Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115216541
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115216541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky: S., bytom Y. v

konaní o vyhlásenie nezvestného C. nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom T., zastúpeného procesným
opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, za mŕtveho takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje nezvestného C. za mŕtveho.

U r č u j e , že nezvestný C. pravdepodobne neprežil deň XX.X.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa XX.X.XXXX domáhala vyhlásenia nezvestného C.,

narodeného X.XX.XXXX vo E.. G. O. za mŕtveho z toho dôvodu, že na takomto rozhodnutí má naliehavý
právny záujem. Tento záujem odôvodnila tým, že je E. nezvestného, nakoľko jej nebohý otec, I. bol
synom nezvestného C. uzavrel dňa XX.XX.XXXX manželstvo s C., o čom svedčí sobášny, ktorý k svojmu
návrhu pripojila. Manželia najprv žili na D. č. X. v T., neskôr na adrese E.. Z tohto manželstva pochádza
jej otec, G., o čom svedčí rodný list jej otca, ktorý taktiež predložila. Navrhovateľka preukázala svojim
rodným listom, že je dcérou I. teda je do úvahy prichádzajúcou dedičkou po nezvestnom.

2. Písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX navrhovateľka upresnila petit svojho návrhu a žiadala, aby
súd vyhlásil nezvestného C. za mŕtveho a za deň jeho smrti určil deň XX.X.XXXX. Doložila súdu aj
fotokópiu dokladu o štátnom občianstve C. ako občana V.. V tom čase bola adresa jeho bydliska T.
Svoj návrh odôvodnila tým, že v roku XXXX odvliekla C. Štátna bezpečnosť tak, že sa stal nezvestným
a ani jej otcovi, I., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, sa počas života a napriek intenzívnemu pátraniu, aj
prostredníctvom polície, nepodarilo zistiť žiadne informácie o svojom otcovi. Starý otec sa svojej rodine
nikdy viac neohlásil a nikto o ňom nič nevedel. Navrhovateľka poukázala aj na to, že nezvestný C. by

mal v súčasnosti XXX rokov a teda podľa nej sú ňou poskytnuté údaje a listiny dostatočné na jeho
vyhlásenie za mŕtveho.

3. Na základe podaného návrhu, súd zisťoval prostredníctvom matriky C., či je evidovaný dátum úmrtia
nezvestného C.. Z odpovede týchto inštitúcií vyplýva, že o úmrtí nezvestného nemajú žiadne informácie.
Preto súd vydal dňa X.XX.XXXX vyhlášku v konaní o vyhlásenie za mŕtveho a vyzval tak nezvestného,
ako aj každého, kto niečo vie o nezvestnej osobe, aby do jedného roka odo dňa vyvesenia tejto vyhlášky

na súdnej tabuli, t.j. od XX.X.XXXX . do XX.X.XXXX podal správu súdu. Počas plynutia vyhláškovej
lehoty žiadne podanie ohľadne nezvestnej osoby súdu doručené nebolo.4. Po uplynutí vyhláškovej lehoty dňa XX.X.XXXX súd vytýčil vo veci pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo
dňa XX.XX.XXXX, v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav a
vzdialenosť medzi jej bydliskom a T., žiadala, aby súd upustil od jej výsluchu, alebo ju vypočul

prostredníctvom dožiadaného súdu v jej bydlisku. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie v
neprítomnosti navrhovateľky a upustil od jej výsluchu z dôvodu, že z jej podaní je zrejmé, že žiadne
ďalšie informácie v tejto veci už podať nebude vedieť. Súd preto vo svojom rozhodnutí vychádzal z
dôkazov, ktoré boli navrhovateľkou do spisu predložené.

5. Podľa § 225 ods.1až 3 Civilného mimosporového poriadku ( z.č. 161/2015 Z.z., ďalej iba CMP), ak
je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vydá verejnú vyhlášku,
ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka.
Súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal súdu alebo
procesnému opatrovníkovi.
Súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie, že po márnom uplynutí lehoty

môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu.

6. Podľa § 227 CMP súd podľa okolností prípadu vykoná úkony potrebné na zistenie, či je fyzická osoba
nažive.

7. Podľa § 228 ods.1,2 CMP ak aj po uplynutí lehoty podľa § 225 ods. 1 je vzhľadom na všetky okolnosti
pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu.
Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti, prípadne
deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.

8. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd vyhovel návrhu
navrhovateľky a vyhlásil nezvestného C. za mŕtveho. Navrhovateľka nevedela uviesť ani pravdepodobný
dátum úmrtia nezvestného a preto o tom rozhodoval súd. Pokiaľ súd rozhodoval o nezvestnej osobe,
ktorá bola v tomto konaní zastúpená procesným opatrovníkom, súd rozhodoval o tom, ktorý deň
nezvestná osoba pravdepodobne neprežila. V prípade nezvestnosti osoby, t.j. ak neexistujú dôkazy o

smrti fyzickej osoby, súd po márnom uplynutí vyhláškovej lehoty rozhodne o vyhlásení za mŕtveho, ak
sa nezvestný neprihlási, alebo ak nedôjde správa o tom, že je nažive. V rozsudku súd uvedie deň, ktorý
platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil ( uznesenie NS ČR z 11.3.2010,
sp. zn 30Cdo/4326/2008).

9. V prejednávanom prípade súd dospel k tomu presvedčeniu, že vzhľadom na dlhodobú nezvestnosť
C., pre nedostatok správ, po márnom uplynutí vyhláškovej lehoty, ako aj vzhľadom na rok narodenia:
XXXX, je veľmi pravdepodobné, že C. nežije, ale nie je možné určiť ani predpokladaný dátum jeho
úmrtia. Preto súd určil, že nezvestný nežil už ani v čase začatia tohto konania a preto pravdepodobný
deň, ktorý neprežil, je práve dátum začatia konania, teda deň podania návrhu navrhovateľkou. Súd v

tomto konaní nezistil deň smrti nezvestného, ale je jednoznačné, že nezvestný zomrel skôr, ako v deň
uvedený v rozsudku. Takéto rozhodnutie súdu je v súlade s doterajšou judikatúrou
( uznesenie NS SR z 15.6.2011 sp. zn. 6 M Cdo 20/2010).

10. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).