Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230499
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115230499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., A. S.
XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava,
právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, o
zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 25C/504/2015-101 zo dňa 21.11.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. žalovaný
je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z
26.05.2014,uzavretejmedzižalobkyňouažalovanýmkzmluveorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX
z 26.05.2014, II. priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.“

2. V odôvodnení uviedol, že Dňa 26.05.2014 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere

č. XXXXXXXXXX. Predmetom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1 500 Eur.
Predmetná zmluva pozostávala zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere,
pričom úver bol dohodnutý na sumu 1 500 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 36-tich mesačných
splátkach po 70,20 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 45 % a predpokladanou RPMN vo výške 45 %. V
zmluve bola zároveň uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 49,67 %. Celková suma, ktorú mal
dlžník zaplatiť, bola 2 527,20 Eur. Revolving mal byť poskytnutý vo výške 850,67 Eur.

3. Súčasťou zmluvy bola aj Dohoda o poskytnutí služby za odplatu 253,84 Eur. Dohoda o poskytnutí
služby v obdobných úverových zmluvách už bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na osobitnej listine v ten istý deň.

4. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho jednak

nemohla ovplyvniť (inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný) a nemohla tiež ovplyvniť obsah
Dohody o zrážkach zo mzdy.5. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 12.10.2015.
Žalovaný v liste uvádzal, že v zmysle priloženej Dohody o zrážkach zo mzdy sa oprávnene domáha
uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 1 480,39 Eur k 12.10.2015.

6. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu
spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva, ako aj z právneho poriadku SR, nakoľko sa na
základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli
nároky žalovaného, uplatňované zo zmluvy o úvere, preskúmané súdom, pričom žalovaný si mohol

uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie.

7. Žalovaný uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňa náležitosti zákona č. 129/2010 Z.
z. Zmluva mimo iného neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. S poukazom na
tieto skutočnosti potom súd vychádzal z toho, že uzatvorená zmluva je síce platná, ale bezúročná a bez

poplatkov. Žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému len to, čo od neho dostal.

8. Dohode o zrážkach zo mzdy potom nie je možné poskytnúť ochranu a ponechať žalovanému
možnosť, aby si vymáhal od žalobkyne finančné prostriedky, na ktoré nemá nárok.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že z rozhodnutia
nevyplýva označenie žiadnej právnej normy, na ktorej základe súd rozhodol o zdržovacom nároku. Z

rozhodnutia nevyplývajú dôvody, pre ktoré súd dospel k záveru o neprijateľných podmienkach. Bez
ohľadu na dôvodnosť alebo nedôvodnosť záveru o absencii termínu konečnej splatnosti v zmluve mal
potom súd rozhodnúť o zdržaní sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy nad istinu úveru. Údaj o dni
splatnosti poslednej splátky vyplýva z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní ako aj z Oznámenia veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zmietol.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke. Odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola
dňa 26.05.2014 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami
sporu dňa 26.05.2014. Žalovaný listom zo dňa 12.10.2015 vyzval zamestnávateľa žalobkyne na
vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX.

14. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je
legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia
nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s
obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia

nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje
z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale
spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník
aktivuje.

15. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach
zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa)
alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zomzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 298 CSP). V poradí druhá forma ochrany
prichádza do úvahy inter alia pri úžernom právnom úkone ako absolútne v demokratickej spoločnosti
neakceptovateľnom(neplatnom)úkoneprerozpor sverejnýmporiadkom,medziktorépri45%-úrokovej

sadzbe patrí aj predmetný úver.

16. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2014
predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, v rámci ktorých žalobkyňa vystupuje v postavení spotrebiteľa.

17.Zobsahuspisuakoajzvýsluchužalobkynevyplýva,žeobsahdohodyozrážkachzomzdyžalobkyňa
nemohla ovplyvniť. Evidentne ide o formulár zmluvy.

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálna dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na
majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok a to najzávažnejšie spočíva v úžernom

protiplnení niekoľkonásobne prevyšujúcom priemer bánk (v zmysle údajov zverejnených NBS priemerná
úrokovásadzbavmesiacimáj2014prinovýchspotrebiteľskýchúverochsdoboufixácieúrokovejsadzby
1 až 5 rokov činila 10,71 % ročne).

19. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do

pozíciesubjektustrácajúcehoprávodisponovaťsosvojimvlastnýmmajetkomreprezentovanýmpríjmom
dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť,
či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá
právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok

dlžníkabezpredchádzajúcehoodobreniasúdomčiinounezávislouinštitúciou.Vpodstateideoexekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného
aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti

opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach
zo mzdy.

20. Vzťah zo sporného spotrebiteľského úveru je charakteristický nasledujúcimi nedostatkami:

Neprimerané úroky

21. Maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných
pôžičkách ani pri úveroch nie je komplexne limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných
strán. Nie je však neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu

mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

22.Sadzbaúrokov45%ročneuvedenážalovanýmvzmluveč.XXXXXXXXXXjeúplnedrastickáanemá
žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak ako úžernú a odporujúcu

dobrým mravom. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (napr. Krajský súd v
Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil
úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný
a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd
znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26%

na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

Neprijateľný poplatok za odklad splátok

23. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku bola vyhlásená zmluvná podmienka, ktorou žalovaný pri

uzatváraní zmluvy určil poplatok za možnosť odkladu splatnosti splátok úveru (napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove vo veci 20Co/99/2014, 15Co/70/2015, 17Co/294/2014), v dôsledku čoho je žalovaný
podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluváchso všetkými spotrebiteľmi, a teda nie je ani oprávnený požadovať plnenie na základe predmetnej
neprijateľnej podmienky.

24. Predmetná zmluvná podmienka je obsiahnutá aj v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX v bode 8.
Predmetom dohody obsiahnutej v bode 8 je možnosť odkladu splatnosti splátok úveru za odplatu 253,84
Eur. Poskytnutá služba zo strany žalovaného sa poskytuje vopred, pred poskytnutím samotného úveru,
nakoľko v zmysle bodu 8.4 si cenu služby žalovaný započítava na poskytnutie schválenej výšky
úveru. Túto skutočnosť súd považuje za hrubú nerovnováhu a neprimeranosť služby voči odplate, ktorú

žalobkyňa zaplatila vopred, pričom ju môže a nemusí využiť.

25. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o

zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

26. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

27. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá

neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v

tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

28. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona
akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

29. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak

vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v súvislosti s ostatnými
zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v
predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka
vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka
odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich

voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné
ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE
Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku
odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti

tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13
Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).30.Predmetnádohodaozrážkachzomzdysícemásvojzáklad vznenízákona,novspojenísostatnými
zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia. V
spojení s neprijateľnými podmienkami je aj podľa názoru odvolacieho súdu plne opodstatnená ochrana ,

ktorú vykonal súd prvej inštancie.

31. Týmto rozsudkom nároky žalovaného domáhať sa na súde trhovo korektných plnení nie sú
dotknuté.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov

rozhodne súd prvej inštancie § 262 ods. 2 CSP).

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).