Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414220817
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4414220817.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: G. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. X., P. J. XX, proti žalovaným: 1. W.. X. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X., D. XX, 2. G.. R. I., nar.
XX. XX. XXXX, bytom L. X., D. XX, 3. W. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X., D. 21, zastúpenými JUDr.
Robertom Sivákom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Pod lipami 80, o zaplatenie 1.956 eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 19. januára 2017, č. k. 4C/262/2014-75, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až v 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovaným v 1. až 3. rade (ďalej aj
„žalovaní“), o zaplatenie sumy 1.956 eur zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 420 ods. 1, 3, § 424, §
438 ods. 1, § 442 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“); ako aj zisteným skutkovým stavom.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 1.956 eur
na tom skutkovom základe, že dňa 07. 08. 2012 podali na neho trestné oznámenie z dôvodu, že ho
videli utýrať a zabiť mačku, na základe čoho bol trestným rozkazom odsúdený na peňažný trest, voči

čomu podal odpor a nakoniec bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre oslobodený spod obžaloby, pretože
nebolopreukázané,žespáchalskutok,ktorýmubolkladenýzavinu.Vtrestnomkonanísizvoliladvokáta
JUDr. Botku a titulom právneho poradenstva a právnych služieb ním poskytnutých, mu vyplatil celkovo
sumu 1.956. Dôvodil, že tieto náklady by mu neboli vznikli, ak by ho žalovaní neboli krivo obvinili. Z
pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/16/2013 zistil, že na základe uznesenia zo
dňa 07. 08. 2012 sa začalo trestné stíhanie vo veci prečinu týrania zvierat podľa § 378 ods. 1/ písm. c)
Trestného zákona. Uznesením zo dňa 03. 10. 2012 vyšetrovateľ začal stíhať žalobcu za prečin týrania

zvierat podľa § 378 ods. 1/ písm. c) a ods. 2/ písm. b) Trestného zákona. Následne bola dňa 21. 01.
2013 podaná na žalobcu obžaloba. Okresný súd Nové Zámky trestným rozkazom č. k. 3T/16/2013-81
zo dňa 25. 01. 2013 uznal žalobcu vinného z tohto prečinu a odsúdil ho na peňažný trest vo výške
170 eur. Proti trestnému rozkazu podal obvinený (žalobca) odpor a rozsudkom č.k. 3T/16/2013-169 zo
dňa 09. 10. 2013 bol žalobca oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. V odôvodnení
rozsudku tento súd uviedol, že po vyhodnotení všetkých dôkazov nebolo preukázané, že skutok, ktorý
bol uvedený v obžalobe, by bol spáchal obžalovaný a to hlavne preto, že pri obhliadke na mieste samom

nemohli žalovaní v 2. a 3. rade vidieť žalobcu na mieste, kde došlo k usmrteniu mačky, pretože im vo
výhľadebránillistnatýporaststromov.Žalovanílenvypovedali,žeusudzovali,žepodozrivýmzusmrtenia
mačky je žalobca, pričom túto skutočnosť nevedeli ničím potvrdiť. Proti rozsudku podal odvolanie
prokurátor, Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 1To/4/2014-198 zo dňa 18. 02. 2014 zamietol odvolanieprokurátora. Žalovaní v predmetnom trestnom konaní nefigurovali ako oznamovatelia trestného činu.
Zo spisu nevyplývalo, že by žalovaní volali políciu po zistení, že mačka bola usmrtená, v trestnom
konaní vystupovali v pozícii svedkov. JUDr. Botka zastupoval žalobcu v trestnom konaní pri úkonoch, a

to pri prevzatí a príprave obhajoby, pri prvej a druhej konfrontácii, pri podaní odvolania proti uzneseniu
vyšetrovateľa, vyhotovení odporu proti trestnému rozkazu, zúčastnil sa pojednávania na Okresnom súde
Nové Zámky v trestnej veci, na obhliadke na mieste samom, na druhom pojednávaní na okresnom
súde, vyjadril sa k odvolaniu prokurátora a zúčastnil sa odvolacieho konania pred krajským súdom. Za
tieto úkony celkovo si uplatnil právny zástupca sumu 1.956 eur, ktoré boli fakturované, a to faktúrou č.

29/2014 zo dňa 18. 02. 2014 v sume 300 eur, faktúrou č. 15/2014 zo dňa 28. 01. 2014 v sume 300
eur, faktúrou č. 91/2013 zo dňa 18. 09. 2013 v sume 156 eur, faktúrou č. 63/2013 zo dňa 11. 07. 2013
v sume 300 eur, faktúrou č. 121/2012 zo dňa 29. 10. 2012 v sume 300 eur a faktúrou č. 97/2012 zo
dňa 15. 08. 2012 v sume 600 eur. Argumentoval, že v konaní bolo síce preukázané, že medzi stranami
sporu neboli dobré vzťahy, tieto sa pokazili po tom, čo sa žalovaní začali venovať opusteným mačkám,
čo žalobca neschvaľoval. Z tohto dôvodu došlo aj k niekoľkým nedorozumeniam, žalovaní dokonca

sledovali žalobcu, žalovaná v 1. rade natáčala správanie žalobcu na kameru. Vyslovil názor, že uvedené
konanie žalovaných v žiadnom prípade nekorešponduje s normálnym susedským správaním, je zrejmé,
že žalovaní mali výhrady voči správaniu žalobcu, ale podľa názoru súdu, ak mali výhrady voči jeho
správaniu, nemali ich v žiadnom prípade riešiť sledovaním žalobcu. Predmetom konania však neboli
rozpory medzi stranami sporu ako susedmi, ale nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovaným, ktorý

žalovaní mali zapríčiniť tým, že žalobca bol trestne stíhaný, a to napriek tomu, že skutok, za ktorý bol
žalobca stíhaný, nebol preukázaný, preto bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Poukázal na to, že
z obsahu trestného spisu nie je zrejmé, že trestné oznámenie podávali žalovaní, žalovaní ani neboli tí,
ktorí volali políciu a oznamovali podozrenie z trestného činu. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť,
že žalobcovi síce vznikla škoda, ale medzi vznikom škody a správaním alebo konaním žalovaných

neexistovala príčinná súvislosť a základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik
škody, subjekt, ktorý škodu zapríčinil a príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou.
Za ďalší predpoklad označil zavinenie, ktoré má charakter subjektívny, pretože znamená psychický
vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné,
pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo

z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody, pretože Občiansky
zákonníkvychádzazprezumpciezavinenia,tedazavineniesapredpokladá.Vyzdvihol,žepredpokladom
zodpovednosti za škodu podľa § 424 OZ je úmyselné konanie škodcu, ktoré treba považovať za konanie
proti dobrým mravom, a ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Existenciu konania proti dobrým
mravom musí v konaní preukázať poškodený. Dospel k záveru, že žalobca síce v konaní produkoval

dôkazy, ktorými preukázal, že vynaložil finančné prostriedky v žalovanej výške na svoju obhajobu v
trestnom konaní, preukázal aj to, za aké úkony v trestnom konaní boli tieto finančné prostriedky jeho
právnemu zástupcovi JUDr. Botkovi vyplatené, ale nevedel preukázať skutočnosť, že za škodu, ktorá
mu vznikla, zodpovedajú žalovaní, nakoľko u žalovaných absentuje základná podmienka zodpovednosti
za vznik škody, a to skutočnosť, že by žalovaní konali protiprávne a týmto ich konaním by žalobcovi

škoda vznikla. Ďalej absentuje zo strany žalobcu dôkaz o príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a
zavinením žalovaných na vzniku predmetnej škody. Dodal, že žalobca mal právo si zvoliť advokáta
na svoje zastupovanie, pretože nemá právnické vzdelanie a nebol trestne nikdy stíhaný. Uzavrel, že
žalovaní neboli oznamovateľmi trestného činu, ani políciu neohlasovali, v trestnom konaní si splnili len
svoju občiansku povinnosť, keď vypovedali ako svedkovia. Z tohto konania žalovaných neusúdil, že

by sa dopustili protiprávneho konania, dokonca, že by toto konanie žalovaných bolo nejako zavinené.
Žalobca po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku mal právo domáhať sa náhrady škody voči štátu, voči
orgánu, ktorý štát zastupuje, a to voči Ministerstvu spravodlivosti a nie voči žalovaným. Z týchto dôvodov
súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v konaní plne úspešným žalovaným priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd
dospelknesprávnymskutkovýmzisteniam.Považovalzairelevantné,čižalovaníbolilenoznamovateľmi

trestnej činnosti alebo vystupovali v roli svedkov, pretože ich nepravdivé výpovede zapríčinili vznesenie
obvinenia a tiež vydanie trestného rozkazu. Vďaka jeho právnemu zástupcovi uspel v trestnom konaní, v
ktoromhožalovaníobviňovalizospáchaniatrestnéhoskutku.Poukázalnanezrovnalostivovýpovediach
žalovaných ohľadom údajného spáchania nimi tvrdeného skutku. Vzhliadol zrejmú súvislosť medzivznikom škody a konaním žalovaných, ktorí navyše konali v rozpore s dobrými mravmi, pretože uvádzali
vykonštruované nepravdy. Vyzdvihol, že bez činnosti advokáta by bol odsúdený za skutok, ktorý
nespáchal. Tvrdenie, že má možnosť domáhať sa ochrany v zmysle zák. 514/2003 Z. z. považuje za

nesprávne, pretože štátne orgány postupovali výlučne na základe nepravdivých výpovedí žalovaných.
Vyzdvihol, že chovom túlavých mačiek žalovaní porušovali a porušujú príslušné ustanovenia Zákona o
veterinárnej starostlivosti, ako aj ust. vyhlášky č. 123/2008 Z. z. o chove spoločenských zvierat. Bol toho
názoru, že preukázal zodpovednosť žalovaných za škodu, ktorej náhradu požaduje, preto žiadal, aby
odvolací súd jeho žalobe vyhovel.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že napadnuté rozhodnutie je vecne i
právne správne a dostatočne odôvodnené. Žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Žalobca vo svojej duplike uviedol, že preukázal príčinnú súvislosť so vznikom škody, ktorú utrpel v
dôsledku nepravdivých tvrdení žalovaných. Opätovne žiadal vyhovieť jeho odvolaniu.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP a § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu sumu 1.956 eur

na tom skutkovom základe, že dňa 07. 08. 2012 ho žalovaní obvinili z utýrania zabitia mačky a podali
na neho trestné oznámenie, na základe ktorého bol trestným rozkazom odsúdený na peňažný trest.
Voči trestnému rozkazu podal odpor a nakoniec bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre oslobodený spod
obžaloby, pretože nebolo preukázané, že spáchal skutok, ktorý mu bol daný za vinu. Žalovaná suma
predstavuje jeho náklady vynaložené na zastupovanie advokátom JUDr. Ernestom Botkom v trestnom

konaní. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že medzi vznikom škody a správaním
alebo konaním žalovaných neexistovala príčinná súvislosť, žalobca nepreukázal, že žalovaní konali
protiprávne a týmto ich konaním žalobcovi vznikla škoda.

9. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne

stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, kedže bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní vyriešil už súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúduniejemožné
posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu oodvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale

ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

11. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a

spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd uvedie teda, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,

zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce

sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.

Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s dôvodmi uvedenými v
napadnutom rozsudku a na tieto v celom rozsahu poukazuje ako na svoje vlastné a z týchto dôvodov ich
už znovu nebude opakovať. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky

odvolateľa uvádza poukazuje na nasledovné skutočnosti.

14. Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15. V ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá
prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré
sú upravené v § 421 až § 437, resp., v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (pozri napr. § 769
až 771). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj

zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade,
keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa
§ 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia
zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, ktoza škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať
náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V ust. § 420
ods. 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j., tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil
určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho
vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe
škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením
povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu

podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 ustanovenia § 420 OZ však treba konštatovať, že
ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď
zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Pri vymedzení pojmu zavinenie treba vychádzať
z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba
rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením

právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na
dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,
t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt
vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak

vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. V ust. §
420 ods. 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca
spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného),
zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí
dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti

zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou.
Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu. Subjektom zodpovednosti podľa ust. § 421a
OZ je každý, kto plní určitý záväzok, pri plnení ktorého boli použité určité prístroje alebo iné veci,
pokiaľ škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré
sa použili. Keďže zákon hovorí o každom, treba toto ustanovenie aplikovať tak na fyzické osoby, ako

aj na právnické osoby, ktoré pri plnení záväzku používajú prístroje alebo veci. Z hľadiska vzniku tejto
absolútnej objektívnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby existovala príčinná súvislosť medzi použitím
určitých prístrojov alebo iných vecí pri plnení záväzku, najmä medzi okolnosťami, ktoré majú pôvod
v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli použité pri plnení záväzku, a škodou, ktorá bola týmito
okolnosťami spôsobená. O tento prípad zodpovednosti nejde vtedy, keď škoda nebola spôsobená

okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili pri plnení záväzku,
aškodabolaspôsobenánapríkladnesprávnoualebonedostatočnouprácouobsluhujúcehopersonálu.V
takomtoprípadetrebanazodpovednosťzaškoduaplikovať§420ovšeobecnejzodpovednostizaškodu.
Zodpovednosť za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu, to znamená, že škodca má povinnosť
napraviť škodu v rozsahu v akom ju spôsobil, pričom rozsah a spôsob škody je upravený zákonom (§

442 až § 449 Obč. zákonníka).

16. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným
konaním proti dobrým mravom.

17. Za konanie odporujúce dobrým mravom treba považovať také konanie, ktoré poškodzuje záujmy
fyzických alebo právnických osôb spôsobom, ktorý sa vo všeobecnosti medzi poctivými ľuďmi považuje
za neprípustný.

18. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu

spoločne a nerozdielne.

19. Odvolací súd má za potrebné zvýrazniť, že celým právnym systémom sa nesie úprava prevencie
pred vznikom škôd, s ktorou sa snúbi nielen právna ale i morálna povinnosť občanov konať v medziach
zákona a počínať si tak, aby nespôsobovali škodu a v prípade jej vzniku, resp., možného vzniku

zabrániť jej vzniku. Základná úprava prevencie pred vznikom škôd je ustanovená v Občianskom
zákonníku a možno ju charakterizovať ako spôsob predchádzania ohrozeniu, resp., porušeniu práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Zásadu prevencie zdôrazňuje Občiansky
zákonník v celom svojom obsahu, napríklad v § 3, § 6 alebo v § 43 OZ, najvýraznejšie sa však princípprevencie v Občianskom zákonníku prejavuje pri úprave zodpovednosti za škodu, keďže Občiansky
zákonník ustanovuje jednak všeobecnú (generálnu) preventívnu povinnosť (§ 415 OZ) a jednak osobitné
(konkrétne, špeciálne) preventívne povinnosti uložené v § 417 až 419 OZ.

20. V prípade, ak osoba je názoru, že je svedkom páchania trestného činu, v zákone priamo nie je
vyjadrená povinnosť oznamovať trestný čin, o ktorom sa dozvedela. Povinnosť vyplýva len nepriamo z
hrozby trestu, avšak oznámenie trestného činu by malo byť bezodkladné hneď potom, ako sa o trestnom
čine osoba dozvie. Trestný zákon hrozí väzením za neoznámenie trestného činu, ale len v niektorých

prípadoch, v mnohých situáciách preto trest nehrozí. Nie je stanovená povinnosť oznámiť taký čin, o
ktorom sa osoba nedozvedela hodnoverným spôsobom, avšak praktickým problémom pre právneho
laika je, že nemusí vedieť správne posúdiť, čo je trestný čin a čo trestný čin nie je. V závislosti na
uvedené a reagujúc tak i na námietky žalobcu, odvolací súd zvýrazňuje, že ak by v predmetnom prípade
aj žalovaní podali trestné oznámenie na žalobcu v trestnom konaní, treba ich konanie vyhodnotiť ako
plnenie si ich občianskych povinností a oprávnení, pričom následný postup orgánov činných v trestnom

konaní po podaní trestného oznámenia upravuje Trestný poriadok tak, aby trestné činy boli náležité
zistenéaichpáchateliabolispravodlivopodľazákonapotrestaní.Súčasťoutohtopostupujeajpovinnosť
orgánov činných v trestnom konaní postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú pochybnosti a povinnosť dôkazy vyhodnotiť po starostlivom uvážení tak, aby nikto nebol stíhaný
inak, než zo zákonných dôvodov. Tieto povinnosti majú orgány činné v trestnom konaní aj v jeho úseku

pred začatím trestného stíhania. Je potrebné zvýrazniť, že vyhodnocovanie výsledkov vykonaného
dokazovania v každom štádiu trestného konania, a teda aj posudzovania dôvodnosti začatia trestného
stíhania a vznesenia obvinenia, je vecou orgánov činných v trestnom konaní, nie vecou oznamovateľa
alebo poškodeného. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a
stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov,

ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. Právny poriadok Slovenskej republiky
zakotvuje právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava Slovenskej republiky). Pravidlá a postupy, ktorými je možné
domáhať sa zodpovednosti orgánov verejnej moci za škodu, sú upravené v zákone č. 514/2003 Z. z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Zákon
č. 514/3003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže
zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil
právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom
verejnej moci je výsledok tohto konania.

21. V závislosti na skutkové okolnosti vyplývajúce zo spisu, ako aj v súvislosti s vyššie uvedeným
právnym výkladom, sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v jeho
vyčerpávajúco zdôvodnenom závere o zamietnutí žaloby z dôvodu nenaplnenia podstatných atribútov
prepriznanienáhradyškodypodľaust.§420OZ,tedazdôvodunepreukázaniaexistencieprotiprávneho

konania zo strany žalovaných, spôsobenia škody žalovanými a príčinnej súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a škodou. V § 420 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická
osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku
tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť
vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a

porušenímtejtopovinnostispôsobilainejosobeškodu.Spôsobenieškodyinejosobeapríčinnásúvislosť
medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto
ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu
je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Občiansky

zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že
zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu
právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť
určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej
povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch

zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j.
odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt
vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená takvedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. V
predmetnom konaní žalobca preukázal, že mu vznikla škoda spočívajúca vo vynaložení financií na
svoju obhajobu v trestnom konaní a z čoho žalovaná suma pozostávala, ale nepreukázal, že za škodu

zodpovedajú žalovaní, resp., že by žalovaní spôsobili škodu zavineným porušením právnych povinností
a týmto konaním by žalobcovi vznikla škoda, teda absentuje i dôkaz o príčinnej súvislosti medzi vznikom
škody a zavinením žalovaných na vzniku predmetnej škody. Ako uviedol v odôvodnení napadnutého
uznesenia súd prvej inštancie a rezultuje i odvolací súd, že v predmetnom trestnom konaní žalovaní
vystupovali v pozícii svedkov, ich konanie nebolo protiprávne a vedenie trestného stíhania bolo plne v

rukách a vecou orgánov činných v trestnom konaní.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v
zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1

CSP a v odvolaní úspešným žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).