Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715207585
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5715207585.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci žalobcu: G. O., P..
XX.XX.XXXX, Y. I. X. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpený:WERNER&Co.,s.r.o.,Advokátskakancelária,sosídlom
v Bratislave, Stromová 54/A, IČO: 36 869 643, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy s príslušenstvo,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.4.2011 uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným je neplatná.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 05.11.2012, sa žalobca domáhal, aby súd vydal
rozsudok, ktorým by zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02242/12
vydaný dňa 02.10.2012 rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom; určil, že rozhodcovská doložka uvedená
ako súčasť zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je
neprijateľná; určil, že zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2011 uzavretá medzi žalobcom a

žalovaným je neplatná; ďalej aby určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 500 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca zároveň žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým by
odložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozsudku.
2. Uznesením č. k. 11C/72/2012-374 súd konanie o určenie, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
09.04.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a konanie, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur vylúčil na samostatné konanie.
3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný sa voči nemu dopustil vážnej nekalej obchodnej
praktiky, a to tak, že v rozpore s jeho vôľou zakrúžkoval zamestnanie ako účel poskytnutia úveru,
porušil jeho spotrebiteľské práva tým, že v uzatvorenej zmluve použil početné neprijateľné zmluvné
podmienky, a to: odplata v rozsahu až 96%, absencia údaja o RPMN, sankcie za omeškanie v článku
04, 06 Všeobecných podmienok, administratívny poplatok článok 11 všeobecných podmienok , dohoda

o vyplnení zmenky, dohoda o použití Obchodného zákonníka na úpravu ich právnych vzťahov a
rozhodcovská doložka.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe žalobcu, doručenom Okresnému súdu
dňa 27.05.2013 uviedol, že uzavretá zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe
vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, a z toho dôvodu žalobca

nie je spotrebiteľ. K zmluvnej pokute vo výške 15 Eur uviedol, že táto predstavuje pokutu pre prípad
omeškania dlžníka, ak tento dlžník následne plní omeškanú splátku k rukám mandatára žalovaného,pričom len cestovné náklady predstavujú pre žalovaného sumu vyššiu ako výška tejto zmluvnej pokuty.
Poukázal, že ide o zmenkový spor, nie o spor týkajúci sa údajnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
preto žalobca nesie dôkazné bremeno na preukázanie, že výška odplaty výrazne vybočuje z trhového

priemeruodplátposkytovanýchinýmisubjektmiposkytujúcimifinancovaniezvlastnýchzdrojov.Nazáver
uviedol, že aj keby tvrdenia žalobcu boli pravdivé, nemožno určiť zmluvu o úvere ako celok za neplatnú.
Žalobu je potrebné zamietnuť už len z dôvodu majúcom pôvod v procesnom práve.
5. Na nariadenom pojednávaní dňa 30.1.2018 súd opätovne vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu,
oboznámil sa zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2011, všeobecnými obchodnými

podmienkami, dodatkom zmluve o úvere zo dňa 19.04.2011 a ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v
súdnom spise a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 19.04.2011 uzavretá úverová zmluva č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 350 eur. Žalobca ku dňu podania
žaloby žalovanému uhradil sumu 348,- eur.

7. Predmetom konania v zmysle uznesenia č.k. 11C/72/2012-374 zo dňa 26.3.2015 je:
a)určenie,žezmluvaoúvereČ..XXXXXXXXXuzavretámedzistranamisporudňa19.4.2011jeneplatná
b) zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur

8. Ako už súd v rozsudku zo dňa 23.06.2016, č. k. 11C/72/2012-498, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline zo dňa 28.02.2017, č. k. 10Co/5/2017-517, skonštatoval, zmluva o úvere č. XXXXXXXXX
je spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške
350,- Eur. Žalobca je spotrebiteľ. Obsah zmluvy č. XXXXXXXXX - zmluva bola uzatvorená medzi
stranami dňa 19.4.2011. Suma úveru 350,- Eur, RPMN nie je uvedená, okienko nevypísané. Žalobca

sa zaviazal zaplatiť sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 346,- Eur, celkovo sa zaviazal zaplatiť
čiastku 696,- Eur v 12-tich mesačných splátkach po 58,- Eur počnúc dňom 22.5.2011. Žalobca v zmluve
prehlásil, že finančné prostriedky použije na výkon zamestnania. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné
obchodné podmienky.

9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 6 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere č. 601000041, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

14. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za
2. štvrťrok 2011, zverejnených Ministerstvom financií Slovenskej republiky, spotrebiteľské úvery do
1 500,00 € bez zabezpečenia so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov, teda obdobné úvery, ako úver,
poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. 601000041, boli na finančnom trhu poskytované

za odplatu (RPMN) vo výške 42,36 %.

15. Za podstatné prevýšenie odplaty v zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ je podľa názoru súdu potrebné
považovať dvojnásobné prevýšenie priemernej odplaty. Súd pritom vychádza z ust. § 3 ods. 10 zákonač. 258/20001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 1
ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška,

ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, účinných do 10.06.2010, a z ust.
§ 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinných od 01.06.2014, podľa
ktorých najvyššou prípustnou odplatou za poskytnutie spotrebiteľského úveru je dvojnásobok priemernej
RPMN na finančnom (do 10.06.2010), resp. bankovom (od 01.06.2014) trhu. Sám zákonodarca teda

za neprimeranú odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru považuje až odplatu, prevyšujúcu
dvojnásobok priemernej odplaty (RPMN), aj keď táto miera nebola v čase uzavretia zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX v právnom poriadku výslovne uvedená.

16. Spotrebiteľský úver bol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, vychádzajúc z jeho výšky 300,00
€ a povinnosti vrátiť ho v 12 mesačných splátkach po 58,00 €, poskytnutý za odplatu (RPMN) vo výške

314,02 %. Takáto výška odplaty 7,41-krát prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v čase uzavretia tejto zmluvy.

17.Zaaplikácieust.§39OZ,podľaktoréhoneplatnýjeprávnyúkon,ktorýjevrozporesdobrýmimravmi,
v spojení s ust. § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov

nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, je zmluvu potrebné považovať za neplatnú pre jej rozpor s
dobrými mravmi, spôsobený zjavným rozporom s ust.§ 53 ods. 6 OZ, účinným v čase jej uzavretia.

18. Súd vo zvyšnej časti, teda v časti o poskytnutie finančného zadosťučinenia žalobu zamietol.

19. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá

20. Z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie,
kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy

na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou strán sporu.
Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že strana sporu preukáže svoje tvrdenia, vedie k
uneseniudôkaznéhobremena,atedakpriaznivémuvýsledkusporu.Dôsledkomneuneseniadôkazného
bremena, t. j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú
stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, t. j. neponúkla

alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu
rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní
má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví neúspechom v konaní.

21. Podľa názoru súdu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť jeho nároku na finančné

zadosťučinenie, preto mu ho súd nepriznal.
22. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

23. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o vyslovenie neplatnosti zmluvy, vo zvyšnej časti, v ktorej súd
žalobu zamietol bol neúspešný.24. Keďže súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, ustanovenie § 262 ods. 2
Civilného sporového poriadku sa nepoužije a o výške tejto náhrady súd nebude po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.