Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/157/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813208784
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5813208784.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom
M., W. XXX/X, zastúpeného JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom C., X. XX proti žalovanej:
O. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., V. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie BSM, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 8C/182/2013-102 zo dňa 01. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo rozhodol o vyporiadaní BSM manželov tak,
že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania hodnoty členského podielu k
družstevnému bytu č. 3 nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu súpisné č. XXX na ul. V.
XX postaveného na pozemku parcely č. 1751/3 zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie

S., obec Námestovo, okres Námestovo vo vlastníctve Okresného stavebného bytového družstva so
sídlom Zochova 1117/97, Dolný Kubín sumu vo výške 8 100,- eur do 5 rokov od právoplatnosti rozsudku.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný
súd skonštatoval, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené. Pri vyporiadaní BSM jediným majetkom
je členský podiel v bytovom družstve, pričom čiastočným rozsudkom zo dňa 09. 04. 2014 zrušil
právo spoločného nájmu bytu a žalovanú určil za výlučnú nájomníčku a členku bytového družstva, a

teda vyporiadal hodnotu členského podielu, ktorý predstavoval sumu 48 600,- eur. Súd prihliadol na
skutočnosť, že miera starostlivosti o spoločnú domácnosť, deti pochádzajúce z manželstva, bola vo
výrazne väčšej miere na žalovanej, táto po odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti od roku 2005
uhrádzala náklady za byt a aj v súčasnej dobe zabezpečuje nevyhnutnú rodičovskú starostlivosť o
deti U., Q. a F., ktoré bývajú s ňou v spoločnej domácnosti. Súd tak v rámci vyporiadania BSM znížil
podiel žalobcu ako bývalého manžela na vyporiadaní BSM a zaviazal žalovanú na vyplatenie 1/6 zo

všeobecnej hodnoty členského podielu, t. j. sumu 8 100,- eur, pričom lehotu plnenia určil v termíne do
5 rokov od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie súd zdôvodnil poukazom na ust. § 143, § 149 a §
150 Občianskeho zákonníka, lehotu plnenia s poukazom na ust. § 234 ods. 3 CSP. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal

odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nesúhlasil s dôvodmi, pre ktoré súd iným spôsobom stanovil výšku podielov pri
prejednaní BSM z dôvodov, že byt bol nadobudnutý v roku 1989 a pridelený bol žalobcovi z dôvodu,
že pracoval v bývalom závode Tesla Námestovo. Byt teda rodina získala práve pričinením žalobcu, nie
žalovanej. Žalobca žil v spoločnej domácnosti do roku 2006, a teda po dobu 17 rokov od roku 1989 sa
riadne staral o chod domácnosti, prispieval na byt, aj na rodinu. Podľa odvolateľa došlo v roku 2011 k

rozvodu manželstva z dôvodu opakovaného mimomanželského pomeru žalovanej, z ktorého pochádza
dieťa Q. X.. Od roku 2006 do roku 2014 si opäť žalobca plnil vyživovaciu povinnosť k deťom, pričom kzániku BSM došlo po rozvode manželstva v roku 2011. V čase rozhodovania súdu o výplate členského
podielu boli všetky deti plnoleté, zaopatrené, preto nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal pri posudzovaní
miery podielu na hospodárení v domácnosti a finančnom zabezpečení rodiny, resp. prečo prihliadal na

záujmy plnoletých detí. Odvolateľ tiež namietal spôsob, akým malo dôjsť k vyplateniu priznanej sumy,
a to v lehote do 5 rokov od právoplatnosti rozsudku. Uvedený výrok stavia žalobcu do právnej neistoty,
nakoľko až po 5 rokoch nadobudne rozsudok vykonateľnosť, pričom žalovaná vedela už od roku 2011,
kedy bolo manželstvo rozvedené, že dôjde k vyporiadaniu BSM a bude musieť vyplatiť žalobcovi podiel
z bytu. Žalovaná počas celého konania ani jediný krát neprejavila vôľu splniť si svoju povinnosť a vyplatiť

žalobcu z bytu, naopak žiadala, aby jej súd neurčil takúto povinnosť. Je preto nepravdepodobné, že bude
mať vôľu v lehote určenej súdom zaplatiť žalobcovi určenú sumu a nie sa len zbaviť svojich povinností
špekulatívnym konaním. Takto dlhé obdobie nezodpovedá ani majetkovým pomerom žalovanej, ktorá
uviedla, že má príjem vo výške 500,- eur za mesiac. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie a zaviazal žalovanú k výplate hodnoty členského podielu k družstevnému bytu v
sume 24 300,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. K podanému odvolaniu podala vyjadrenie žalovaná, ktorá uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej
inštancie súhlasí. Potvrdila, že byt v roku 1989 bol pridelený žalobcovi, ktorý pracoval v závode Tesla
Námestovo, avšak na základe toho, že bol ženatý a čakali spolu dieťa. Opakovane uviedla, že od roku
2005, ako odišiel žalobca do Českej republiky, za predmetný byt platila výlučne ona, tiež sa podieľala

na chode domácnosti a starostlivosti o deti. Pokiaľ aj žalobca platil výživné, jednalo sa o výživné na deti,
nie nájomné a iné výdavky, ktoré by z toho mohla uhrádzať. Uviedla ďalej, že ani v súčasnej dobe sa
žalobca nezaujíma o deti, o vnúčatá, neprispel na svadby, o deti sa starala sama. Vyjadrenie zástupkyne
žalobcu v odvolaní nie sú riadne odôvodnené a z veľkej časti sú hypotetické. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. K podanému vyjadreniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že počas spoločného života to bol on, kto
pracoval, resp. jeden čas poberal invalidný dôchodok, pričom žalovaná počas ich spoločného života
nebola nikde zamestnaná a ani sa nesnažila nájsť si prácu. V roku 2005 žalobca z dôvodu zlej finančnej
situácie v rodine odišiel pracovať do Čiech, peniaze posielal na účet žalovanej, čo zdokladoval aj na

súde prvého stupňa. Až do rozvodu manželstva, resp. aj po ňom rodinu živil on, žalovaná nemala záujem
sa zamestnať.

5. Vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaná uviedla, že dôvodom rozvodu manželstva nebolo
narodenie dcéry Q., ktorej biologickým otcom nebol vtedajší manžel, ale zlé spolužitie so žalobcom.

Po odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti bolo určené výživné na nezaopatrené deti v roku 2006,
pričom od tej doby poplatky za nájom a s bytom súvisiace platila ona.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 až § 381 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP rozsudok súdu

prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

7. V danom prípade ako vyplynulo z obsahu spisu a preskúmavaného rozsudku, prvoinštančný súd
rozhodoval o vyporiadaní BSM, pričom po predchádzajúcom rozhodnutí o tom, že výlučným nájomcom

bytu a členom družstva sa stala žalovaná, vyporiadaval hodnotu členského podielu. Uvedený „majetok“
tak súd posudzoval v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
rozvode manželstva. Manželstvo bolo rozvedené v roku 2011, o vyporiadaní rozhodoval súd na návrh
podaný v roku 2014. Ako zhodne uviedli obe strany sporu, byt bol získaný v roku 1989 prostredníctvom
zamestnávateľa žalobcu (Tesla Námestovo), a to na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu

a podpísaní dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. V byte účastníci bývali viac menej do roku 2005, kedy
odišiel žalobca pracovať do Čiech, ojedinele sa v byte zdržiaval aj neskôr až do rozvodu manželstva v
roku 2011. V tomto prípade odvolací súd posudzoval odvolací dôvod, a to nesprávne právne posúdenie
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo,
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.8. Odvolací súd má za to, že odvolanie žalobcu je dôvodné. V tomto prípade prvoinštančný súd
bez opory vo vykonanom dokazovaní dospel na základe zisteného skutkového stavu k nesprávnym
právnym záverom. V prvom rade je potrebné si objasniť pojmy ako členstvo v bytovom družstve,

členský podiel a členské práva a povinnosti. Členstvo v družstve môže vzniknúť pri jeho založení, resp.
nadobudnutím členstva prevodom. V tomto prípade členstvo účastníkom (manželom) vzniklo podaním
prihlášky, prijatím za člena orgánmi družstva a zaplatením základného členského poplatku (vkladu). So
vznikom členstva sú spájané základné práva a povinnosti člena vo vzťahu k družstvu (nemajetkové
práva). S týmto je spojený aj tzv. členský podiel (podiel na obchodnom majetku družstva), s ktorým

možno disponovať. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na základe rozhodnutia družstva v roku 1989
sa stali spoločnými členmi družstva a spoločne nadobudli členské práva a povinnosti vo vzťahu ku
konkrétnemu družstevnému bytu. Tiež je nepochybné, že po rozvode manželstva a rozhodnutí súdu sa
výlučným členom družstva a vlastníčkou členského podielu stala žalovaná. Z oznámenia OSBD Dolný
Kubín vyplynulo, že zostatková hodnota členského podielu k predmetnému bytu predstavuje sumu 1
072,16 eur. Výška nesplateného investičného úveru k 31. 12. 2014 predstavovala hodnotu 591,31 eur.

Z poskytnutého investičného úveru vo výške 1 478,39 eur bola do 31. 12. 2014 splatená suma 887,08
eur. V tomto prípade má odvolací súd za to, že pri vyporiadaní BSM nebolo prihliadnuté na pasíva, ktoré
bolo tiež potrebné spolu s aktívami (členským podielom v družstve) vyporiadať. Ostávajúci člen družstva
má povinnosť splatiť zostávajúci investičný úver. Túto skutočnosť však súd pri vyporiadaní BSM nebral
do úvahy.

9. Ďalej mal odvolací súd za to, že nesprávny bol postup pri určovaní nerovnakého podielu bývalých
manželov pri vyporiadaní BSM. Je nepochybné, že o nadobudnutie členských práv a možnosť užívať
družstevný byt sa vo väčšej miere pričinil žalobca, ktorý v tom čase pracoval v podniku Tesla Orava a
aj z tohto dôvodu (čo potvrdila aj žalovaná) mu bol byt pridelený a vzniklo spoločné členstvo manželov

v družstve. Po odchode zo spoločnej domácnosti v roku 2005 byt užívala žalovaná, platila za služby
spojené s užívaním bytu a splácala anuitu (nájomné sa pri družstevných bytoch neplatí). Z tohto nijako
nevyplynulo, že by sa väčším spôsobom podieľala na nadobudnutí, resp. udržaní bytu (tento je stále vo
vlastníctve bytového družstva). Podľa tvrdenia žalobcu tento bol zamestnaný počas trvania manželstva
a z príjmu uhrádzal náklady na zabezpečenie chodu domácnosti a starostlivosť o rodinu. Žalovaná

zamestnanánebola,jezrejmévšak,žesastaralaodomácnosťavýchovudetí.Ztohtopohľadutakkaždý
z manželov, aj keď iným spôsobom, zabezpečoval chod domácnosti. Nemožno potom pri rozhodovaní
o vyporiadaní BSM opakovane prihliadať na to, že žalovaná zabezpečovala rodičovskú starostlivosť
aj svojou osobnou starostlivosťou (tú zase finančne zabezpečoval žalobca). Pokiaľ teda prvoinštančný
súd dospel k záveru, že podiel pri vyporiadaní BSM nie je u bývalých manželov rovnaký, takýto záver

správny nie je.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neostalo odvolaciemu súdu iné, než rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom prvoinštančný súd určí čistú hodnotu
vyporiadania BSM (aktíva - pasíva) a aplikuje pri vyporiadaní ust. § 150 OZ, pričom zásadu, že podiely

oboch manželov sú rovnaké, nepoužije len v tom prípade, ak by z ďalšieho dokazovania vyplynuli nové
skutočnosti, ktoré by súd opakovane vyhodnotil ako dôvod pre určenie iných podielov, podľa ktorých by
došlo k vyporiadaniu BSM.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).