Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200308
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4013200308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a

členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobkyne: G. M.,
bytom T., zastúpenej JUDr. Tiborom Nagyom, advokátom so sídlom Kukučínova 8, Nové Zámky, proti
žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, Nitra, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-OPP3-102-001/2013 zo dňa 4. marca 2013, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/20/2013-61 zo dňa 12. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/20/2013-61 zo dňa 12.
mája 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na prvostupňovom správnom súde

Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 15S/20/2013-61 z 12. mája 2015 podľa §
250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. KRPZ-NR-OPP3-102-001/2013 zo 4.

marca 2013, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Leviciach č. ORPZ-LV-OPP1-P-28/2012 z 8. januára 2013, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo
spáchania priestupku podľa § 14 ods. 1 písm. h) zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o občianskych preukazoch“), a ktorým bola
žalobkyni uložená pokuta 33,- Eur podľa § 14 ods. 2 zákona o občianskych preukazoch a povinnosť
uhradiť trovy konania 16,- Eur podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon

o priestupkoch“) v spojení s § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z.,
ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch (ďalej len „vyhláška č. 411/2006 Z. z.“).

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobkyňa nadobudla dňa 18. augusta 2011 podľa § 9
ods. 1 písm. b) zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej len „zákon o
štátnom občianstve“) štátne občianstvo cudzieho štátu, z ktorého dôvodu bola podľa § 11 ods. 1 písm. h)
v spojení s § 10 ods. 1 písm. a) zákona o občianskych preukazoch povinná odovzdať občiansky preukaz

príslušnému orgánu, čo neurobila, hoci bola na splnenie tejto povinnosti opakovane vyzvaná.

Prvostupňový súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS
11/2012-137 zo 17. septembra 2014, ktorým bol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskejrepubliky na začatie konania o súlade § 9 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 16, 19, § 9b ods. 1 písm. d) a § 9b
ods. 2 zákona o štátnom občianstve v znení zákona č. 250/2010 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky
a medzinárodnými dohovormi zamietnutý. Čo podľa krajského súdu znamená, že § 9 ods. 1 písm. b)

zákona o štátnom občianstve o strate štátneho občianstva Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho
štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle je platné a účinné a bolo platné a účinné aj
v rozhodnej dobe.

Krajský súd ďalej uviedol, že nadväzne na stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky žalobkyňou

sa stal jej občiansky preukaz v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona o občianskych preukazoch neplatným
a preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. h) zákona o občianskych preukazoch bolo povinnosťou žalobkyne
tento občiansky preukaz neodkladne odovzdať príslušnému orgánu a pokiaľ tak žalobkyňa neurobila,
dopustila sa priestupku podľa § 14 ods. 1 písm. h) zákona o občianskych preukazoch.

Žalobkyniuloženúmaximálnuvýškupokuty33,-Eurpovažovalkrajskýsúdvzhľadomnavšetkyokolnosti

prípadu za zákonnú, keď žalobkyňa vedome a na základe vlastného uváženia a rozhodnutia odmietla
občiansky preukaz odovzdať príslušnému orgánu. V prípade žalobkyne teda nenastala situácia, že by
občiansky preukaz chcela vrátiť, avšak ho napr. nevedela nájsť.

K namietanému porušeniu § 56 správneho poriadku krajský súd poukázal na § 14 ods. 4 a § 16 zákona

o občianskych preukazoch a dodal, že citované zákonné ustanovenie rieši vzťah správneho orgánu a
ostatných účastníkov konania a nie vzťah správneho orgánu voči žalobkyni.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnej žalobkyni ich
náhradu nepriznal.

II.
Odvolanie žalobkyne, vyjadrenie žalovaného

V lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) podala proti rozsudku

krajského súdu odvolanie žalobkyňa, namietajúc, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods. 2 písm. d) OSP] a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) OSP].

Žalobkyňavodvolaníuviedla,žepočassúdnehokonaniapoukázalanadvealternatívyposúdeniaotázky

straty jeho štátneho občianstva Slovenskej republiky. Prvou alternatívou je, že žalobkyňa je naďalej
štátnym občanom Slovenskej republiky, teda občanom s dvojitým štátnym občianstvom. V tejto súvislosti
žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/20/2013-37 z 27. mája 2013, ktorým
bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania, vedeného na Ústavnom súde Slovenskej
republiky (ďalej len „Ústavný súd“) pod sp. zn. PL. ÚS 11/2012, ktoré sa týkalo namietaných ustanovení

zákona o štátnom občianstve. Napriek tomu, že Ústavný súd vo veci nerozhodol, pretože pri hlasovaní
nebolo dosiahnuté kvórum, možno podľa žalobkyne usúdiť, že značná časť ústavných sudcov považuje
namietanéustanoveniazákonaoštátnomobčianstvezaprotiústavnévdôsledkučohobybolažalobkyňa
naďalej štátnym občanom Slovenskej republiky.

Podľa druhej alternatívy žalobkyňa stratila štátne občianstvo Slovenskej republiky a teda by sa malo na
ňu hľadieť ako na cudzinca. Pre tento prípad žalobkyňa namietala kompetenciu krajského súdu, ako aj
orgánov Policajného zboru, ktoré vo veci konali. Podľa žalobkyne ustanovenia, na základe ktorých jej
bola uložená pokuta, ukladajú povinnosť občanovi Slovenskej republiky, ktorým však žalobkyňa podľa
názoru krajského súdu a konajúcich správnych orgánov nie je.

S uvedenými otázkami sa podľa žalobkyne krajský súd nevysporiadal, z ktorého dôvodu považuje
žalobkyňa rozsudok krajského súdu za nedostatočne odôvodnený.

V závere žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci
krajským súdom a z uvedeného dôvodu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

III.
Konanie pred Najvyšším súdom SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §
211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.

Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-
OPP3-102-001/2013 zo 4. marca 2013, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie

žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach č. ORPZ-LV-
OPP1-P-28/2012 z 8. januára 2013, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku
podľa § 14 ods. 1 písm. h) zákona o občianskych preukazoch, za čo bola žalobkyni podľa § 14 ods. 2
zákona o občianskych preukazoch uložená pokuta 33,- Eur.

V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 18. augusta 2011 žalobkyňa stratila štátne občianstvo
Slovenskejrepublikypodľa§9ods.1písm.b)zákonaoštátnomobčianstve,keďtýmtodňomdobrovoľne
nadobudla cudzie štátne občianstvo (§ 9 ods. 16 zákona o štátnom občianstve). Žalobkyňa bola
oddelením dokladov odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach
opakovane vyzvaná, aby svoj občiansky preukaz č. K. neodkladne odovzdala v zmysle § 11 ods. 1 písm.

h) a s poukazom na § 10 ods. 1 písm. a) zákona o občianskych preukazoch, avšak žalobkyňa si túto
povinnosť nesplnila.

Z obsahu administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že priestupok žalobkyne bol riadne
prejednaný v zmysle ust. § 20 zákona o priestupkoch.

Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o priestupku vychádzal z oznámenia Odboru všeobecnej
vnútornej správy OÚ v Nitre č. X/2011/01226 z 02.11.2011, preukazujúceho stratu štátneho občianstva
SR, ako aj zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 08.01.2013.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§
247 ods. 1 OSP).

Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa po strate štátneho občianstva Slovenskej
republiky podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o štátnom občianstve na základe výslovného prejavu
vôle a po dobrovoľnom nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva (§ 9 ods. 16 zákona o štátnom
občianstve), neodovzdala neodkladne svoj občiansky preukaz príslušnému okresnému riaditeľstvualebo zastupiteľskému úradu, hoci jej táto povinnosť vyplývala z § 11 ods. 1 písm. h) zákona o
občianskych preukazoch. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že správne orgány
v administratívnom konaní správne vyhodnotili, že týmto konaním resp. nekonaním žalobkyne bola

naplnená skutková podstata priestupku podľa § 14 ods. 1 písm. h) zákona o občianskych preukazoch.

IV.
Právne predpisy, právne názory odvolacieho súdu

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve, štátne občianstvo Slovenskej
republiky možno stratiť nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu
vôle.

Podľa § 9 ods. 16 citovaného zákona, štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo
Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie

alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie
štátne občianstvo.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch, občiansky preukaz je verejná
listina, ktorou občan Slovenskej republiky preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo Slovenskej

republiky a ďalšie údaje uvedené v občianskom preukaze podľa tohto zákona.

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, občiansky preukaz je neplatný, ak občan zomrel, bol
vyhlásený za mŕtveho, stratil štátne občianstvo alebo ukončil trvalý pobyt a území Slovenskej republiky.

Podľa § 11 ods. 1 písm. h) citovaného zákona, občan alebo jeho opatrovník je povinný odovzdať
neodkladne občiansky preukaz okresnému riaditeľstvu alebo zastupiteľskému úradu, ak občan stratil
štátne občianstvo alebo ukončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Podľa § 14 ods. 1 písm. h) citovaného zákona, priestupku podľa tohto zákona sa dopustí ten, kto

neodkladne neodovzdá občiansky preukaz, hoci je povinný tak urobiť.

Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, za priestupky uvedené v odseku 1 písm. a) až e) sa uloží pokuta
od 165,- Eur do 331,- Eur. Za priestupky uvedené v odseku 1 písm. f) až g) možno uložiť pokutu do 165,-
Eur. Za priestupky uvedené v odseku 1 písm. h) až n) možno uložiť pokutu do 33,- Eur. Za priestupok

uvedený v odseku 1 písm. o) možno uložiť pokutu do 16,- Eur.

Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona, priestupky podľa odseku 1 prejednáva okresné riaditeľstvo.

Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis

o priestupkoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne,
po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom
pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov

a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu.
Závery krajského súdu spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, preto sa s ním odvolací súd stotožňuje
v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby odvolací súd
nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi

krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu dopĺňa nasledovné
dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd poukazuje na to, že k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 9 ods. 16
zákona o štátnom občianstve nedôjde, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne

občianstvovsúvislostisuzavretímmanželstvasoštátnymobčanomcudziehoštátu,atozapredpokladu,
že cudzie štátne občianstvo manžela nadobudol za trvania spoločného manželstva (§ 9 ods. 17 zákona
o štátnom občianstve). K strate štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 9 ods. 16 zákona o
štátnom občianstve nedôjde ani vtedy, ak bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté narodením (§ 9ods. 18 zákona o štátnom občianstve). Tieto výnimky vo vzťahu k strate štátneho občianstva Slovenskej
republiky podľa § 9 ods. 16 zákona o štátnom občianstve však nemožno v prípade žalobkyne aplikovať,
nakoľko u nej nenastala ani jedna zo skutočností uvedených v § 9 ods. 17 a 18 zákona o štátnom

občianstve.

Z § 9 ods. 1 písm. b) a § 9 ods. 16 zákona o štátnom občianstve vyplýva, že tým, že žalobkyňa na
základe výslovného prejavu vôle dobrovoľne nadobudla dňa 18. augusta 2011 cudzie štátne občianstvo,
stratila štátne občianstvo Slovenskej republiky, na základe čoho podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o

občianskych preukazoch vznikla žalobkyni povinnosť odovzdať neodkladne tento občiansky preukaz
okresnému riaditeľstvu alebo zastupiteľskému úradu. Stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky
sa občiansky preukaz žalobkyne stal navyše neplatným podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o občianskych
preukazoch.

V súvislosti s princípmi vyplývajúcimi z Európskeho dohovoru o občianstve, odvolací súd poukazuje

na článok 7 ods. 1 písm. a) Európskeho dohovoru o občianstve, ktorý umožňuje signatárskym štátom
vo vnútroštátnej právnej úprave upraviť stratu štátneho občianstva zo zákona na základe dobrovoľného
nadobudnutia ďalšieho občianstva.

Ustanovenie § 14 zákona o občianskych preukazoch upravuje priestupky na úseku občianskych

preukazov. V prípade žalobkyne možno aplikovať vyššie citované ustanovenie § 14 ods. 1 písm. h)
zákona o občianskych preukazoch.
Tým, že žalobkyňa neodovzdala neodkladne po strate štátneho občianstva Slovenskej republiky
občiansky preukaz príslušnému okresnému riaditeľstvu resp. zastupiteľskému úradu, hoci jej zo zákona
vyplývala táto povinnosť, spáchala priestupok podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom

za tento priestupok je možné uložiť pokutu do 33,- Eur (§ 14 ods. 2 zákona o občianskych preukazoch).

K odvolacej námietke žalobkyne, v ktorej namietala, že stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky
sa stala cudzincom, na základe čoho jej zo zákona o občianskych preukazoch nevyplývala povinnosť
konať, t. j. pri strate štátneho občianstva Slovenskej republiky odovzdať neodkladne občiansky preukaz

okresnému riaditeľstvu alebo zastupiteľskému úradu, pretože túto povinnosť zákon ukladá len občanovi
Slovenskej republiky alebo jeho opatrovníkovi, odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná.

V zmysle § 11 ods. 1 písm. h) zákona o občianskych preukazoch občan alebo jeho opatrovník je povinný
odovzdaťneodkladneobčianskypreukazokresnémuriaditeľstvualebozastupiteľskémuúradu,akobčan

stratil štátne občianstvo. Z citovaného ustanovenia logicky vyplýva, že zákon o občianskych preukazoch
povinnosť odovzdať občianky preukaz ukladá osobe - občanovi Slovenskej republiky, ktorému bol
občiansky preukaz vydaný a ktorý následne stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky, t. j. bývalému
občanovi Slovenskej republiky. Na základe uvedeného je možné tvrdiť, že žalobkyni vznikla povinnosť
podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o občianskych preukazoch neodkladne odovzdať občiansky preukaz

okresnému riaditeľstvu alebo zastupiteľskému úradu z dôvodu straty štátneho občianstva Slovenskej
republiky. Postup a rozhodnutia správnych orgánov tak majú oporu v zákone o občianskych preukazoch.

Odvolací súd má za to, že rovnako nie je dôvodná ani námietka žalobkyne, že je aj naďalej štátnym
občanom Slovenskej republiky. Toto tvrdenie žalobkyňa opiera o konanie vedené pred Ústavným súdom

pod sp. zn. PL. ÚS 11/2012. Uznesením Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 11/2012 zo 4. júla 2012 bol prijatý na ďalšie konanie návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky, ktorý bol Ústavnému súdu doručený 22. septembra 2011, na začatie konania o
súlade ustanovení § 9 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 16, § 9 ods. 19, § 9b ods. 1 písm. d) a § 9b ods. 2
zákona o štátnom občianstve v znení zákona č. 250/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom občianstve s čl. 5 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 2 až 4 a čl. 46 ods. 1 a
2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl.
4 písm. a) a c) a čl. 11 Európskeho dohovoru o občianstve. Podľa žalobkyne skutočnosť, že Ústavný súd
nedokázal vo veci rozhodnúť, pretože nebolo dosiahnuté kvórum, ale hlasovanie skončilo v pomere 6:5,

možno chápať tak, že značná časť ústavných sudcov sa domnieva, že namietané ustanovenia zákona
o štátnom občianstve sú protiústavné a tým pádom je žalobkyňa naďalej štátnym občanom Slovenskej
republiky.Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetný návrh neskôr Ústavný súd uznesením sp.
zn. PL. ÚS 11/2012-137 zo 17. septembra 2014 zamietol.

Podľa názoru senátu odvolacieho súdu je potrebné pri posudzovaní tejto námietky vychádzať z
prezumpcie ústavnosti právnych noriem, ktorá sa uplatňuje v slovenskom právnom systéme a vyplýva
z čl. 152 Ústavy Slovenskej republiky. Právne predpisy v slovenskom právnom systéme sa považujú
za súladné s ústavou až dovtedy, dokým Ústavný súd nerozhodne o opaku. Keďže správne orgány
vychádzali z prezumpcie ústavnosti zákona o štátnom občianstve, konali správne a v súlade so zákonom

o občianskych preukazoch uložili žalobkyni pokutu za spáchaný priestupok, pretože platné právo
správnym orgánom v danom prípade neukladalo možnosť ale povinnosť konať.

Na podporu uvedenej argumentácie poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS
20/2011 z 29. marca 2011, podľa ktorého: „V teórii ústavného práva i v slovenskom ústavnom systéme
sa uplatňuje tzv. prezumpcia ústavnosti právnych noriem, čo znamená, že na účinnú právnu normu sa

orgán aplikujúci právo musí pozerať ako na súladnú s ústavou dovtedy, kým ústavný súd predpísaným
spôsobom nevysloví jej neústavnosť(mutatis mutandis III. ÚS 274/07).“

Odvolací súd v závere poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
v konaní o spojení sťažnosti č. 14927/12 U. proti Slovenskej republike a sťažnosti č. 30415/12 M. proti

Slovenskej republike. Z odôvodnenia rozhodnutia ESĽP vyplýva, že podstata sťažností spočívala v tom,
že obaja sťažovatelia aj napriek ich želaniu ponechať si slovenské občianstvo ho po získaní maďarského
občianstva stratili.

ESĽP vo svojom rozhodnutí poznamenal, že sťažovatelia požiadali o maďarské občianstvo na základe

vlastnej vôle v čase, keď boli v platnosti relevantné ustanovenia zákona o štátnom občianstve a že
tak urobili s vedomím si následkov svojho rozhodnutia podľa slovenského práva a preto im s ohľadom
na aplikovateľné zákonné ustanovenia nebolo odmietnuté slovenské občianstvo svojvoľne. Za daných
okolností ESĽP sťažnosti vyhlásil za neprijateľné a rozhodol o ich odmietnutí.

Odvolacísúdspoukazomnazáveryuvedenévyššiepovažovalnámietkyžalobkynevznesenévodvolaní
proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.
15S/20/2013-61 z 12. mája 2015 ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods.

1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 224 ods. 1 OSP za použitia § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že neúspešnej žalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalovaný na náhradu trov konania nemá v správnom

súdnictve nárok.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.