Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113225782
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113225782.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 26.10.2017 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou, v spore žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovanému: E. P., F.. XX.XX.XXXX, T. P. - C. U., o zaplatenie 4.321,74 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.321,74 EUR s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 02.08.2011 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778 ako

vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016 nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 04.09.2013 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške
4.321,74EURspríslušenstvomtitulomdlžnýchsplátokúveru.Súčasnepožadovalnáhradutrovkonania.

2. Uviedol, že dňa 18.12.2006 žalovaný s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. uzavrel Zmluvu č. 477444063, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, a
na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému peňažné prostriedky. Podľa Zmluvy
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 4.979,09 EUR, ktorý mal byť splácaný

v mesačných splátkach vo výške 84,74 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobou uplatňuje splátky úveru
splatné od 20.10.2010 do 20.12.2014 v počte 51 a celkovej výške 4.321,74 EUR. Splátky splatné od
20.08.2011do20.12.2014sastalisplatnýmidňa06.08.2011,kedyžalobcavyhlásilmimoriadnusplatnosť
úveru. Žalobca tvrdil, že pohľadávku nadobudol jej postúpením od pôvodného veriteľa Slovenská
sporiteľňa a.s. a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011.

3. Dňa 01.10.2013 súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 38Ro/580/2013-35, ktorý uznesením zo dňa

12.11.2013, č.k. 38Ro/580/2013-49 v súlade s § 173 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu zrušil.

4. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v
osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd
písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu
miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

5. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku
1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,

ak sa adresát o tom nedozvie.
6. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

7. Žalovanému bola žaloba po prešetrení jeho skutočného pobytu v zmysle § 116 ods. 1 CSP doručená
dňa 13.05.2017 v súlade s § 116 ods. 2 CSP.

8. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 18.12.2006 uzatvorila so
žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 0477444063, na základe ktorej žalovanému poskytla úver vo

výške 4.979,09 EUR. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť vo forme 96 mesačných splátok v sume 84,74
EUR so splatnosťou prvej splátky 20.01.2007 a konečnou splatnosťou úveru 20.12.2014. Splatnosť
mesačných splátok bola dohodnutá k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Medzi účastníkmi bola dohodnutá
premenlivá úroková sadzba 12,60 % ročne v deň uzatvorenia Úverovej zmluvy a RPMN predstavovala
14,88 %. Súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

10. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 medzi spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka aj voči žalovanému postúpená žalobcovi.
11. Listom zo dňa 18.07.2013 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky
podľa § 526 Občianskeho zákonníka na žalobcu v zmysle vyššie citovanej Zmluvy o postúpení

pohľadávok.
12. Výzvou k úhrade zo dňa 18.07.2011 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške
7.927,53 EUR najneskôr do 01.08.2011, v ktorej výzve mu zároveň oznámil aj vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru.
13. Písomným podaním zo dňa 21.10.2013 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

vstup do konania ako vedľajší účastník na ochranu práv žalovaného.

14. Vyjadrením zo dňa 12.11.2013 právny zástupca t.č. vedľajšieho účastníka vzniesol námietku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za neplatnú, keďže k
postúpeniu pohľadávky došlo počas trvania úverového vzťahu. Uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a.s.

ako banka je držiteľom bankového povolenia podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, teda nemohla postúpiť
žalobcovi ako nebanke tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka.
Predmetom postúpenia teda mohla byť len pohľadávka z ukončeného úverového vzťahu, avšak žalobca
nepreukázal, že k tomuto skutočne došlo.

15. Podaním zo dňa 10.03.2015 doplnil, že ku dňu postúpenia pohľadávky dlh vo výške 7.741,15 EUR
nemohol existovať. Takáto pohľadávka predstavuje skapitalizovanú sumu z celého úveru, ktorý mal trvať
do roku 2014. Slovenská sporiteľňa a.s. celý úver skapitalizovala bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom
úverový vzťah ukončila, a následne túto skapitalizovanú sumu postúpila na žalobcu. Slovenská
sporiteľňa, a.s. je oprávnená na žalobcu postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale to

by musela úverový vzťah ukončiť (vyhlásiť mimoriadnu splatnosť) a následne v súlade so zákonom
postúpiť aj osobe, ktorá nie je bankou. Žalobca však nepreukázal, aby jeho právny predchodca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Na žalobcu (nebanku) môže banka bez toho aby úver zosplatnila platne
postúpiť len časť pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách, podľa
ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie

ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá
niejebankou,ajbezsúhlasuklienta.Z§92ods.8zákonaobankáchvyplýva,žebankabezzosplatnenia
nemôže na nebanku postúpiť pohľadávku z celého úveru, ale iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto

peňažnému záväzku, teda aktuálnemu dlhu dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky.

16. V tomto smere žalobca predložil súdu rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/11/2015
zo dňa 25.08.2016, preukazujúce skutočnosť, že od ust. § 92 ods. 8 o bankách je možné sa odchýliť, takako v danom prípade, keďže podľa bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou
zmluvy, klient výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce, alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez

ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti
s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie voči klientovi na tretiu osobu, alebo
previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Z uvedeného dôvodu zmluva o postúpení pohľadávky
je platná, keďže žalovaný výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek
pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, alebo

bez ohľadu na právny vzťah.

17. Žalovaná suma predstavuje zaplatenie 51 neuhradených a nepremlčaných splátok, t.j. 3 roky
pred podaním žaloby - od splátok splatných 20.10.2010 do konečnej splatnosti úveru, t.j. do 20.12.2014
á 84,74 EUR. Podľa prehľadu transakcií úveru žalovaný uhradil poslednú splátku istiny dňa 20.02.2008
vo výške 0,56 EUR (16,79 Sk), v predpísanej výške poslednú splátku uhradil dňa 20.01.2008.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

19. Podľa § 2 písm. b) cit. zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
24. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie
je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
25. Podľa bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, klient výslovne súhlasí s tým, že banka je

oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú,
ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku,
alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je
oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu

výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.
26. Vykonaným dokazovaním a po právnom posúdení uplatneného nároku dospel súd k záveru, že
aj keď žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nič to
nemení na tom, že jeho nárok je dôvodný, keďže žalovaný ako dlžník nesplatil jednotlivé splátky úveruv lehote ich splatnosti tak ako sa k tomu zaviazal. Dlh žalovaného predstavuje 51 nepremlčaných a
neuhradených splátok po 84,74 EUR, t.j. spolu vo výške 4.321,74 EUR.
27. Vzhľadom na to, že vedľajší účastník v konaní do 30.06.2016 namietol aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu, súd pristúpil k jej skúmaniu.
28. Zmenu v osobe veriteľa z dôvodu postúpenia pohľadávky upravujú vyššie citované ustanovenia
§ 524, § 526 Občianskeho zákonníka. Žalobca súdu predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo
dňa 28.06.2011 ako aj Oznámenie postupcu zo dňa 18.07.2011 o postúpení pohľadávky na žalobcu
adresované žalovanému spolu s poštovým podacím hárkom. Tým bolo v súlade s vyššie citovanými

zákonnými ustanoveniami preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným v tomto konaní.
29. Uplatnená námietka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na
žalobcu je nedôvodná nakoľko vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou zmluvy
o úvere, žalovaný v bode 19.16 výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť
akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo
nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka

vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu
osobu, alebo previesť svoje záväzky na tretiu osobu. Súčasne s poukazom na ustanovenie § 89 ods. 1
Zákona o bankách je takáto dohoda medzi bankou a žalovaným možná a v súlade so zákonom.
Podľa § 89 ods. 1 Zákona o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových
činnosti na území SR uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v

súlade s právnymi poriadkom SR. Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku,
ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky zahraničnej banky na predkladanie podaní banky
a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej
banky v slovenskom jazyku; tým nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak
to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim

klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu
zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného predpisu, ak
to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že
sa od nich nemožno odchýliť. Takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom, alebo

dohodou účastníkov, pričom banka alebo pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí obchodu.
30. S poukazom na rozhodnutia Ústavných súdov, na rozhodnutie II.ÚS 87/04 Ústavného súdu ČR,
odvolací súd konštatuje, že záver, že určitý právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom alebo preto,
že zákon obchádza sa musí opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného ustanovenia, nestačí

vystačiť len s gramatickým výkladom. Významnú úlohu tu zohráva predovšetkým výklad teleologický.
Je preto nutné sa vždy pýtať na účel zákonného príkazu, či zákazu. Ústavný súd zdôraznil, že v
súkromnoprávnej sfére nie každý rozpor so zákonom má automatický za následok neplatnosť právneho
úkonu. Zmyslom ochrany legality v súkromnoprávnej sfére nie je len ochrana záujmov štátu, ale
predovšetkým ochrana súkromnoprávnych vzťahov, teda predovšetkým ochrana zmluvných vzťahov

podľa zásady pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať). V súkromnoprávnej sfére platí
zásada, že čo nie je zakázané je dovolené, preto každý zákonný zásah do tejto sféry je treba vnímať
ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je nutné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov
pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie extenzívne.
31. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor, s ktorým sa súd stotožňuje a vykonané dokazovanie

mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. so
žalovaným ako dlžníkom dňa 18.12.2006 platne uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 0477444063,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.979,08 EUR, ktorý mal byť splatený v
96 mesačných splátkach po 84,74 EUR splatných k 20. dňu v mesiaci od 20.01.2007 (prvá splátka) do
20.12.2014 (konečná splatnosť úveru). Premenlivá úroková sadzba v deň uzatvorenia úverovej zmluvy

predstavovala 12,60 % ročne a RPMN 14,88 %. Podpisom zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil
so súčasťami úverovej zmluvy - Všeobecnými obchodnými podmienkami, Úverovými podmienkami a
Sadzobníkom. Právny predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 platne
postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Žalovaný neuhrádzal dohodnuté splátky úveru riadne
a včas (poslednú splátku podľa zoznamu transakcií uhradil dňa 20.02.2008 vo výške 0,56 EUR), z

ktorého dôvodu jeho nedoplatok predstavuje čiastku 4.321,74 EUR, ktorá predstavuje nepremlčané
splátky tri roky pred podaním žaloby do konečnej splatnosti úveru, t.j. 51 splátok po 84,74 EUR.
32. Preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 4.321,74 EUR.33.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
35.Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.vzneníúčinnomdo31.01.2013,výškaúrokovzomeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala v období od 13.07.2011
do 09.11.2011 1,50 %.
37. Nakoľko žalovaný nezaplatil dohodnuté mesačné splátky riadne a včas, je v omeškaní s peňažným
plnením, žalobca má okrem nároku na zaplatenie istiny aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy
4.321,74 EUR v zákonnej výške 9,5 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného so zaplatením peňažnej sumy bola 1,50 % (zvýšená
o 8 percentuálnych bodov), od 02.08.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni určenom vo výzve k úhrade
do zaplatenia. Žalobca však v žalobe uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 %, preto mu súd priznal úrok
z omeškania v uvedenej výške aj keď by mal nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5 %.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,

ktorá vo veci úspech nemala.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi ako úspešnej
strane sporu vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v plnej výške. Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS ako vedľajší účastník do 30.06.2016 vystupovalo na strane žalovaného, teda na
strane, ktorá vo veci úspech nemala, preto súd Združeniu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).