Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715214581
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:7715214581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci žalobcu: WM Consulting &
Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 34, 921 01
Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: U. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G.
P. F., o zaplatenie 1821,16 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č. k. 5C/545/2015 - 100 zo dňa 15.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu. Žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 1821,16 eura, úroku vo výške 17,9% ročne zo sumy 1565,50 eura od 26.09.2014 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1565,50 eura od 26.09.2014 do zaplatenia a
na náhradu trov konania. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných
dôkazov, citoval ust. § 48 ods. 1, 2, § 107 ods.1, § 451, § 457, § 458 ods. 1, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, § 497 ods. 1, § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 710 Obchodného zákonníka, § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, čl. 3 ods.1, 2, 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 a uviedol, že dňa 6. 9. 2007 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaným
k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorej predmetom
bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii Balíka EXTRA, t.j. vedenie/zmena bežného účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX, poskytnutie elektronických služieb k účtu, vydanie platobnej karty VISA Electron

a poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok, uvedených v obchodných podmienkach
banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým
osobám nepodnikateľom. Predmetná zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby
má spotrebiteľský charakter, preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, a to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú
povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia §52 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie nebolo v súlade s účinkami smerníc týkajúcich sa

spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS). Zároveň ide o spotrebiteľský úver podľa Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Žalobca postavenie žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na
túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo a to hlavne Zákon o
spotrebiteľskýchúveroch,ZákonoochranespotrebiteľaavneupravenýchotázkachObčianskyzákonníka Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov a
to napriek dohode účastníkov zmluvy, že daný právny vzťah sa riadi len ustanoveniami Obchodného
zákonníka.

Právny predchodca žalobcu v súlade s časťou B bodom 7.6.1, druhý odsek písm. b), Všeobecných
obchodných podmienok, ako aj v súlade s časťou B bodom 8.2. písm. c) Obchodných podmienok
SLSP a.s. Bratislava pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní
fyzickým osobám nepodnikateľom, listom zo dňa 20.12.2012 odstúpil od zmluvy o balíku bankových

produktov, ako aj od zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania. Keďže žalobca nepredložil súdu
doručenku, svedčiacu o tom, kedy uvedený list bol doručený žalovanému, podľa časti C bodu 10.1
a 10.3 všeobecných obchodných podmienok, súd tento list považoval za doručený najneskôr dňa
23.12.2012. V danej veci právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy, čím došlo k zrušeniu zmluvy
a obom účastníkom zmluvy vzniklo právo požadovať od druhej zmluvnej strany vydanie bezdôvodného
obohatenia. Toto bezdôvodného obohatenie, ktoré mohol žalobca požadovať od žalovaného, spočíva

vo vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške rozdielu medzi čerpanou výškou finančných
prostriedkov a uhradenou výškou finančných prostriedkov. Súd mal za to, že žalobca v tejto časti
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, akú reálne sumu žalovaný čerpal od právneho predchodcu
žalobcu a akú reálne sumu už uhradil.

Súd v súlade s ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj bez návrhu na
oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní premlčania súd
postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a to v zmysle zásady, že je to na prospech
spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná. Vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe. Žalobca podal na súd žalobu dňa

10.08.2015, teda súd považoval za premlčané všetky záväzky žalovaného, ktorých splatnosť nastala
pred dňom 10.08.2013 vzhľadom na odstúpenie od zmluvy v danej veci právnym predchodcom žalobcu.
Právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy ešte dňa 20.12.2012, preto súd mal za to, že celé
prípadné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, je premlčané. Z týchto dôvodov žalobu žalobcu
zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Nárok na náhradu trov konania vznikol
žalovanému. Preukázateľne žalovanému v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli, preto súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne

posúdenie veci. Odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, čo konštatuje i súd prvej
inštancie. Voči žalovanému tak žalobca nemá právo na plnenie zo zmluvy, ktorá bola zrušená, ale právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zo znenia § 5b zákona č. 270/2005 Z.z. výslovne vyplýva, že toto
ustanovenie sa použije výhradne v súvislosti so záväzkami zo zmlúv, a to len pri tých zmluvách, ktoré
sú spotrebiteľskými zmluvami. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci však nerozhodoval o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy, ale o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo je úplne iný právny
titul vzniku záväzku. Nebolo tak možné aplikovať ust. § 5b zákona č. 270/2005 Z.z., ktoré sa použije len
pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Za majetkový prospech nemožno považovať len
to, o čo sa majetok žalovaného rozšíril (žalovaným čerpané a nevrátené prostriedky), ale i o to, o čo sa
neznížil, hoci by sa tak stalo, ak by chcel využívať bežný účet v banke a v súlade s právom získať cudzie

finančné prostriedky. Bezdôvodným obohatením žalovaného tak sú nielen finančné prostriedky získané
na základe povoleného prečerpania na bežnom účte, ale aj majetkový prospech spočívajúci v neplatení
odplaty za vedenie bežného účtu a dočasné užívanie poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca
uviedol, že už pred súdom prvej inštancie vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia na sumu minimálne
1.821,16 eura s príslušenstvom. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, zaviazať žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 1.821,16 eura spolu s 17,9% ročným úrokom zo sumy 1.565,50 eura od 26.09.2014
do zaplatenia a 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.565,50 eura od 26.09.2014 do zaplatenia.
Uplatnil si náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných

úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)

vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenie rozhodnutia, ktorý
bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 18.01.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením uplatneného nároku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcom a žalovaným

dňa 06.09.2007. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej
inštancie.

6. K odvolaniu žalobcu uvádza, že žalobca v odvolacom konaní nerozporoval, že dňa 06.09.2007
došlo medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,

Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb
pre fyzické osoby, ktorej predmetom bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii Balíka EXTRA,
t.j. vedenie/zmena bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, poskytnutie elektronických služieb k účtu,
vydanie platobnej karty VISA Electron a poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok,
uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov

a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom. Odstúpením od zmluvy vzťah medzi
právnym predchodcom žalobcu resp. žalobcom a žalovaným, ako aj nároky z odstúpenia od zmluvy
(nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia) nestratili spotrebiteľský charakter. Spotrebiteľ ako tzv.
slabšia strana má byť chránený nielen počas trvania zmluvného vzťahu, ale aj vo fáze po jeho
ukončení, resp. v predzmluvnej fáze. Ochranu spotrebiteľa nie je možné limitovať len na časové obdobie

zodpovedajúce výlučne dobe trvania zmluvného vzťahu. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by
bolo opodstatnené ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. vykladať reštriktívne a neposkytnúť spotrebiteľovi
ochranu za stavu, kedy je voči nemu uplatňované premlčané právo, ktoré vzniklo v dôsledku odstúpenia
od spotrebiteľskej zmluvy. Právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného žalobou
vzniklo v dôsledku odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy (t.j. právny dôvod plnenia odpadol). Za tohto

stavu bolo správne, keď súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadal
na premlčanie žalobou uplatneného práva ex offo. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná
dňa 10.08.2015, teda viac ako 2 roky po odstúpení od zmluvy, kedy žalobcovi vzniklo právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia (20.12.2012), žalobcom uplatnený nárok na vydanie tohto bezdôvodného
obohatenia mu nebolo možné s poukazom na premlčanie nároku priznať (§ 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).

7. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len Charta ZP EÚ) uznáva rovnaké hodnoty ako
Ústava SR, oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec Ústavy SR je práve oblasť
spotrebiteľských právnych vzťahov. V tomto smere je potrebné poukázať na čl. 38 Charty ZP EÚ, podľa

ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy
SR je Charta ZP EÚ vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta ZP EÚ
tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochranyspotrebiteľov a odvolací súd má za to, že ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa patrí medzi právne
normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty ZP EÚ.

8. Odvolací súd nepovažoval za hospodárne osobitne sa vyjadrovať k odvolacej námietke týkajúcej sa
rozsahu bezdôvodného obohatenia, pretože bez ohľadu na rozsah práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia, z dôvodu premlčania toto právo ako také žalobcovi nebolo možné rozhodnutím súdu
priznať. Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná. V súlade s ustálenou
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby na každý argument strany

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 25.05.1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997/III, rozsudok Hinggisová a ďalší proti
Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I). Aj podľa
názoru odvolacieho súdu, nebolo povinnosťou súdu sa zaoberať v odôvodnení dôvodmi uplatnenými
žalobcom, týkajúcimi sa najmä výšky uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, lebo tieto
dôvody neboli spôsobilé zmeniť právne posúdenie uplatneného nároku vzhľadom na aplikáciu ust. §

5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 76/07 je postačujúce, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre
rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387

ods. 1, 2 CSP.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu
nevyplývajú, preto mu odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.