Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/267/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316222322
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316222322.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:Mgr.RenátaGavalcováasudcov:JUDr.
Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom
Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, zastúpeného splnomocnencom: Roman Kvasnica a partneri,
s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti žalovanej: F. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom M., H. XXX/XX, o zaplatenie 816,64 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Galanta č. k. 35Csp/297/2016-73 zo dňa 28.6.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 90,- Eur, úroku z omeškania
5,15 % ročne zo sumy 30,- Eur od 15.6.2017 do 12.7.2017, zo sumy 60,- Eur do 13.7.2017 do 11.8.2017,
zo sumy 90,- Eur od 12.8.2017 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto späťvzatej časti r
u š í a konanie v späťvzatom rozsahu z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 726,64
Eur, úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 816,64 Eur od 1.7.2014 do 14.6.2017, zo sumy
786,64 Eur od 15.6.2017 do 12.7.2017, zo sumy 756,64 Eur od 13.7.2017 do 11.8.2017, zo sumy 726,64
Eur od 12.8.2017 do zaplatenia, spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania r u š í a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497, § 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa, s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2, § 297 Civilného
sporového poriadku.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 7.7.2011 uzavreli strany zmluvu o READY
KONTE č. XXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie READY konta v zmysle
zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v súlade s ďalšími platnými právnymi
predpismi SR a so Všeobecnými obchodnými podmienkami vedenia konta a terminovaného vkladu v
EUR a vedenia bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám

občanom v OTP Banka Slovensko, a.s. Dňa 2.12.2011 uzavreli strany Zmluvu o poskytnutí povoleného
debetného zostatku k READY kontu č. XXXXXXXX, na základe ktorej sa banka zaviazala
umožniť majiteľovi konta čerpanie spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania na konte.
Čerpanie peňažných prostriedkov na konte banka umožnila majiteľovi konta až do výšky povoleného
debetného zostatku za podmienok stanovených zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami
vedenia konta a termínovaného vkladu v EUR a bežného účtu a termínovaného vkladu v cudzej mene

fyzickým osobám občanom v OTP Banka Slovensko, a.s. Limit debetného zostatku ku dňu účinnosti
zmluvy bol stanovený na 1.500,- Eur. Žalovaná ako majiteľ konta vzala na vedomie, že platby a vkladyvykonávané v prospech jej konta budú použité na úhradu čerpaného debetného zostatku, ak tento
postupniejevrozporesovšeobecnezáväznýmprávnympredpisom.Majiteľkontajepovinnýzabezpečiť
realizovanie kreditných obratov na konte vo výške min. 50 % z limitu povoleného debetného zostatku

podľa bodu 4. zmluvy, a to v každom kalendárnom mesiaci platnosti tejto zmluvy. Poslednou upomienkou
z 28.2.2014 žalobca, nakoľko nedošlo k zaplateniu nepovoleného prečerpania, požiadal žalovanú o
bezodkladné uhradenie dlhu, ktorý k 28.2.2014 bol vo výške 787,70 Eur. Listom z 16.4.2014 žalobca
oznámil žalovanej, že vypovedá zmluvu o OTP konte a požiadal ju, aby debetný zostatok konta vo
výške 777,95 Eur uhradila. Výpoveď bola žalovanej doručená 23.4.2014. Podľa potvrdenia o výške

pohľadávky, pohľadávka žalovanej k 28.10.2016 predstavovala sumu 816,64 Eur. Výzvou z
2.3.2017 okresný súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní špecifikoval a listinnými dôkazmi doložil, čo
tvorí žalovanú pohľadávku vo výške 816,64 Eur, či žalovanej boli účtované riadne úroky, úroky z
omeškania, iné poplatky, sankcie alebo zmluvné pokuty, tak aby boli tieto položky preskúmateľné, koľko
finančných prostriedkov bolo žalovanej poskytnutých a v akej výške žalovaná poskytla úhrady a ako boli
tieto započítané. Žalobca na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval.

3. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva, ktorej predmetom bola dohoda o povolenom prečerpaní
má povahu spotrebiteľskej zmluvy, keď žalobca ju uzavrel a plnil v rámci predmetu svojej obchodnej,
resp. podnikateľskej činnosti a v prípade žalovanej tomu tak nebolo (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho
zákonníka). Ide pritom o zmluvu, na ktorú okrem ustanovení Občianskeho zákonníka, je potrebné použiť

i právnu úpravu uvedenú v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podstatou povoleného
prečerpaniaje,žeklientjeoprávnenýčerpaťpeňažnéprostriedkyzúčtunadrámecvlastnýchpeňažných
prostriedkov a to až do výšky dojednaného limitu povoleného prečerpania. V prípade ak klient túto
možnosť využije a peňažné prostriedky z debetného rámca čerpá, na práva a povinnosti medzi ním a
bankou sa vzťahujú ustanovenia upravujúce zmluvu o úvere. V prejednávanom prípade však žalobca

napriek výzve súdu žiadnym spôsobom nedoložil čerpanie peňažných prostriedkov zo strany žalovanej.
Z predloženého potvrdenia o pohľadávke vyplýva len údajná celková výška pohľadávky, ale nie výška
reálne čerpaných prostriedkov. Žalobca ďalej napriek výzve súdu neuviedol, z čoho uplatnená suma
pozostáva, či žalovanej boli účtované úroky, úroky z omeškania, poplatky alebo sankcie. Z uvedených
dôvodov je nárok žalobcu nepreskúmateľný. Nakoľko žalobca súdu nepreukázal, či a v akom rozsahu

žalovaná možnosť povoleného prečerpania využila a z čoho uplatnená suma 816,64 Eur pozostáva tak,
aby bol nárok preskúmateľný, návrh v celom rozsahu zamietol.

4. Ďalej poukázal na to, že žalobca v žalobe tvrdí, v dôsledku porušenia zmluvy žalovanou k 10.10.2012
zrušil povolený debetný zostatok. V dôsledku toho sa celá výška debetu stala nepovoleným debetným

zostatkom a 6. deň po zrušení povoleného debetného zostatku sa stala splatnou, t.j. k 16.10.2012.
Žiadne z týchto tvrdení, teda porušenie zmluvy žalovanou, zrušenie povoleného debetného zostatku,
žalobca súdu nedoložil. Ak by okresný súd pripustil nespornosť týchto tvrdení, v zmysle citovaného
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 by musel prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti,
teda v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky žalovanej. V prípade, ak by súd vychádzal z tvrdenia

žalobcu, že splatnosť debetného zostatku nastala ku dňu 16.10.2012, trojročná premlčacia doba podľa
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej
zmluvy aplikovať, začala plynúť 17.10.2012, teda dňom nasledujúcim po splatnosti celého dlhu, a
uplynula 17.10.2015. Žaloba bola na súd podaná až 12.12.2016, v dôsledku čoho by bol nárok
žalobcu premlčaný a nebolo by možné priznať právo na jeho plnenie v súdnom konaní. V danom prípade

podľa názoru okresného súdu bolo súčasťou dôkazného bremena zaťažujúceho žalobcu doloženie jeho
tvrdenia o existencii nároku neoslabeného jeho premlčaním. Žalobca v tomto smere dôkazné bremeno
neuniesol, čo malo za následok jeho neúspech v konaní.

5.Žalovanejakostrane,ktorámalavkonaníplnýúspechvznikloprávonanáhradutrovkonania.Nakoľko

jej však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, okresný súd jej ich náhradu nepriznal.

6. Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, ktorým navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na
ust. § 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že okresný súd rozhodol

rozsudkom bez nariadenia pojednávania (§ 297 písm. a), b) Civilného sporového poriadku), keď uviedol,
že žalobca nereagoval na výzvu na doplnenie žaloby zo dňa 2.3.2017. Uviedol, že žalobca neprevzal
výzvu na doplnenie žaloby zo dňa 2.3.2017, žiadna výzva nebola zaslaná ani jeho právnemu zástupcovi,
ktorý s účinnosťou od 31.3.2017 prevzal právne zastúpenie žalobcu (okresný súd o tom informovalpodaním zo dňa 12.4.2017). V danej veci neboli splnené podmienky na rozhodnutie súdu bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku. Nie je splnená podmienka, že
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, na to je potrebné, aby sa v danom prípade žalovaná k veci

vyjadrila, avšak okresný súd takýmto vyjadrením nedisponoval, čo uviedol aj v napadnutom rozsudku.
Postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobcovi nie je
zrejmé na základe akých dôkazov dospel okresný súd ku skutkovému zisteniu, že pohľadávka žalobcu
sa stala splatnou dňa 10.10.2012, pretože žiaden takýto dôkaz nebol predložený, žalobca ním ani
nedisponuje. Žalobca predložil výpoveď zo zmluvy zo dňa 16.4.2014, ktorú žalovaná prevzala dňa

23.4.2014, podľa ktorej zmluvný vzťah zo zmluvy o bežnom účte, ku ktorému bolo poskytnuté povolené
prečerpanie dňa 2.12.2011, bol ukončený v dvojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začala plynúť prvým
dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede, t. j. dňa 1.5.2014 a uplynula dňa 1.7.2014.
Pohľadávka voči žalovanej sa stala splatnou dňa 1.7.2014. Od 1.7.2014 do podania žaloby (15.12.2016)
neuplynula premlčacia doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, okresný súd nemohol žalobu s
poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zamietnuť z dôvodu premlčania

uplatneného nároku. Okresný súd rozhodol nesprávne aj o náhrade trov konania, kedy žalobcovi právo
na ich náhradu nepriznal.

7. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutejzamietajúcejčastiozaplateniesumy726,64Eur,úrokuzomeškania5,15%ročnezosumy
816,64 Eur od 1.7.2014 do 14.6.2017, zo sumy 786,64 Eur od 15.6.2017 do 12.7.2017, zo sumy 756,64
Eur od 13.7.2017 do 11.8.2017, zo sumy 726,64 Eur od 12.8.2017 do zaplatenia spolu so závislým
výrokom o náhrade trov konania, s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 816,64 Eur,
úroku z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 816,64 Eur od 1.7.2014 do zaplatenia.

10. Žalobca v podanom odvolaní zobral žalobu čiastočne späť v časti sumy 90,- Eur, úroku z omeškania
5,15 % ročne zo sumy 30,- Eur od 15.6.2017 do 12.7.2017, zo sumy 60,- Eur do 13.7.2017 do 11.8.2017,
zo sumy 90,- Eur od 12.8.2017 do zaplatenia, a v tejto časti navrhol konanie zastaviť.

11. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia, podľa ods. 2 súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí; ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. V zmysle ods. 3 ak je
žaloba vzatá späť v časti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

12. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v čase, keď
už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom
žalovaná, ktorej bolo späťvzatie žaloby doručené na vyjadrenie, s ním nevyjadrila súhlas, čím boli
naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370 CSP, odvolací súd toto čiastočné
späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto späťvzatej časti zrušil a konanie v tejto

časti zastavil.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu po zohľadnení čiastočnéhospäťvzatia vo zvyšnej časti a to ohľadne sumy 726,64 Eur, úroku z omeškania 5,15 % ročne zo sumy
816,64 Eur od 1.7.2014 do 14.6.2017, zo sumy 786,64 Eur od 15.6.2017 do 12.7.2017, zo sumy
756,64 Eur od 13.7.2017 do 11.8.2017, zo sumy 726,64 Eur od 12.8.2017 do zaplatenia zamietol a to

z dôvodu neunesenia dôkazného bremena (premlčania žalovanej sumy). Žalobca nesúhlasil s právnym
posúdením veci súdom prvej inštancie, namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď celý
finančný nárok žalobcu považoval ex offo za premlčaný, a že neboli splnené podmienky na rozhodnutie
súdu bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP.

14. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplynuvších z vykonaného dokazovania, že žalobca
a žalovaná uzavreli dňa 7.7.2011 Zmluvu o READY konte č. XXXXXXXX/XXXX a dňa 2.12.2011
uzavreli Zmluvu o poskytnutí povoleného debetného zostatku k READY kontu č. XXXXXXXX/XXXX do
výšky úverového limitu 1.500,- Eur. Predmetný právny vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa. Ide
teda o vzťah spotrebiteľský a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa riadi ustanoveniami zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy tak ako to správne skonštatoval

prvoinštančný súd.

15. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd prinajmenšom za veľmi stručné,
konkrétne ide o jeho 27 odsek, v ktorom okresný súd jednou vetou odôvodnil, prečo žalobu (v celom
rozsahu) zamietol tak, že žalobca nepreukázal, či a v akom rozsahu žalovaná možnosť povoleného

prečerpania využila a z čoho pozostáva suma 816,64 Eur. Pričom pochybil, keď neuviedol konkrétne
právne ustanovenie (§ 132 CSP), na základe ktorého postupoval, a ktoré na danú vec v súvislosti s
neunesením dôkazného bremena aplikoval. Zároveň má odvolací súd za to, že postup okresného súdu,
ktorý v odseku 31 napadnutého rozsudku ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby konštatuje premlčanie
nároku, hoci predtým v odseku 27 ako dôvod zamietnutia žaloby uzavrel neunesenie dôkazného

bremena nebol správny, predovšetkým tým, že uvedené závery si vzájomne odporujú. Nemožno najskôr
konštatovať na strane žalobcu neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k uplatnenému nároku a
zároveň konštatovať aj jeho premlčanie s poukazom na § 5b zákona č. 25/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti žalobca namieta, že mu nie je zrejmé na základe akých
dôkazov dospel okresný súd ku skutkovému zisteniu, že pohľadávka sa stala splatnou dňa 10.10.2012.

Podľa odvolacieho súdu však z odseku 31 napadnutého rozsudku takýto skutkový záver nevyplýva,
okresný súd iba poukázal na obsah žaloby, že dňa 16.10.2012 sa celá výška debetu na OTP stala
splatná v súvislosti so zrušením povoleného debetného zostatku, avšak zároveň uzavrel, že žiadne z
týchto tvrdení a teda porušenie zmluvy žalovanou a zrušenie povoleného debetného zostatku žalobca
okresnému súdu nedoložil. Preto aj už vyššie uvedený (ďalší) dôvod zamietnutia žaloby, premlčanie

žalovanej sumy, je podľa odvolacieho súdu čisto hypotetickým záverom, ktorý nemôže vychádzať
taktiež z hypotetického zistenia, že dlh žalovanej bol splatný k 16.10.2012 a dňom 17.10.2012 začala
plynúť premlčacia doba, keďže uvedené nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Nedostatok
odôvodnenia súdu prvého stupňa v tomto smere potom zároveň spôsobuje odňatie možnosti konať pred
súdom účastníkom.

16. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

18. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby

určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

19. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súduSlovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

20. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

21. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

22. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

23.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

24. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho

vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,

nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

25. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcovi i z dôvodu neunesenia
dôkaznéhobremenaakoajpremlčaniažalovanejsumy,pričomvodôvodnenívôbecneuviedolkonkrétne
právne ustanovenie, podľa ktorého zamietol žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena a

zároveň odôvodnenie si odporuje, keďže obsahuje dva dôvody zamietnutia žaloby, ktoré si navzájom
protirečia. Týmto postupom okresný súd odňal procesným stranám reálnu možnosť konať pred súdom
(obdobne aj práva strany na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov s odkazom na ust. čl. 48
ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej).

26. Z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, ako i pre nedostatok
podkladov v spise odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389
ods. 1 písm. b) OSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle uvedených intencií v odseku 15 a 25, teda pre
prípad skutočnej relevantnosti dôvodu zamietnutia žaloby z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
aplikovať príslušné zákonné ustanovenie, pripadne ak žalobca unesie dôkazné bremeno, postupovaťaj podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a posúdiť či žalobou uplatnený nárok je
premlčaný, za tým účelom doplniť dokazovanie, pričom rozhodnutie odôvodní súladne s § 220 CSP.

28. Odvolací súd sa stotožnil v tejto časti s odvolacou argumentáciu žalobcu a v dôsledku porušenia
uvedených zákonných ustanovení súdom prvej inštancie mu neostávalo nič iné, než tento rozsudok
súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) OSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa (ohľadom nesplnenie podmienok na postu podľa § 297 CSP), už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).