Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/499/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108218456
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7108218456.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne G. Q., E., U. XXXX/XXA, proti žalovaným 1) A. E., 2) E. E.
a 3) P.. Z. E.Á., všetkých E., U. XX, o zaplatenie 12.713,27 € istiny s prísl., o odvolaní žalovaných proti
uzneseniu 11C/173/2009-415 z 27.6.2013 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil spoločne a nerozdielne zložiť
peňažnú zálohu 12 713,27 € do úschovy, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia ,až do právoplatného
skončenia konania o zaplatenie 12 713,27 € istiny s prísl. vedenom na OS Košice I pod sp.zn.
11C/173/2009.

V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa žalobou, doručenou mu 2.7.2008 žiadala žalovaným v 1., 2. a 3.

rade uložiť povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 12 713,27 € s úrokom z omeškania 8,5 %
ročne z dlžnej sumy od 11.6.2008 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania, že návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia (ďalej len PO), doručeného mu 6.6.2013 žiadala, aby žalovaným v 1., 2. a 3.
rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zložiť do súdnej úschovy peňažnú sumu 12 713,27 € , do
15 dní odo právoplatnosti uznesenia, až do právoplatného skončenia konania, vedeného na OS Košice
I pod 11C/173/2009.

Z obsahu návrhu mu vyplynulo, že preukázanie nároku žalobkyne považuje za jednoznačné v zmysle
podanej žaloby z 1.7.2008, že tento nárok bol preukázaný aj v súdnom konaní, že právny titul na
vyplatenie žalovanej sumy, doplatenie časti kúpnej ceny 12 713,27 € nebol nikdy žalovanými napadnutý,
ani spochybnený, že žalovaní nenapadli platnosť kúpnej zmluvy z 31.1.2008 a teda je zrejmé, že
žalobkyňa ako predávajúca má nárok na doplatenie celej kúpnej ceny, že jedinou procesnou obranou
žalovaných je neustále fabulovanie údajných vád predmetu prevodu - nehnuteľností, ktoré žalobkyňa

prevádzala kúpnou zmluvou na nich, že sa usvedčili z toho, že žiadne skutočné vady predmetu prevodu
neexistujú, keďže reálne ich nikdy nenamietali a prvý moment, kedy uvádzajú nejaké vady predanej
veci , bola až ich odpoveď z 25.6.2008 označená ako „Odpor proti výzve na zaplatenie zvyšku kúpnej
ceny v požadovanom termíne,“ ktorou reagujú na list žalobkyne z 10.6.2008, ktorým boli vyzvaní na
doplatenie kúpnej ceny, pričom aj samotné vady, ktoré uvádzajú sú veľmi bizarné (napr. nefungujúci
zvonček, o ktorom sami kupujúci vedeli v čase kúpy, že nefunguje; chýbajúci rebrík na prístup na strechu

a pod.), že ide o zrejmú snahu vyhnúť sa plneniu zmluvných povinností, keďže údajné vady oznámili
žalobkyni až takmer 5 mesiacov po podpise zmluvy a takmer 4 mesiace po tom, čo v dome už reálne
bývaliaakékoľvekvadymohliamalireklamovaťomnohoskôr,žezároveňsikupovanýdomniekoľkokrát
pred kúpou boli obhliadnuť a oboznámili sa s viacerými znaleckými posudkami na danú nehnuteľnosť,
ešte pred podpisom samotnej kúpnej zmluvy, čo znamená, že boli veľmi dobre oboznámení so stavom
kupovanej nehnuteľnosti. Zároveň sa v konaní preukázalo, že vady uvádzané žalovanými sú fiktívne,

nakoľko ich existenciu nepreukázal ani znalecký posudok vypracovaný znalcom ustanoveným súdom
P.. S. Š. pod č. 1/2012 z 30.1.2012. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že prvá podmienka prenariadenie PO v tejto veci je splnená a to, že je jednoznačne preukázaná pravdepodobnosť jej nároku,
ktorý je uplatňovaný v súdnom konaní a bude priznaný súdnym rozhodnutím. Osvedčenie skutočností,
ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia (exekúcia) mohol byť ohrozený, preukazovala tým, že

nehnuteľnýmajetok,ktorížalovanívlastnia,jezaťaženýzáložnýmprávombanky-Slovenskejsporiteľne,
a.s. , Suché mýto 4, Bratislava, že ide o rodinný dom súp. č. 1992 nachádzajúci sa na parc. č. 1294/2
a pozemok - parc. reg. „C“ KN č. 1294/2 o výmere 282 m2, zast. plochy a nádvoria evidované na LV č.
XXXX, k. ú. K. Z., že vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že v prípade exekúcie na majetok žalovaných
bola evidovaná až ako druhá záložná veriteľka (za záložným veriteľom bankou), by nikdy reálne nemohla

iniciovať a vykonať záložné právo bez súhlasu prvého záložného veriteľa, a teda by reálne nebolo možné
uspokojiť jej nárok. Zároveň uviedla, že žalovaní v 1. a 2. rade sú dôchodcovia, že prípadný výkon
exekúciebysarealizovallenzveľmimalejčiastky,akvôbecpríjemtýchtoúčastníkovpresahujezákladnú
sumu, ktorá sa nesmie povinnému zraziť pri vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov
v zmysle § 70 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), že mimo tejto skutočnosti nemajú vedomosť o tom, či žalovaný v 3. rade je poberateľom mzdy

alebo iného príjmu. Vzhľadom k popísaným majetkovým pomerom žalovaných v 1. až 3. rade mala za
to, že je splnená aj druhá podmienka pre nariadenie PO v tejto veci a to, že sú osvedčené skutočnosti,
ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený, že sa v tomto štádiu konania
dôvodne obáva insolventnosti žalovaných, že je objektívne dané riziko, že ona, ktorá má už 68 rokov,
sa nikdy nedomôže reálnej nápravy protiprávneho stavu - vymoženia dlžnej sumy od žalovaných, že aj

v prípade ak by bolo možné realizovať výkon rozhodnutia postupným zrážaním malých súm z príjmov
žalovaných, vzhľadom na jej vek, zdravotný stav a na postup v konaní , je dôvodné predpokladať,
že kým nadobudne exekučný titul, reálne vymôže len veľmi malú, zanedbateľnú časť z uplatňovanej
sumy 12 713,27 €, že vzhľadom na uvedený stav, dĺžku súdneho konania a na riziko insolventnosti
na strane žalovaných, je daná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov, ešte pred rozhodnutím vo

veci samej a to z dôvodu ochrany jej záujmov a z dôvodu zabezpečenia primeranej súdnej ochrany a
reálnej vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd vychádzajúc z § 102 ods.1, § 76 ods. 1 písm .d),
§ 75 ods. 1,2,4,8 a 9 O.s.p. (ich znenie citoval) urobil záver, že v danom prípade žalobkyňa preukázala
a osvedčila skutočnosti odôvodňujúce nariadenie PO, nakoľko účelom PO je rýchle a pružné riešenie
situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu, že nariadenie PO nie je na ujmu práva účastníka na

súdnu ochranu konečným rozhodnutím vo veci samej, že na základe doposiaľ vykonaného dokazovania,
ako i na základe vypracovaného znaleckého posudku má za to, že nariadením PO bude poskytnutá
ochrana záujmov žalobkyne a zároveň budú zohľadnené práva a oprávnené záujmy žalovaných, do
ktorých záujmov nebude týmto PO zasiahnuté viac, ako si to vyžaduje súčasný skutkový stav. Uložil
žalovaným v 1., 2. a 3. rade splnenie povinností, ktorú nikdy nepopierali a vo svojich podaniach uznali,

že sú povinní vyplatiť zvyšok kúpnej ceny 12 713,27 €, že spochybnili len moment, v ktorom má dôjsť k
vyplateniu tejto sumy. Dôvodil, že pokiaľ žalovaní uznali svoju povinnosť a je objektívne dané riziko, že
splnenie tejto povinnosti by mohlo byť v budúcnosti nevymožiteľné, že nariadenie PO nezasahuje do
ich práv a právom chránených záujmov neprimeraným spôsobom. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil,
že 12 713,27 € žalovaní v 1. až 3. rade disponujú, keďže pri podpisovaní zmluvy im bol poskytnutý úver

financujúcou bankou v celej výške kúpnej ceny, tzn. aj na túto zostatkovú časť kúpnej ceny 12 713,27 €.

Proti uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1., 2. a 3.rade.
Žalovaný v 3.rade v odvolaní osobitne uviedol, že odvolanie odôvodňuje tým, že v právnom štáte by
nemal nikto platiť dvakrát za tú istú vec, prípadne službu, že v tomto spore je najväčším problémom to,

že boli po kúpe nehnuteľnosti dodatočne, najmä vo forme výziev donútení žalobkyňou k investíciám za
to, za čo jej predtým zaplatili ešte v kúpnej cene nehnuteľnosti, že teraz majú zobrať tieto peniaze späť
a vložiť ich do súdnej úschovy, že to nie je možné, že dôkazy o vynútení investícií z jej strany, taktiež
aj dôkazy o ich výške, sú súčasťou spisu, že sa konkrétne sa jedná o Odpor proti platobnému rozkazu
z 5.5.2009. Tvrdil, že k vynúteniu investícií zo strany žalobkyne došlo obzvlášť zákerným spôsobom (a

opísal spôsob ich vynútenia). Tvrdil ďalej, že opätovné financovanie žalobkyňou vynútených investícií
bolo financované zo zvyšku kúpnej ceny, ktorý je predmetom tohto sporu a žalobkyňa bola o spôsobe
financovania informovaná a zároveň bola informovaná aj o tom, že kupujúci - žalovaní sa budú domáhať
zľavy na kúpnej cene z dôvodu predávajúcou prisľúbených, ale nerealizovaných opráv vád, ďalších
a skrytých vád nehnuteľnosti. Poukázal na to, vychádzajúc so základného práva, že kupujúci nemá

dvakrátplatiťzatoisté,žeichdlhyvočižalobkyninemôžuvyjadriťprvotnýmrozdielommedzidohodnutou
sumou a zaplatenou čiastkou, ale tento rozdiel je jednoznačne nutné znížiť o sumu, ktorú museli najmä
na základe jej výziev vynaložiť na zachovanie obývateľnosti predmetnej polovice dvojdomu, ale aj na
základe odvrátenia nebezpečného stavu (vyriešenie úniku plynu). Uplatnenie si zľavy z kúpnej ceny zdôvodu vád nehnuteľnosti a z dôvodu skrytých vád nehnuteľnosti je predmetom súdneho sporu. Ďalej
uviedol, že v skutočnosti odstraňovanie týchto vád , bude natoľko finančne nákladné, že primeraná
zľava z dohodnutej kúpnej ceny bude s veľkou pravdepodobnosťou výrazne prevyšovať nezaplatenú

čiastku, že nie je možné , požadovať opätovnú platbu za to isté a tak isto nie je právne nárokovateľné,
aby tak učinili vo forme súdnej úschovy, že nie je možné, aby kupujúci počas procesu kúpy vynaložili
vyššiu sumu, ako je predajná cena a aby im túto povinnosť uložil súd. Tvrdil, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo vôbec nezohľadnil vynaložené ich investície a
okolnosti ich vzniku. (Dôkazy: Odpor proti platobnému rozkazu z 5.5.2009 obsahuje aj menej závažné

dôkazy) - odpor proti platobnému rozkazu z 5.5.2009 - textová časť (23 strán) - príloha 2 Znalecký
posudok (19 strán) - príloha 3 Kúpna zmluva (3 strany) - príloha 13 Výzva na zriadenie samostatnej
vodovodnej prípojky a vodomernej šachty (1 strana) - príloha 16 Príjmový doklad - príloha 17 Faktúra
za vodovodnú prípojku a vodomernú šachtu + rozpočet - Stavebná firma (3 strany) - príloha 18
Príjmový doklad za vodovodnú prípojku a vodomernú šachtu - Stavebná firma (1 strana) - príloha 19
Faktúra za vodovodnú prípojku - Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. (1 strana) - príloha

21 Poštový peňažný poukaz - Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. (1 strana) - príloha 22
Žiadosť o zriadenie samostatnej elektrickej prípojky a prístupového rebríka na strechu (1 strana) -
príloha 23 Faktúra - Projektant samostatnej elektrickej prípojky (1 strana) - príloha 24 Príjmový doklad
- Projektant samostatnej elektrickej prípojky (1 strana) - príloha 25 Faktúra - za realizáciu elektrickej
prípojky + rozpočet - Stavebná firma (2 strany) - príloha 26 Príjmový doklad - za realizáciu elektrickej

prípojky - Stavebná firma (1 strana) - príloha 28 Faktúra - Pripojovací poplatok - Východoslovenská
distribučná, a.s. (1 strana) - príloha 29 Príjmový doklad - Východoslovenská distribučná, a. s. (1 strana)
- príloha 30 Faktúra za rebrík (1 strana) - príloha 31 Príjmový doklad za rebrík (1 strana) - príloha 32
Správa o odbornej skúške / prehliadke (Revízna správa plynových zariadení) (3 strany) - príloha 33
Príjmový doklad za Správu o odbornej skúške / prehliadke (1 strana) - príloha 34 Príjmový doklad za 1.

opravu plynového prietokového ohrievača vody (1 strana) - príloha 35 Faktúra za 2. opravu plynového
prietokového ohrievača vody (1 strana) - príloha 38 Faktúra za výmenu kotla + rozpočet - Stavebná
firma (2 strany) - príloha 39 Príjmový doklad za výmenu kotla - Stavebná firma (1 strana) - príloha
40 Pracovný list firmy autorizovanej výrobcom kotla (1 strana). Uviedol odvolací dôvod, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a). Vytýkal súdu, že v plnej miere ignoruje ďalšie vady nehnuteľnosti, nezohľadňuje
skutočnosť, že na ne poukazovali a že samozrejme sprístupnili dom súdnemu znalcovi za účelom ich
zdokumentovania, že súdny znalec rušený krikom a hlasným rozprávaním žalobkyne v akusticky zle
oddelenom dvojdomé, časť týchto vád obhliadol, ale neskôr sa ponáhľal informovať jej stranu o zistených
skutočnostiach, že súdny znalec bol u nej dlhší čas, ako na obhliadke vád predmetnej nehnuteľnosti,

že vo vyjadrení súdneho znalca sa nenachádzali odpovede na konkrétne otázky súdu a celé vyjadrenie
takmer neobsahuje informácie, že na skutočnosť, že súdny znalec musel ísť k žalobkyni, súd upozornili,
nádejajúc sa, že takto získané vyjadrenie znalca bude súdom považované za bezvýznamné z dôvodu,
že nestranné zisťovanie súdnym znalcom bolo jednoznačne zmarené žalobkyňou. Poukázal na to,
že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, najmä z dôvodu možného ovplyvňovania súdneho znalca

a aj z dôvodu, že na vady poukazovali, že súd zaplatil súdnemu znalcovi za posúdenie vád a tieto
vady sa do vyjadrenia znalca nedostali, napriek tomu, že im u nich venoval väčšinu času, že v
tomto vyjadrení znalca ich autor nijako nepopiera, ale bližšie sa nimi nezaoberá. (Dôkaz: námietka
z 11.11.2011 voči konaniu žalobkyne a jej zást. v súvislosti s návštevou znalca v dome 27.10.2011,
Znalecký posudok z 30.1.2012). K odvolaciemu dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam uviedol, že súd nemal k dispozícií nestranné vyjadrenie znalca
a preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýkal ďalej
súdu, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, že napriek snahe zistiť skutkový stav veci, z dôvodu možného zasahovania
žalobkyne do práce a výsledku práce súdneho znalca, nielenže nezískal nestranné vyjadrenie znalca,

ale získal neúplné vyjadrenie, ktoré jednoznačne neodpovedalo na otázky súdu (súd neúplne zistil
skutkový stav veci a nezohľadnil ich informáciu o možnom ovplyvňovaní práce znalca). Tvrdil ďalej,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že za túto
vadu považuje to, že kompletné šetrenie vo veci zo strany súdu bolo z veľkou pravdepodobnosťou
zmarené žalobkyňou a po poukázaní na túto skutočnosť z ich strany, nebol zo strany súdu podniknutý

žiaden právny krok, nedošlo jednoducho k ničomu. K odvolaciemu dôvodu, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, uviedol, že návrh žalobkyne zo 6.6.2013
zavádza súd z dôvodu, že jej strana nemá žiadne dôkazy voči nim, že musí si vystačiť iba s klamaním,
prekrúcaním faktov a vynechávaním podstatných skutočností, že súd jej vyjadrenia napriek extrémnejjednostrannosti neposudzoval tak, ako to má byť počas procesu posudzované, ale všetky prekrútené a
klamlivé informácie uviedol v uznesení z 27.6.2013. Vytýkal súdu, že sa uznesením z 27.6.2013 zaoberá
výkonom rozhodnutia, ktoré neučinil a ktoré zvestovala žalobkyňa, že akékoľvek úvahy o príp. možnej

budúcej exekúcii považuj za absurdné a pravdepodobne svedčia o procesnej chybe, na základe ktorej
by sa omylom mohol dostať do uznesenia akýkoľvek text uvedený v návrhu, že súd návrh zo 6.6.2013
pravdepodobne z dôvodu administratívnej chyby nepreštudoval, resp. neposúdil vec so zohľadnením
predtým doručených materiálov a ich výpoveďou na pojednávaní. Mal za to, že skutočnosť, že niektorí
žalovaní sú dôchodcovia, nepatrí do súdneho sporu, najmä z dôvodu, že neporušili kúpno-predajnú

zmluvunarozdielodžalobkyne,ktoráimneodovzdalaplnohodnotnepredmetpredaja,a ajdodatočneim
ho znehodnocovala. Tvrdil, že podobne aj to, že žalobkyňa nemá vedomosť o tom, či on je poberateľom
mzdy alebo iného príjmu, nemá a nemôže mať relevantnú súvislosť s predmetným sporom, že pritom
práve on býva v spoločnej izbe s ňou, že izba je samozrejme predelená priečkou, ale akusticky je to
oddelené úplne nedostatočne (zároveň popísal spôsob bývania v spoločnej izbe). Poukázal na to, že
práve neakceptovateľnú zvukovú izoláciu medzi polovicami dvojdomú považujú za najväčší nedostatok

domu a zatajenie tejto skutočnosti za extrémnu formu uvedenia do omylu, najmä z dôvodu, že si rodinný
dom kupovali pre väčšie súkromie, ako mali predtým v panelovom dome, že to považujú za najväčší
podraz od žalobkyne. Ďalej uviedol, že žalobkyňa zbytočne argumentuje svojim vekom, uvádza ho v
súvislosti s neexistujúcou exekúciou, neuvádza, že väčšina žalovaných je mladšia ako ona , že zároveň
aj ich priemerný vek je nižší ako je jej vek, že zbytočne argumentuje svojim zdravotným stavom, uvádza

ho v súvislosti s neexistujúcou exekúciou, zbytočne argumentuje postupom konania, pričom práve ona
sa zatiaľ ako jediná priama účastníčka nedostavila na žiadne pojednávanie, napriek skutočnosti, že
celý spor zapríčinila a súdny spor iniciovala, že sa snaží vyriešiť neexistujúci problém neexistujúcej
nimi želanej exekúcie. Mal za to, že PO je úplne neopodstatnené. Tvrdil, že oni si plnia povinnosti
vyplývajúcezkúpnopredajnejzmluvyapovažujúzaurážlivéakékoľvektrápnepolemizovanieodomnelej

insolventnosti, že podľa zmluvy zaplatili aj vďaka hypotéke, ktorú banky neodsúhlasujú insolventným
5.617.000,- Sk (186.450,24 €), čo je 93,616667 % z celkovej ceny 6.000.000,- Sk (199.163,51 €), že
zvyšok383.000,-Sk(12.713,27€)(6,383333%)zveľkejčastiminulinakompenzáciutoho,čožalobkyňa
spôsobila, plánovala spôsobiť - teda k čomu ich vyzvala. Navrhol uznesenie zrušiť o.i, že oni si vždy
splnili všetky záväzky vyplývajúce z kúpnopredajnej zmluvy a uviedol dôkazy o to tom svedčiace a v

odvolaní ďalej opakoval skutočnosti uvádzané pred súdom prvého stupňa vo veci samej.
Žalovaní v 1. - 3. rade v odvolaní o. i. uviedli, že súd v odôvodnení rozhodnutia len stroho preberá
zavádzajúce a účelové tvrdenia uvádzané žalobkyňou, že suma, ktorá je predmetom tohto súdneho
konania, nebola zaplatená, keďže táto je výškou zľavy z kúpnej ceny, ktorú si voči žalobkyni riadne
uplatnili, že ide o sumu, ktorú nie sú ochotní jej vyplatiť, že nie je pravdivé ani tvrdenie, že disponujú

sumou 12.713,27 €, že uvedené finančné prostriedky použili na opravu vád, na ktorých existenciu
žalobkyňu upozorňovali, že tvrdenie, že disponujú sumou, ktorá má byť zložená do súdnej úschovy a
preto nariadenie PO nezasiahne do ich práv a právom chránených záujmov je vzhľadom na uvedené
nesprávne. Vytýkali súdu, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal s tým, na
základe akých dôkazov mal za preukázané, že uvedenou sumou disponujú aj v súčasnosti, keďže

úver im bol poskytnutý v roku 2008, teda pred viac ako 5 rokmi, že v danom prípade nie sú nijako
osvedčené žiadne skutočnosti, preukazujúce údajnú pravdepodobnosť nároku žalobkyne , ako prvý
nevyhnutný predpoklad pre vydanie PO, že pokiaľ súd rozhodol tak, že im uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zložiť peňažnú sumu vo výške, ktorá je predmetom sporu, bez toho, aby boli splnené
zákonné podmienky, tak tým vlastne prejudikoval výsledok sporu. Poukázali na to, že druhý nevyhnutný

predpoklad pre nariadenie PO je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov
by bolo právo účastníka ohrozené, teda osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne a reálne
hroziacej ujmy, že žalobkyňa nijakým spôsobom neosvedčila existenciu nebezpečenstva akejkoľvek
bezprostredne hroziacej ujmy, že v danom prípade je daná existencia okolností opodstatňujúcich
obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, čo samo osebe zakladá nezákonnosť

nariadeného PO. Uviedli, že žalobkyňa v prípade úspechu bude mať samostatnú pohľadávku voči
každému z nich a môže vymáhať splnenie povinnosti v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému,
alebo niekoľkým alebo proti každému z nich, a to súčasne alebo postupne, že poukazovanie na to, či
sú dôchodcami , nezakladá obavu, že prípadný jej nárok by nebol splnený, a to jednak vzhľadom na
to, že výkon exekúcie zrážkami zo mzdy je len jedným zo spôsobov výkonu exekúcie, ako aj vzhľadom

na to, že by mohla v prípade úspechu požadovať zaplatenie predmetnej sumy aj od neho , že žiadnym
spôsobomneosvedčilaskutočnosti,ktorébyodôvodňovaliobavu,žebyvýkonrozhodnutiabolohrozený.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Mcdo 5/2005 (z jeho odôvodnenia citovali) im jednoznačne
vyplynulo, že nariadenie PO v takomto prípade je celkom výnimočným opatrením, ktoré musí byťodôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, že súd nariadil PO bez toho, aby boli dané mimoriadne
okolnosti prípadu, že tak celkom výnimočné opatrenie nariadil aj napriek tomu, že by bola dostatočne
osvedčená reálna obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, že v napadnutom uznesení žiadnym

spôsobom neuvádza, akým spôsobom je preukázaná nutnosť úpravy pomerov po začatí konania. Ďalej
uviedli, že sú si vedomí skutočnosti, že účelom inštitútu PO nie je podrobné dokazovanie v predmetnej
veci, ale len rozhodnutie o dočasnej úprave pomerov účastníkov, pokiaľ okolnosti odôvodňujú záver, že
je to potrebné akútne riešiť, že súd nemusí vypracovať obšírne odôvodnenie uznesenia o nariadení PO v
prípade,aknávrhunajehonariadenievcelomrozsahuvyhovieastotožňujesasoskutkovýmiaprávnymi

dôvodminávrhunajehonariadenie,ževodôvodneníuzneseniaonariadeníPOvtakomprípadestačí,ak
sa súd obmedzí len na konštatovanie správnosti skutkových a právnych dôvodov uvedených v návrhu na
jeho nariadenie. Poukázali na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd síce uvádza, že „ musí
maťsúvislosťkprávnemuvzťahu,ktorýjepredmetomsúdnehokonaniaožalobe,žetovšakneznamená,
že môže byť nariadené PO na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana

a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy", avšak v odôvodnení napadnutého
uznesenia v protiklade k uvedenému len doslovne preberá tvrdenia žalobkyne uvádzané v jej návrhu
na nariadenie PO a uvádza ich ako závery súdu. Vytýkali súdu, že nijako neodôvodnil, akým spôsobom
žalobkyňaosvedčilanebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmy,pričomosvedčenietejtoskutočnosti
je základnou podmienkou pre jeho nariadenie. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

súdu, bol im poskytnutý úver financujúcou bankou v celej výške kúpnej ceny, z čoho súd vyvádza záver,
že sumou 12.713,27 € disponujú, že zjavne nelogicky teda uvádza, že predmetnou sumou disponujú a
nebude tak zasiahnuté do ich práv a právom chránených záujmov neprimeraným spôsobom, ako aj to,
že uznali svoju povinnosť, ukladá im však povinnosť peňažné prostriedky zložiť vzhľadom na to, že je
tu potrebný okamžitý zásah súdu. Z napadnutého uznesenia, ako ani návrhu žalobkyne nie je zrejmé,

aká hrozba bezprostrednej ujmy jej hrozí a v čom by mala taká ujma spočívať, pokiaľ uvádza, že nárok
nielenže uznávajú, ale aj uvedenými finančnými prostriedkami disponujú. Tvrdili, že nariadené PO je
pretonezákonné,nedôvodnéaneprimeranýmspôsobomichobmedzujúce,bezčoilennajzákladnejších
zákonných dôvodov. Navrhli uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie PO ako nedôvodný zamietnuť.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že na stanovisko argumentov, ktoré uviedla v návrhu
zotrváva a že tvrdenie žalovaných, ktoré uvádzajú v odvolaní nemajú právny základ a odôvodnenia,
ktoré v podaní predkladajú, nie sú relevantné, že súd dospel s k správnym skutkovým zisteniam, a
že predmetnú vec správne právne posúdil, keďže riadne preukázala bezodkladnú naliehavosť svojho
návrhuanavydaniePObolisplnenévšetkyzákonompožadovanénáležitosti.Kjednotlivýmvyjadreniam

žalovaných, že v danom prípade nie sú nijako osvedčené žiadne skutočnosti preukazujúce údajnú
pravdepodobnosť jej nároku ako prvý nevyhnutný predpoklad pre vydanie PO, že pokiaľ súd rozhodol
tak, že im uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zložiť peňažnú sumu vo výške, ktorá je predmetom
sporu, bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky, že tak tým vlastne prejudikoval výsledok sporu" ,
že to nemá podklad v žiadnom zákonnom ust., citovala znenie § 74 ods. 1 a § 75 ods.8 O.s.p.

ďalej. K obsahu pojmu osvedčenie skutočností preukazujúcich pravdepodobnosť nároku, uviedla, že aj
Najvyšší súd v Uznesení sp. zn. 2 M Cdo 3/2010 zaujal stanovisko (aj z neho citovala). Poukázala na
to, že cieľom PO je provizórna a dočasná úprava pomerov účastníkov konania s výsledkom umožniť
ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej, že z dikcie zákona jasne vyplýva, že pri rozhodovaní o
nariadení PO súd vychádza z tvrdení uvádzaných v návrhu, bez potreby vyjadrenia protistrany. Avšak

v tomto predmetnom prípade už začalo konanie vo vec samej, čím sa uľahčilo rozhodovanie súdu a
súd mohol zohľadniť aj tvrdenia žalovaných. Zákon týmto ustanovením evidentne predpokladá, že nárok
bude osvedčený len zo strany žalobcu a nepredpokladá, že žalovaný v danom prípade musí nárok v
celom rozsahu uznávať. Preukázanie sa platnou a účinnou kúpnou zmluvou a zároveň nepopieranie
jej platnosti zo strany žalovaných mala za dostatočné osvedčenie o právnom nároku, aj napriek ich

špekulatívnym argumentom. Uviedla, že zároveň je nelogické tvrdiť, že vydaním uznesenia o nariadení
PO, by sa mohlo chápať ako prejudikovanie výsledku sporu, keďže ako už niekoľko krát v texte, ale aj v
predchádzajúcom podaní deklarujeme, podstata predbežného nariadenia je dočasnosť a provizórnosť.
Na podporu argumentov dala do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo 171/2010
(z jeho odôvodnenia citovala) a k tvrdeniam, že poukazovanie na to, či žalovaní v 1. a 2.rade sú

dôchodcami, nezakladá obavu, že prípadný jej nárok by nebol splnený, lebo výkon exekúcie zrážkami
zo mzdy je len jedným zo spôsobov výkonu exekúcie, potom by mohla v prípade úspechu požadovať
zaplatenie predmetnej sumy aj od žalovaného v 3.rade. Vychádzajúc z článku 46 Ústavy SR, § 1 O.s.p.,
pripomenula, že je už staršia osoba vo veku 68 rokov, trpiaca množstvom zdravotných komplikácii(predložené aj do spisu). Za súčasného zohľadnenia prebiehajúceho konania (trvá takmer 5 rokov), s
tým, že v danej veci bolo vytýčené dosiaľ len jediné pojednávanie, že vzniká odôvodnená obava, či jej
súd bude schopný poskytnúť účinnú, ale predovšetkým včasnú ochranu jej oprávnených záujmov, že

výkon exekúcie zrážkami zo mzdy síce naozaj nie je jediným spôsobom vykonania exekúcie vymožením
pohľadávky, avšak v prípade žalovaných sa v ich situácii javí ako jediný možný a to z dôvodov, ktoré už
podrobne rozobrala v návrhu. Aj vzhľadom na pomery žalovaných, skutočnosť, že ich nehnuteľnosť je
zaťažená záložným právom, pritom už sú poberateľmi starobného dôchodku, ale aj nevedomosť o ich
ďalších majetkových hodnotách , navodzuje predpoklad, že už v čase vydania meritórneho rozhodnutia

súdu, by mohol byť výkon takéhoto rozhodnutia nerealizovateľný, že je potrebné, aby uložením jej
finančného nároku na súde bol zaručený výkon rozhodnutia vo veci samej, a aby konečné rozhodnutie
súdu malo reálny význam, čo za daných okolností napĺňa obsah účinnej, včasnej a spravodlivej ochrany
práv a oprávnených záujmov účastníkov. Poukázala na to, že jej obava o budúcej insolventnosti
žalovaných vychádza aj zo skutočnosti, že, ako aj sami uvádzajú, prevzali na seba záväzok z úverovej
zmluvy uzatvorenej s bankou na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou

ešteniejesplatený,žeuvedenéskutočnostipreňuznamenajúnebezpečenstvobezprostrednehroziacej
ujmy a vedú k jedinému možnému záveru, ato, že ak by súd čo najrýchlejšie neupravil dočasne pomery
a neprikázal zložiť uvedenú čiastku do úschovy súdu, s vysokou pravdepodobnosťou by sa v budúcnosti
zaplatenia tejto sumy nedomohla a bola by poškodená, ak už k takejto situácii predsa len nedošlo. Dali
do pozornosti, že žalovaní podaním odvolania voči predmetnému uzneseniu o nariadení PO, ktorého

vydanie nemôže žalovaných nijakým spôsobom poškodiť, nakoľko im budú ich finančné prostriedky v
prípade úspechu v tomto spore v plnej výške vrátene, účelovo predlžujú rozhodovanie vo veci samej,
čo len dokazuje dôvodnosť vydania takéhoto uznesenia

dostatočným spôsobom preto osvedčila zákonné podmienky pre nariadenie PO podľa § 102 ods. 1 OSP.

Žiadala po dôkladnom zvážení skutkového a právneho stavu odvolanie odmietnuť.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1 O.s.p. možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1, 3 O.s.p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p., lebo je
vecne správne a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody uznesenia

sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.
K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v uznesení je potrebné uviesť, že žalobkyňa v konaní
vo veci samej pred OS Košice I v konaní 11C/173/2009 o zaplatenie 12.713,27 € istiny s prísl.
osvedčilazákladnéskutočnostiumožňujúcezáveropravdepodobnostinároku,ktorémusamáposkytnúť
predbežná ochrana, že jej nárok nie je očividne vylúčený, pričom bez uvedenej okamžitej, aj keď len

dočasnej úprave právnych pomerov medzi účastníkmi konania by bolo právo žalobkyne, ku ktorému
má navrhované PO smerovať, ohrozené. Nariadením PO, ktorého obsahom je povinnosť žalovaných v
1., 2. a 3.rade spoločne a nerozdielne zložiť do súdnej úschovy peňažnú sumu 12 713,27 €, do 15 dní
od právoplatnosti uznesenia, až do právoplatného skončenia konania o zaplatenie 12 713,27 € istiny
s prísl., zabezpečí primeranú súdnu ochranu a reálnu vykonateľnosť rozhodnutia vo veci samej a to

aj vzhľadom na riziko insolventnosti na strane žalovaných, prihliadnuc aj na dĺžku súdneho konania
vo veci a vek žalobkyne aj žalovaných (konanie sa začalo 2.7.2008 podaním žaloby na súd prvého
stupňa), pričom žalovaným uložená povinnosť nevyvolala ani len dočasný stav, ktorý by vyvolávala
ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Okrem toho nariadením PO v uvedenom rozsahu žalovaným
objektívne nemôže vzniknúť nijaká ujma, lebo nejde o úpravu vo svojich dôsledkoch konečnú, ale iba

predbežnú a vydaním PO sa medzi účastníkmi konania nevytvorí nenávratný (nenapraviteľný) stav.
Ďalšie skutočnosti uvádzané žalovanými v odvolaní, nemajú pre posúdenie dôvodnosti nariadenia PO
žiaden právny význam, s tými sa bude musieť súd vyporiadať pri vykonávaní dôkazov a ich hodnotení
v rozhodnutí vo veci samej.

Odvolací súd vychádzajúc z § 224 ods.1, § 151 a § 145 O.s.p. nerozhodoval o trovách odvolacieho
konania, o ktorých rozhodne súd prvého stupňa v konaní o veci samej.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.