Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/277/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412215189
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412215189.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BL Telecom debt, s.
r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou
kancelárou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej S.
A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom mesto G. K. Z., (do 30. 06. 2016 zastúpenej opatrovníčkou A.

V., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen), o zaplatenie 837,26 Eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/489/2015-57 zo dňa 10.
02. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa

10. 02. 2016 rozhodol, že pripúšťa vstup občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 do konania
ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd
uviedol,žežalobcasapodanýmnávrhomdomáhalodžalovanejzaplatenia837,26Eurspríslušenstvom.
V priebehu súdneho konania podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 09. 2014 oznámilo
občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave vstup

do konania na strane žalovanej. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01. 02.
2016 namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do konania. Ďalej
prvoinštančný súd poukázal na ustanovenia § 93 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení
platnom a účinnom do 31. 12. 2014 a na to, že podľa týchto ustanovení boli splnené všetky podmienky
pre účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej.

2. Proti uvedenému uzneseniu prvoinštančného súdu podal žalobca v zákonnej lehote prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie. Poukázal na to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka
je súhlas hlavného účastníka a odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru v prípade, ak súd
vyzýva hlavného účastníka na vyjadrenie súhlasu s účasťou vedľajšieho účastníka, nemožno použiť
ustanovenie§101ods.3Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejaj„O.s.p.“),tedakvýzvepripojiťdoložku,

žepokiaľsahlavnýúčastníkvurčitejlehotenevyjadrí,budesapredpokladať,žekvstupunemánámietky.
Združenia na ochranu spotrebiteľa hromadne vstupujú do konaní ako vedľajší účastníci, pričom vstupujú
do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych
okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk,
ktorý vznikne z priznaných trov konania. Na základe uvedených argumentov žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nepripúšťa

a zaväzuje vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy konania.3. Vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 21. 03. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.,
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny
kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“
Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie

aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle
ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP
zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario

a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

6. Zo spisu prvoinštančného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa žalobca ako
právny nástupca pôvodného veriteľa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 837, 26 Eur s

príslušenstvom. Dňa 11. 09. 2014 bolo prvoinštančnému súdu doručené oznámenie občianskeho
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave, že vstupuje do
tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Následne žalobca podaním zo dňa
01. 02. 2016 namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

7. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník,
ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného

účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal.
Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti
preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

8. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
(v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o pripojení).

9. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že
vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je
ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane
žalovanej, pričom nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby
vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna
zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva

podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu
na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje,
že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým
bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do

konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden
záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc
pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v
rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie

splnomocneným právnym zástupcom - advokátom.

10. Pokiaľ žalobca namietal hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľov do súdnych konaní
s tým, že vstupujú automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vedeli o konkrétnychokolnostiach sporu, odvolací súd považuje k tejto odvolacej námietke uviesť, že toto rozhodnutie nerieši
náhradu trov konania vedľajšieho účastníka a posudzovanie ich účelnosti, pretože táto bude predmetom
rozhodovania prvoinštančného súdu v príslušnom procesnom štádiu konania.

11. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, odvolací súd považuje k jeho interpretácii za potrebné uviesť
a zdôrazniť, že žalobca v odvolaní poukazuje na časť rozhodnutia najvyššieho súdu bez toho, aby
rešpektoval vzájomnú súvislosť a nadväznosť s inými časťami tohto rozhodnutia.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Záverom odvolací súd dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté uznesenie bolo vydané
a odvolanie bolo podané ešte za účinnosti pôvodnej procesnoprávnej úpravy - zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskehosúdnehoporiadku,ktorýbolkudňu01.07.2016zrušenýzákonomč.160/2015Z.z.,Civilný
sporový poriadok, v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá CSP bolo potrebné o tomto odvolaní rozhodnúť a to
i napriek tomu, že podľa aktuálnej procesnoprávnej úpravy už inštitút vedľajšieho účastníka neexistuje.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.