Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Csp/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113202475
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4113202475.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK s.r.o. IČO: 44 703 015, so sídlom

Bratislava - Mlynské Nivy 49, zastúpený: AK Herceg, s.r.o. so sídlom Bratislava - Košická 56, proti
žalovanej: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - O. 8, v konaní o zaplatenie sumy 2.266,08 eura s
príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanájepovinnázaplatiťžalobcovisumu258,75euras9%úrokomzomeškaniaročneod27.10.2010
do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.266,08 eura s
príslušenstvom z titulu neuhradenej zmluvy. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená.

2. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa
§ 180 CSP.

3. Právny zástupca žalobcu uviedol, že pridržiava sa podaného návrhu. Čo sa týka žalovanej istiny táto
pozostáva z nesplatených splátok v sume 1971,97 eur. Ohľadne sumy 0,95 eur a 293,16 eur nevie ako
boli tieto vypočítané. Ide o riadny úrok a úrok z omeškania.
Pridržiaval sa doterajších vyjadrení.

4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými a to: žalobou z čl. 1-4, zmluvou o úvere z čl.
9, všeobecnými podmienkami z čl. 10-16, výpisom z bankovej knihy z čl. 17, oznámením o postúpení
pohľadávky z čl. 18-21, vyjadrením žalobcu z čl. 123, 130, vyjadrením Slovenskej sporiteľne z čl.
145-147 a zistil tento skutkový a právny stav:

5.Právny predchodca žalobcu so žalovanou dňa 16.11.2005 uzavrel zmluvu o splátkovom úvere, na

základe čoho žalovanej poskytol finančné prostriedky.V mesačných splátkach po 28,75 eura splatných
k 20 dňu v mesiaci mala žalovaná do 20.10.2010 dlžnú sumu splácať. Žalovaná nedodržala zmluvné
dojednania dlžnú sumu nesplácala. Nesplatené splátky predstavovali sumu 1.971,97 eur. DLh bol
postúpený na žalobcu. Žalobca oznámením zo dňa 03.01.2011 vyzval žalovanú na úhradu celého dlhu.Žalobca si uplatňoval žalobou zo dňa 25.01.2013 okrem nesplatenej istiny sumu 0,95 eura ako vyčíslený
riadny úrok a 293,16 eura ako úrok z omeškania z nesplatených splátok vyčíslených od prvého dňa
omeškania do dňa 26.10.2010 - postúpenia pohľadávky. Žalobca spôsob výpočtu vyčísleného úroku a

úroku z omeškania nevedel špecifikovať. Ani právny predchodca žalobcu žalobcovi a súdu neposkytol
informácie o určení uvedených súm. Žalobca sa domáhal 9% úroku z omeškania a 17,3% úroku od
27.10.2010 do zaplatenia.

6.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

7.Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

8.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

10.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17.Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

18.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.19.Podľa § 657 Občianskeho zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

20.Podľa § 3 ods. 3 zák č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

21.Podľa § 5b zák č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22.Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované

a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami z úradnej moci súdu sa tak týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane úverov, ktoré
nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov, teda spotrebiteľ má právo na ochranu voči
neprijateľným zmluvným podmienkam, aj tým ktoré nie sú v Občianskom zákonníku, alebo zákone o
spotrebiteľských úveroch kogentne upravené tak ako je tomu v súčasnosti.

23.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a
nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I
v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim
spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného

práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané
pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši
od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva
dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy
povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na

ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010,
uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp.
zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na

spotrebiteľskú zmluvu.

24.Vzhľadom na charakter účastníkov ( právneho predchodcu žalobcu) zmluvy v postavení dodávateľa
a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť
obsah zmluvných podmienok, je potrebné na takýto právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd má za to, že je príkry rozpor medzi podmienkami,
ktoré pre žalovaného zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodnoprávny vzťah, a ak by išlo
o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú
obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky
úrokov, zmluvnej pokuty. Oveľa prísnejšie a tvrdšie sú úpravy vzťahov podľa Obchodného zákonníka.

Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy do úplného splatenia, podľa Občianskeho zákona
do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné vo vyššej miere ako podľa Občianskeho zákonníka.
Premlčacia doba je o rok kratšia v Občianskom zákonníku ako v Obchodnom zákonníku. Podľa súdu
je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u Obchodného zákonníku. Tento inštitút slúži k ochranespotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ si môže bez námietky premlčania
uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie až do štyroch od jej splatnosti. Kratší čas znamená
menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si svedkov, resp. konkrétne situácie. Teda väčšia

ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k väčšiemu navýšeniu pohľadávky do uplatnenia
si na súde. V Slovenskom práve bola napríklad upravená trojročná doba na uplatnenie si pohľadávky
voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b ods. 2, 3 exekučného poriadku (nemožno vykonať exekúciu na
vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom) na rozdiel od iných exekučných
konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa. Premlčanie má v každom

prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Z obsahu zmluvy tiež
nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného
zákonníka. Žalovaný nebol podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky
zákonník má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy
medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. O.z.. Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch
sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je

občianskoprávna (uznesenie Krajského súdu Nitra č.k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011). Súd mal teda za
to, že rozhodné právo vo veci účastníkov je občianske právo SR.

25.Súd posudzoval vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že pre žalovaného ako
spotrebiteľa je výhodnejšie Občianske právo potvrdzuje aj rozsudok NS SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014

zo dňa 21.04.2015. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho
zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka
absolútny obchod. Na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliada súd i v
prípade zmluvných vzťahov vzniknutých pred kodifikáciou uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa §
52 ods. 2 veta tretia O.z. všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Obe tieto normy nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom. Aj v prípade pochybností o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

26.V danom prípade účastníci ( nie žalobca ale jeho právny predchodca) uzatvorili z hľadiska
podstatných náležitostí spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o splátkovom úvere. Ide o spotrebiteľskú
zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonník ako aj ust. osobitného zákona
o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a
spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť

obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskehozákonaoochranespotrebiteľa.Napremlčaniesúdprihliadalzozákona.Otázkupremlčania
súd posudzoval podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je trojročná. Žalobca si uplatňoval
nesplatenú istinu v sume 1.971,97 eura s poukazom na písomnú zmluvu. Za obdobie troch rokov pred
podaním návrhu dňa 25.01.2013, teda od 25.01.2010 mala žalovaná uhradiť 9 splátok po 28,75 eura

čo predstavuje sumu 258,75 eura. V tejto časti s 9% úrokom z omeškania zo sumy 258,75 eura
od 27.10.2010 v zmysle § 517 O.z. a Nariadenia vlády 87/95 Z.z súd návrhu vyhovel. Žalobca sa z
nesplatenej istiny domáhal sumy 1.971,97 eura, v rozsahu nad priznanú sumu nesplatenej istiny vo
výške 258,75 eura súd návrh zamietol ako premlčaný.

27.Ohľadne vyčísleného úroku v sume 0,95 eura a úroku z omeškania v sume 293,16 eura súd žalobu
zamietol ako nepreukázanú. V tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdil, že má uvedený
nárok voči žalovanej, ale ako k nemu dospel neuviedol. Súd sa v konaní s nárokom žalobcu voči
žalovanému pričom po materiálnej a právnej stránke overuje nárok žalobcu v spotrebiteľských vzťahoch.
V uvedenej časti bol nárok žalobcu nepreskúmateľný a preto mu nebolo možné vyhovieť.

28.V rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok žalobcu, kde si uplatňoval
úrok i do budúcnosti, po splatnosti dlhu. Podľa zmluvy sa mal úver splatiť do 20.10.2010 ako konečná
splatnosť dlhu, počas tohto obdobia si strany dohodli úrok
V podstate podľa žalobcu do konečnej úhrady dlhu sa vlastne zmluvný vzťah medzi stranami vlastne

nikdy nekončí. Súd sa s týmto stanoviskom nestotožňoval, zmluva o spotrebiteľskom úvere bola časovo
ohraničená do splatenia splátok po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok
z omeškania, čo mu aj súd priznal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade, že si to účastníci
výslovne dohodnú a aj to len počas obdobia, na ktorý si to dohodnú. V časti 17,30% úroku zo sumy1.971,97 eura od 27.10.2010 do zaplatenia súd zamietol z dôvodu, že nepriznal žalobcovi nárok na
úrok po splatnosti celého dlhu, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých

prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo
značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami. Súd poukazuje aj na rozsudok KS v Nitre č.k.
25Co/527/2015-63 zo dňa 02.12.2015, ktorí zaujal rovnaký právny názor. Na tomto výklade a ustálenej

súdnej praxe nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť
uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto
ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj
dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako
spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade
žalobca)pristúpiktomu,žepovažujecelýdlhzasplatný(tzv.zosplatnenieúveru),potomnastupujerežim

platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade
totožná so zosplatnením úveru ku dňu odstúpenia od zmluvy. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi
nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými
mravmi z uvedených dôvodov. Podľa súdu nič na danej súdnej praxi analogicky nemôže zmeniť ani
Obchodný zákonník tak ako ani uvádzaný zákon o spotrebiteľských úveroch i keď vzhľadom na postup

podľa Občianskeho zákonníka je toto konštatovanie irelevantné.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nepriznal
plnú náhradu trov konania. V konaní bola prevažne úspešná avšak žiadne trovy jej nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.