Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/33/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113202781
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113202781.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom: JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci žalobcu: S. Z., nar.

XX.X.XXXX, bytom F. č. XXX, právne zastúpená: JUDr. Antónia Kauzalová, advokátka, Ul. Májová 1115,
Čadca , proti žalovaným: 1./ L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, zastúpený splnomocneným
zástupcom odporcom v rade 2/ 2./ I. P., nar. X.X.XXXX, bytom F. č. XXX, obaja právne zastúpení:
Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., V. Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36436640, o zdržanie
sa neoprávnených zásahov do vlastníctva žalobkyne a odstránenie oplotenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva
žalobcu parc. kat. úz. F., a to:

C-KN XXXX/X o výmere X.XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, C-KN XXXX/X o výmere 312 m2 -
záhrady, C-KN XXXX/X o výmere 126 m2 - ostatné plochy, C-KN 1968/2 o výmere 471 m2 - záhrady,
zapísané na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX a
parc. C-KN XXXX/X o výmere 678 m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísané na Okresnom úrade
Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne odstrániť oplotenie vyznačené

v polohopisnom pláne znaleckého posudku č. 9/2003 Ing. Bukovanovej, a to z parc. C-KN XXXX/X
vyznačenej v bodoch I, H, G, F, z parc. C-KN XXXX/X vyznačenej v bodoch F, K, z parc. C-KN XXXX/
X vyznačenej v bodoch K, L, z parc. C-KN XXXX/X vyznačenej v bodoch L, P, R, S, T, I a oplotenia z
parc. C-KN XXXX/X na základe polohopisného plánu zo dňa 11.10.2005, znalecký posudok č. 9/2003
Ing. Bukovanovej, ktorý polohopisný plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni a jej právnemu
zástupcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

Súd protinávrh žalovaných v rade 1/, 2/ o zriadenie vecného bremena z a s t a v u j e .

Osobitným uznesením súd vyčísli trovy konania a trovy právneho zastúpenia po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala zdržania sa neoprávnených zásahov
do jej vlastníctva a povinnosť odstrániť oplotenie nehnuteľností, a to z parciel v kat. úz. F.. Svoj návrh v

podstate odôvodnila tým, že nehnuteľnosti, a to parcela C-KN XXXX/X, C-KN XXXX/X, C-KN XXXX/
X, C-KN XXXX/X a C-KN XXXX/X patria do je výlučného vlastníctva, ktoré získala na základe kúpnej
zmluvy. Parcela C-KN XXXX/X o výmere 736 m2 - zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. F. je ako
vlastníkom zapísaný žalovaný v 1/ rade.Táto parcela vo vlastníctve žalovaného je v prírode situovaná medzi parcelami C-KN XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X a 1968/1. Podľa žaloby aj z polohopisného plánu a jeho doplnenia Ing. Bukovanovej

vyplýva, že žalovaní v rade 1/ a 2/ vystavili oplotenie s betónovým základom na parcelách vo vlastníctve
žalobkyne, a to na parcelách C-KN 1965/1 v bodoch vyznačených v polohopisnom pláne I,H,G,F na
parcele C-KN XXXX/X v bodoch vyznačených v polohopisnom pláne F,K,L, čím v podstate zahradili
takmer celú parcelu C-KN XXXX/X a zabrali časť parcely C-KN XXXX/X, ktoré nehnuteľnosti sú vo
vlastníctve žalobkyne a ďalej vystavili plot na parcele C-KN XXXX/X a tým zabrali žalobkyni takmer celú

parcelu C-KN XXXX/X a časť parcely C-KN XXXX/X. Navyše žalovaným 1/ a 2/ na základe rozhodnutia
bývalého MsNV v Kysuckom Novom Mesto bolo zakázané vykonávať ďalšie stavebné práce na stavbe
oplotenia parcely C-KN 1966/1 z dôvodu, že oplotenie vykonávali v rozpore so stavebným povolením.
Toto rozhodnutie nebolo rešpektované zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/ a naďalej pokračovali v
stavbe oplotenia, čím zabrali časť parciel, ktoré nemali vo vlastníctve a ktoré sú vo vlastníctve žalobcu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domáhala, aby súd rozhodol tak, ako to žiadala v petite svojho

návrhu.

2. Žalovaný v rade 1/ bol počas tohto konania pozbavený spôsobilosti na právne
Úkony. Z rozsudku Okresného súdu Žilina 15Ps/2/2014 vyplynulo, že súd mu ustanovil za opatrovníčku
I. P. - žalovanú v rade 2/, t.j. jeho manželku. Z uvedeného dôvodu potom súd konal v tejto veci len so

žalovanou v rade 2/. Táto žiadala návrh žalobkyne v plnom rozsahu zamietnuť. Popierala, že oplotenie,
ktoré majú vybudované, by malo stáť na pozemku žalobkyne. Podľa jej názoru už za socializmu bolo
konštatované, že to je ich pozemok. Spochybnila aj polohopisný plán Ing. Bukovanovej.

3. Ohľadne rozhodnutia Okresného súdu Čadca 5C/110/2001 vo veci jej návrhu

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parciel KNC XXXX/X a XXXX/X uviedla, že síce tento
ich návrh bol zamietnutý, avšak podľa jej názoru žalobkyňa a ostatní účastníci majú tieto spory na
okresnom súde všetky vopred vyhraté.

4. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že tunajší súd už vo veci raz rozhodoval,

a to rozsudkom 2C/33/21013-72 dňa 1.12.2014, ktorým v plnom rozsahu vyhovel návrhu žalobkyne.
5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/.
Následne súd druhej inštancie svojím rozhodnutím 9Co/385/2015 dňa 8.10.2015 rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predovšetkým súdu prvej inštancie vytkol, že sa
dôsledne nezaoberal vzájomným návrhom, ktorý podali žalovaní v rade 1/ a 2/. Tým účastníkom

znemožnil realizáciu ich procesných práv a tým im odňal možnosť konať pred súdom. Ďalej súd druhej
inštancie uviedol, že pokým okresný súd zamietol vzájomný návrh, mal to riadne zdôvodniť. Pokým
súd konštatoval, že vzájomný návrh nemá predpísané náležitosti, mal postupovať v zmysle § 43 ods. 1
O.s.p. s poukazom na ust. § 42 ods. 3 O.s.p. Navyše uviedol, že súd vo výroku napadnutého rozsudku
odkazuje na ďalšiu listinu - polohopisný plán znaleckého posudku, ktorá netvorí súčasť rozsudku, čím

ho robí nevykonateľným a aj z tohto dôvodu musel súd druhej inštancie rozsudok prvej inštancie zrušiť.

6. Následne súd v zmysle tohto uznesenia opätovne vo veci konal, vypočul
predovšetkým právnych zástupcov sporových strán, opätovne sa oboznámil so znaleckým posudkom
Ing. Anny Bukovanovej, rozsudkom Okresného súdu Čadca 5C/110/2001, rozhodnutím Krajského

súdu v Žiline 9Co/6/2011, uznesením NS SR 3Cdo/206/2011, rozsudkom Okresného súdu Žilina
15Ps/2/2014, uznesením Krajského súdu v Žiline 9Co/385/2015, polohopisným plánom a jeho kópiami
a zistil nasledovné:

7. Ako to už vyplýva z rozhodnutia krajského súdu, ten vytkol súdu prvej

inštancie procesné pochybenia ohľadne vzájomného návrhu, resp. na nevykonateľnosť napadnutého
rozsudku s odkazom na listinu - polohopisný plán znaleckého posudku, ktorá netvorí neoddeliteľnú
súčasť rozsudku.

8. Predmetom sporu je zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníctva žalobkyne

a povinnosť odstrániť oplotenie nehnuteľností.

9. Na pojednávaní po zrušení rozsudku súdom druhej inštancie žalobkyňa zotrvala napodanom návrhu. Dokazovala, že to boli žalovaní, ktorí postavili neoprávnene oplotenie na parcelách,
ktoré patria do jej výlučného vlastníctva. Predovšetkým poukázala aj na tú skutočnosť, že žalovaní
síce tvrdia, že oplotenie bolo postavené na ich nehnuteľnostiach, avšak podľa rozhodnutia Okresného

súdu S Čadca 5C/110/2011, ktoré je právoplatné, bol vzájomný návrh L. P., že je vlastníkom uvedených
parciel, zamietnutý. Z tohto konania museli byť žalovaní uzrejmení, že nie sú vlastníkmi týchto parciel
a i napriek tomu budovali oplotenie. Žalovaná uviedla, že tieto nehnuteľnosti kúpila ešte v roku 2000.
Vyplatila kúpnu cenu vo výške 960.000,-Sk. V súčasnosti však nehnuteľnosti nemôže užívať, pretože
žalovaní v značnej miere oplotili parcely, ktoré patria do jej výlučného vlastníctva. Žalovaný v rade 1/ je

vlastníkom parcely o výmere 736 m2 a oplotenú časť má vo výmere okolo 1.600 m2. Pokiaľ oplocoval
parcely, tak bol si vedomý toho, že mu tieto nehnuteľnosti vlastnícky nepatria. Aj napriek tomu tieto oplotil
a v tejto súvislosti uvádzala, že jej vlastnícke právo je chránené, je zaručené a nikto nesmie zneužívať
vlastnícke právo na úkor iného.

10. Naopak žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu dokazovali , že v

konaní Okresného súdu Čadca 5C/110/2001 vystupovali síce žalovaní v rade 1/ a 2/, pričom malo byť
vzájomným návrhom rozhodnuté o určení vlastníctva pre L. P. a je zrejmé, že v tomto konaní žalovaná
v rade 2/ nemôže byť účastníčkou tohto konania. V tomto konaní nie je pasívne legitimovaná, a preto
žiadali, aby voči nej bol návrh zamietnutý. Naopak žalovaný v rade 1/ nehnuteľnosti užíval ako vlastné
v dobrej viere, a preto mu malo vzniknúť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam.

Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru a presvedčenia v prípade uplatneného návrhu je daná prekážka
rozhodnutej veci, a to sa týka rozsudku 5C/110/2001. Z tohto konania 5C/110/2011 vyplýva, že nárok
žalobkyne bol zamietnutý rozsudkom. Ona proti tomuto rozsudku odvolanie nepodala a krajský súd už
iba konal o petite týkajúceho sa vlastníckeho práva žalovaného v rade 1/. Je nesporné, že v tejto veci je
daná prekážka veci rozhodnutej a nie je možné o tom znova konať, hoc, ak sa inak formuluje petit, najmä

ak sa odvoláva na ten istý polohopisný plán, ktorý bol predmetom konania 5C/110/2001. Žiadal vypočuť
v tomto konaní aj ďalších svedkov - rodinných príslušníkov jednak žalobkyne a žalovaných, ktorí veľmi
dobre poznajú celú situáciu okolo sporných nehnuteľností. Ďalej dospel k záveru, že keby bol návrh
žalobkyne dôvodný, tak len vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ a nie vo vzťahu k žalovanej v rade 2/.

11. V ďalšom uviedol, čo sa týka ich vzájomného návrhu, ktorý podali na minulých
pojednávaniach, a to o zriadenie vecného bremena, tak na tomto návrhu netrvajú. Podajú osobitný
návrh, osobitnú žalobu na zriadenie vecného bremena.

12. Ako to už bolo vyššie konštatované, súd sa oboznámil s viacerými rozhodnutiami,

ktoré predchádzali tomuto súdnemu sporu. Súd na tomto mieste dáva do pozornosti rozsudok
Okresného súdu Čadca 5C/110/2001-328 v spojení s rozsudkom KS v Žiline 9Co/6/2011. Okresný súd
Čadca o návrhu, aby určil, že Ivan Ondrášek, nar. 26.12.1940, bytom F. č. XXX je výlučným vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F., oddelených geometrickým plánom L.. S. Y. ako KNC
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2, KNC XXXX/X - ostatné plochy o výmere

164 m2 a KNC XXXX/X - záhrady o výmere 466 m2 rozhodol tak, že návrh zamietol. Z odôvodnenia
tohto rozsudku vyplýva, že v tejto veci súd už dva krát návrh žalvoaného na určenie, že je vlastníkom
sporných nehnuteľností zamietol, že žalovaný nepreukázal žiadnu z podmienok pre vydržanie okrem
toho, že parcely užíval, avšak podľa názoru súdu nie dobromyseľne. Okresný súd sa veľmi podrobne
v tomto písomnom odôvodnení vyporiadal s týmto vzájomným návrhom, že je výlučným vlastníkom

nehnuteľností na základe vydržania. Toto rozhodnutie potvrdil svojím rozsudkom aj Krajský súd Žilina
a napokon sa touto vecou zaoberal aj NS SR, kedy dovolanie žalovaných L. P. a I. P. odmietol.

13. Z pripojených LV č. XXXX, XXXX, XX nepochybne vyplýva, že vlastníkom
nehnuteľností popísaných v písomnom návrhu t.j. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X je

žalobkyňa S. Z.. O tejto skutočnosti nemal súd žiadne pochybnosti.

14. Súčasťou znaleckého posudku Ing. Anny Bukovanovej, ktorý bol preložený
v tomto konaní, je aj polohopisný plán kat. úz., F.. Tento polohopisný plán bol vypracovaný v konaní
Okresného súdu Čadca 5C/110/2001 a slúžil ako dôkaz, ktorý si tunajší súd osvojil aj v tomto konaní,

vzhľadom už aj na právoplatne skončené konanie 5C/110/2001. Z tohto polohopisného plánu vyplýva,
akým spôsobom žalovaní postavili oplotenie na nehnuteľnostiach, ktoré patria do výlučného vlastníctva
žalobkyne. Napokon súd má pripojený aj celý spisový materiál Okresného súdu v Čadci 5C/110/2001,
kde sa nachádza originál tohto polohopisného plánu.15. Súd teda uzatvára nasledovné:
Nepochybne bolo v tomto konaní preukázané, že vlastníkom nehnuteľností, na ktorých je postavené

oplotenie, je žalobkyňa (viď. výpisy z LV, rozhodnutie Okresného súdu Čadca 5C/110/2001). Zo
znaleckého posudku, resp. z polohopisného plánu a z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu
Čadca 5C/110/2001 je preukázané, ako bolo postavené oplotenie žalovanými v rade 1/ a 2/ a je zrejmé,
akým spôsobom zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne.
Ďalej dáva súd do pozornosti opätovne aj časť zdôvodnenia rozsudku 5C/110/2001, ktorý poukázal

na to, že aj samotný MsNV v Kysuckom Novom Meste ešte v roku 1988, kedy žalovaný začal stavať
toto oplotenie, tak rozhodnutím mu bolo zakázané oplocovať túto nehnuteľnosť. Aj vzhľadom na túto
skutočnosť potom Okresný súd Čadca okrem iného uviedol, že v užívaní týchto nehnuteľností nebol
dobromyseľný.

16. Súd posudzoval túto vec v zmysle ust. § 123 Obč. zákonníka., vlastník je v

medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním. Vlastnícke právo je nedotknuteľné a je právom absolútnym.

17. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto

mu ju neprávom zadržuje.

18. Žalovaní v rade 1/ a 2/ výstavbou oplotenia na parcelách vo vlastníctve žalobkyne
neoprávnene zasiahli a zasahujú do jej vlastníckeho práva. Žalobkyňa nemôže svoje parcely pokojne
užívať, väčšia časť jej parciel je oplotená, doposiaľ je užívaná samotnými žalovanými. Z tohto dôvodu

bola nútená sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou.

19. Čo sa týka obrany žalovaných, že vlastníkom tohto oplotenia by mal byť len
žalovaný v rade 1/ L. P., tak je nepochybné, že toto oplotenie bolo vybudované zo spoločných
prostriedkov žalovaných v rade 1/ a 2/ ako manželov. Napokon aj v konaní 5C/110/2001 bol zamietnutý

návrh z toho dôvodu, že žalobkyňa neupravila petit, v ktorom petite by mala žiadať nielen to, že žalovaný
je povinný odstrániť plot, ale spoločne so žalovanou v rade 2/ mal byť zaviazaný na odstránenie plota.
Aj z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že aj z tohto dôvodu bol návrh žalobkyne zamietnutý s tým,
že oplotenie patrilo do BSM. Samotný žalovaní v rade 1/ a 2/ okrem iného žiadali vzájomným návrhom
zriadenie vecného bremena prechodu žalovaných v rade 1/ a 2/ cez pozemok žalobkyne v prípade, ak

bude návrhu žalobkyne vyhovené. Jednalo sa o právo zriadiť cestu k rodinnému domu č. XXX stojacemu
na parcele KNC XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. F., a to cez nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobkyne KNC XXXX/X a XXXX/X.

20. V tejto časti podania vzájomného návrhu súd konanie zastavil. Právny

zástupca žalovaných na poslednom pojednávaní, čo je zaznamenané v zápisnici z pojednávania (č.l.
216) doslova uviedol, že na vzájomnom návrhu o zriadení vecného bremena jeho klienti netrvajú. Sám
uviedol, že bude potrebné vypracovať geometrický plán akým spôsobom by bolo možné zriadiť vecné
bremeno. Aj z tohto dôvodu potom netrval na podanom vzájomnom návrhu s tým, že podá osobitnú
žalobu na súd. V tejto časti preto súd konanie o vzájomnom návrhu zastavil.

21. Žalovaní v rade 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu žiadali, aby súd na
pojednávaní vypočul svedkov v celkovom počte 10. Týchto svedkov žiadali vypočuť z toho dôvodu, aby
sa vyjadrili, či oplotenie patrí alebo nepatrí do BSM manželov - žalovaných v rade 1/ a 2/. Títo by mali
objasniť za akých okolností ho žalovaný v rade 1/ staval, z akých finančných zdrojov.

22. Súd návrh žalovaných v rade 1/ a 2/ o výsluch 10- tich svedkov zamietol. Bolo
by nadbytočné opätovne vypočúvať svedkov, či oplotenie patrí do BSM žalovaných v rade 1/ a 2/ alebo
nie. Touto otázkou sa zaoberal už Okresný súd Čadca v rozsudku 5C/110/2001. V odôvodnení tohto
rozsudku na strane 7 je nepochybne konštatované, že okrem iného súd návrh žalobkyne zamietol aj z

toho dôvodu, že v tomto konkrétnom prípade išlo o nerozlučné spoločenstvo a teda jej žalobný návrh by
samalvzťahovaťnažalovanýchvrade1/a2/.Tomutožalobkyňanávrhneprispôsobila,nerozšírilavtejto
časti návrh aj na žalovanú v rade 2/, a preto bol jej návrh zamietnutý. Toľko v krátkosti z odôvodnenia
rozsudku 5C/110/2001. Bolo by zbytočné opätovne vypočúvať svedkov na zistenie, či oplotenie bolostavané zo spoločných prostriedkov manželov alebo či toto oplotenie staval výlučne sám žalovaný v
rade 1/, keď už bolo o tomto rozhodnuté.

23. Vzhľadom na uvedené potom súd v plnom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu
žalobkyne.

24. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná na strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Je nepochybné, že v tomto konaní to bola

žalobkyňa, ktorá mala plný úspech vo veci, súd jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na
uvedené jej potom priznal trovy konania a trovy právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).