Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Csp/209/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114225608
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4114225608.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard

Haussmann1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod
č.542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08, IČO: 47 258
713, zast. JUDr. Helena Strachotová, advokátka so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému:
O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, Y. B., o zaplatenie sumy 573,33 eura s príslušenstvom, sudkyňou
Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 573,33 eura s 8,25 % - ným úrokom z omeškania ročne od

13.11.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 27.8.2014 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 573,33 eura s úrokom vo výške
23,40 % ročne zo sumy 532,28 eura od 16.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške

8,25 % ročne zo sumy 573,33 eura od 13.11.2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že na základe žiadosti zo dňa 21.5.2003 poskytol žalovanému revolvingový úver formou
poskytnutie úverového rámca, žalovaný čerpal 2.613,28 eura , nesplácal úver riadne a včas, napriek
upomienkam, dňa 12.11.2013 sa stal splatným dlh žalovaného vo výške 573,33 eura, úrok bol dojednaný
o výške 23,40 %, úverová istina je suma 532,28 eura.

2.Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 15.3.2016 platobný rozkaz č.k. 12RO/371/2014-18, ktorý

sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných, preto bol platobný rozkaz zrušený s poukazom na
ustanovenia § 266 CSP. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti strán sporu s poukazom na ustanovenie
§ 180 CSP a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou o
poskytnutí úveru, výpoveďou zmluvy, vyjadreniami žalobcu s prílohami a zistil tento skutkový a právny
stav:

3.Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 21.5.2003 so žalovaným Zmluvu o poskytnutí

revolvingového úveru a vydaní úverovej karty, na základe uzatvorenej zmluvy poskytol žalovanému
revolvingový úver vo výške úverového rámca 10.000.-Sk, s výškou prvého čerpania 1.480.-SK, s výškou
mesačnej splátky 500.-Sk, minimálne 5 % úverového rámca. V novembri 2003 bol úverový rámec
zvýšený na 15.000.-Sk a splátka bola stanovená na sumu 750.-Sk, v júni 2006 bola splátka znížená na600.-Sk, v januári 2009 bol úverový rámec 500 eur a splátka 20 eur, v októbri 2009 bola splátka znížená
na 15 eur. Žalovaný vyčerpal z úverového rámca ku dňu 21.1.2010 sumu 2.613,28 eura. Nesplácal
úver riadne a včas, napriek upomienkam, listom zo dňa 23.10.2013 právny predchodca žalobcu zmluvu

vypovedal , dňa 12.11.2013 sa stal splatným dlh žalovaného vo výške 573,33 eura, úrok bol dojednaný o
výške23,40%,úverováistinajesuma532,28eura,dlžnéúrokyjesuma41,05eurazdlžnýchmesačných
splátok úveru splatných ku dňu účinnosti výpovede z úverovej zmluvy - 07/2013 - 10/2013.

4.Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej
200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

5.Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná.

6.Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

7.Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.8.Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9.Podľa § 4 ods. 5 zák.č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

10.Podľa§52ods.1OZ,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

11.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

12.Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

13.Podľa § 53 ods. 3 písm. a/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy.

14.Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15.Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

16.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52
a nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá
v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná
novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku

zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho
právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko
materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona

sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená,
že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysleust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa
30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z

10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov
pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

17.V danom prípade strany sporu uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanoveniami Obchodného

zákonníka.Idevšakospotrebiteľskúzmluvu,naktorúsavzťahujeustanovenie§52 anasl.Občianskeho
zákonníka ako aj ustanovenia osobitného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová
zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na
tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré
neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka
(rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co
284/2010). Podľa názoru súdu však ide o spotrebiteľskú zmluvu. Súd má za to, že je príkry rozpor
medzi podmienkami, ktoré pre žalovaného zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodno-právny

vzťah, a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného
zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne
premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver,
prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. žalovaný neuzatváral zmluvu ako
podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné

množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne
§ 657 a nasl. Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami
a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je občianskoprávna (uznesenie
Krajského súdu č.k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011). Súd tak právny vzťah strán sporu posudzoval podľa
Občianskeho zákonníka.

18.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere
podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Na daný prípad vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie súd
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch a nie ustanovenia

Obchodného zákonníka. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver formou
poskytnutia úverového rámca, žalovaný finančné prostriedky čerpal, nesplácal riadne a včas a preto
právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal a dlh sa stal splatným v celom rozsahu vo výške 573,33
eura. Súd považoval žalobu za podanú dôvodne a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 573,33
eura s 8,25 % - ným úrokom z omeškania ročne od 13.11.2013 do zaplatenia, pričom úrok z omeškania

je priznaný v súlade s ustanovením § 517 OZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., počiatok omeškania
je deň nasledujúci po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy a výška úroku z omeškania je zvýšená o 8
percentuálnych bodov ako určuje ECB. V časti súd považoval žalobu za podanú nedôvodne a to v
časti uplatneného úroku vo výške 23,40 % ročne zo sumy 532,28 eura od 16.10.2013 do zaplatenia,
teda odo dňa vypovedania zmluva. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok po konečnej splatnosti úveru,

pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4
Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnostidlhu(jehosplátok).Odsplatnostijedlžníkvomeškaníamusíplatiťúrokyzomeškania,pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch

medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia
spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na
mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú
dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na

situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv.
zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Preto
súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tunastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98.

19.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže každá strana mala vo veci úspech
len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.