Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317011338
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4317011338.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej PhD., v trestnej veci odsúdeného H. R. , pre
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného H. R.
proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 19.12.2017, sp. zn. 2Pp/99/2017, na neverejnom zasadnutí
konanom v Nitre 22. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného H. R. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno
b/, odsek 2 Trestného zákona, zamietol návrh odsúdeného H. R. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné
prepustenie z výkonu úhrnného trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Komárno, sp. zn. 2T/33/2016 zo dňa 24.05.2016 v trvaní 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí
zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - vykonal dve tretiny uloženého trestu, nesplnil však
materiálne podmienky, jednou z nich je, že plnením svojich povinností a správaním počas výkonu trestu
odsúdený preukáže polepšenie. Hoci odsúdený získal tri disciplinárne odmeny, bol však aj disciplinárne
potrestaný pokarhaním a dopustil sa ďalšieho porušenia ústavného poriadku, za ktoré nebol potrestaný

a podľa hodnotenia, aktivita odsúdeného nie je vo všetkých oblastiach na požadovanej úrovni. Z odpisu
registra trestov súd zistil, že odsúdený sa opakovane dopúšťal rôznej trestnej činnosti, za ktorú mu
boli uložené prevažne nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré neviedli k náprave a prevýchove
odsúdeného. Vzhľadom na intenzitu páchania trestnej činnosti vo vzťahu k odsúdenému je zrejmé,
že ide o osobu, ktorá má sklony k páchaniu trestnej činnosti a výkon trestu odňatia slobody nemá na
odsúdeného taký kladný vplyv, že bude na slobode viesť riadny život. Z hodnotenia riaditeľa ústavu na

výkon trestu vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko sociálneho
zlyhania stredné a neodporúča sa jeho podmienečné prepustenie.
Dospel preto k záveru, že u odsúdeného neboli splnené všetky materiálne podmienky na podmienečné
prepustenie uvedené v ustanovení § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona. Mal za to, že na
odsúdeného bude potrebné naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia
slobody, a preto jeho žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený sťažnosť. V písomných
dôvodoch sťažnosti uviedol, že je len „2“ krát vo výkone trestu, počas trestu sa vzorne správa, je
zaradený do práce, kde má aj pochvalu. V civile bol zamestnaný, omamné látky nikdy nepožíval a má
aj rodinné zázemie. Po výkone trestu sa chce riadne zamestnať a viesť riadny život, je presvedčený, že
jeho život bude lepší a jeho budúcnosť bude založená na rodine.Nadriadený súd pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno
b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ
podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.

Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy
súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom
je záver o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie ani jednej z materiálnych podmienok
podmienečného prepustenia, ktorou podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona je, že odsúdený počas

výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov,
ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2
Trestného poriadku a na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi
sa stotožňuje.

Taktiež ako súd I. stupňa, i nadriadený súd zdôrazňuje, že ani už vykonané nepodmienečné tresty
odňatia slobody nemali na jeho osobu dostatočný prevýchovný vplyv, jeho postoj k páchaniu trestnej
činnosti nie je kritický, preto aj podľa názoru nadriadeného súdu je nevyhnutné, aby si odsúdený vykonal
trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, je riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného stredné a

aktuálna resocializačná prognóza menej priaznivá, preto nadriadený súd námietky odsúdeného, že
počas výkonu trestu sa vzorne správa a je zaradený do práce a po výkone trestu sa chce riadne
zamestnať a viesť riadny život, považoval za irelevantné.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je

dôvodná.

Keďže nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou odsúdeného napadnutého
uznesenia a na iné rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody, podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného, ako

nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.