Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36Cb/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216221362
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7216221362.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: SP-SPOL BJ, s.r.o.,

sídlo: Snakov č. 137, 086 06 Snakov, IČO: 43 535 962, zastúpený advokátskou kanceláriou: IURISTICO
s.r.o., sídlo: Cimborkova č. 13, Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: Štefan Fekete - METANA,
sídlo: Traťová č. 6, Košice, IČO: 10 787 691, zastúpený advokátom: JUDr. Michal Treščák, sídlo:
Thurzova č. 6, Košice, v konaní o zaplatenie 9.490,65 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9.490,65 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 5.4.2016 do zaplatenia a zaplatiť žalobcovi 40,00 eur titulom práva na uhradenie paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok.

II. Žalobu o zaplatenie úroku z omeškania v časti nad priznaný nárok zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.9.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.490,65 eur titulom nároku na zaplatenie odmeny za vykonanie diela
- realizácia stavebných prác na stavbe „Kanalizácia obce Kútniky“ podľa Zmluvy o dielo č. 4/2015 zo dňa
1.7.2015. Žalobca si konkrétne uplatnil nárok na zaplatenie odmeny, ktorú si vyúčtoval svojou faktúrou
č. 216001 zo dňa 29.1.2016 vystavenej na sumu 9.490,65 eur. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil
nárok na úrok z omeškania vo výške 9,05% z dlžnej sumy ročne od 10.3.2016 do zaplatenia. Žalobca si
uplatnil aj nárok na zaplatenie paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00
eur a tiež si uplatnil aj právo na nahradenie trov tohto súdneho konania.

2. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil a predložil ako prostriedky svojho procesného útoku
nasledovné dôkazy: Zmluvu o dielo č. 4/2015 (č.l. 6 - 9); Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. 4/2015 (č.l.
10 - 11); faktúru č. 216001, zo dňa 29.1.2016 a vystavenú na sumu 9.490,65 eur; List svojho právneho
zástupcu zo dňa 11.7.2016 (č.l. 13); časový prehľad Úrokových sadzieb ECB (č.l. 14); Listy žalovaného
zo dňa 27.12.2016 a 11.1.2017 (č.l. 28 a 31); Listy žalobcu zo dňa 4.1.2017 a 23.1.2017(č.l. 29 - 30 a
32); Zmluvu o dielo č. 2/2015 (č.l. 33 - 38); faktúru č. 215004, zo dňa 10.12.2015 a vystavenú na sumu

77.244,48 eur (č.l. 47); faktúru č. 215002, zo dňa 29.10.2015 a vystavenú na sumu 34.700,95 eur (č.l.
48); faktúru č. 215001, zo dňa 2.10.2015 a vystavenú na sumu 96.460,- eur (č.l. 49); Výpisy zo svojho
peňažného účtu (č.l. 56 - 58) a List žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 11.10.2016 (č.l. 50).3. Žalovaný sa k veci vyjadril svojim odporom zo dňa 7.12.2016 tak, že nepopiera realizáciu prác
špecifikovaných v Zmluve o dielo č. 4/2015, avšak nárok žalobcu zatiaľ platne nevznikol a jeho budúci
vznik je vylúčený vo výške v akej je uplatnený. Poukázal na možnosť zadržať 5 z fakturovanej ceny

diela podľa bodu 5.3 Zmluvy a v tejto súvislosti uviedol, že podľa článku 5.4 Zmluvy o dielo je oprávnený
uspokojiť zápočtom zo zádržného svoje nároky voči zhotoviteľovi z vád diela, pričom uviedol, že
realizované dielo má vady, ktoré žalobca neodstránil. Neskôr na pojednávaní dňa 3.11.2017 žalovaný
uviedol, že nepopiera žalobcov nárok, ale iba za skutočne vykonané práce, pričom súdu uviedol, že
oznámi výšku nároku, ktorý uznáva a tiež, že disponuje súpisom skutočne vykonaných prác.

4. Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil nasledovné dôkazné prostriedky: elektronickú
komunikáciu strán sporu zo dňa 7.6.2016 a 9.6.2016 (č.l. 21).

5. Podľa 536 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie, pričom dielom sa rozumie zhotovenie

určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti, dielom sa rozumie vždy
zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

6. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase

dojednanom v zmluve a pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

7. Podľa § 369 ods. 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,

právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“

8. Podľa ustanovenia § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka: „(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby
určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej

úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3)
Akveriteľpožadujeúrokyzomeškaniavsadzbeurčenejpodľaodseku1,použijesatentospôsoburčenia
úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.“

9. Nespornou v tomto konaní je skutočnosť, že medzi stranami sporu vznikol obchodno-právny
záväzkový vzťah, konkrétne zmluva o dielo v zmysle § 536 a nasledujúcich Obchodného zákonníka,
podľa ktorej mal žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného ako objednávateľa povinnosť vykonať stavebné
práce na stavbe „Kanalizácia obce Kútniky“. Sporným a s ohľadom na obranu žalovaného je pre
rozhodnutie vo veci samej podstatným zistenie, či žalobca vykonal pre žalovaného práce vyúčtované

faktúrou č. 216001 zo dňa 29.1.2016, či je táto odmena splatná, či dielo vykonané žalobcom malo
skutočne vady namietané žalovaným a či žalovaný v tejto súvislosti vykonal úkony oprávňujúce ho
neuhradiť citovanú faktúru žalobcu.

10. Podľa názoru konajúceho súdu boli žalobcom vyfakturované práce skutočne vykonané a žalobcovi

po uplynutí splatnosti faktúry (bod 5.3 zmluvy) vznikol nárok na zaplatenie odmeny za vykonanie tejto
časti diela. K tomuto záveru súd dospel na základe nižšie uvedených skutočností (uvedené v odsekoch
11 až 15 tohto odôvodnenia).

11. Žalobca svojou faktúrou č. 216001 vyúčtoval žalovanému k úhrade vykonané práce podľa Zmluvy o

dielo č. 4/2015 za mesiac január 20016. Žalovaný si túto faktúru prevzal osobne dňa 23.2.2016. Obrana
žalovaného o existencii vád nebola preukázaná a fakturácia bola uskutočnená v súlade s bodom 5.1
zmluvy na základe vykonaných prác. Žalovaný na pojednávaní dňa 3.11.2017 sám uznal, že žalobca
má nárok na zaplatenie odmeny za vykonanie týchto prác, avšak nie v uplatnenom rozsahu, pričomdeklaroval, že disponuje a predloží súpis reálne vykonaných prác (čo však do skončenia dokazovania
neurobil).Naprotitomužalobcapredložillistžalovanéhozodňa11.10.2016,ktorýmpotvrdzujeexistenciu
svojho záväzku voči žalobcovi vyúčtovaný faktúrou č. 216001 v celom jeho rozsahu (9.490,65 eur).

Z uvedených skutočností súd vyvodil záver, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje svoj nárok
opodstatnene a v súlade so zákonom (§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako aj v súlade s obsahom
zmluvy, podľa ktorej mala byť odmena za vykonané práce fakturovaná mesačne na základe vykonaných
prác.

12. Žalovaný tiež v rámci svojej obrany poukázal na možnosť zadržať 5% z fakturovanej ceny a to
podľa bodu 5.4 zmluvy. Z obsahu bodu 5.4. zmluvy skutočne takáto možnosť vyplýva, pričom podľa
tejto dohody mal žalovaný právo takto zadržané peniaze použiť na započítanie svojich nárokov voči
žalobcovi v prípade porušenia zmluvy. Vychádzajúc z obsahu bodu 5.5. zmluvy malo byť zadržaných
5% zaplatených (uvoľnených) prostriedkov v prípade, že do odovzdania diela neboli podľa zmluvy
žalovanýmpoužitévsúladesozmluvou.Podľanázorusúdudošlokodovzdaniudiela(odôvodnenietohto

záveru je v odseku 13), pričom žalovaný nijako nepreukázal, že by do odovzdania diela postupom podľa
bodu 5.4 započítal nejaký svoj nárok voči žalobcovi zo zádržného. Zadržaných 5% z vyfakturovanej ceny
diela nebolo žalovaným započítaných, preto má žalobca nárok na zaplatenie uplatnenej faktúry v celom
jej rozsahu, t.j. aj so zadržanými 5%.

13. Podľa bodu 6.6. zmluvy je záručná doba na vykonané práce 60 mesiacov od odovzdania diela,
pričom počas tejto záručnej doby má žalovaný právo na bezodplatné odstránenie skrytých vád diela. Z
korešpondenciestránsporu,konkrétnezobsahulistužalovanéhozodňa27.12.2016(č.l.28)vyplýva,že
dielo bolo žalovanému odovzdané. Tento záver (aj keď nepriamo) vyplýva z tej skutočnosti, že žalovaný
si u žalobcu uplatnil nárok na odstránenie vád diela práve podľa bodu 6.6. Zmluvy o dielo, ktorý upravuje

odstránenie skrytých vád diela, ktoré sa objavia v záručnej dobe, t.j. po odovzdaní diela.

14.Žalovanýtvrdil,ževykonanédielomávady.Vtejtosúvislostisúdkonštatuje,žežalovanýnepreukázal
žiadnym relevantným spôsobom existenciu vád diela, pretože v tomto smere nepredložil žiadny
relevantný dôkaz. Elektronická korešpondencia predložená žalovaným nie je dostatočným dôkazom o

vadách diela. Z jej obsahu je zrejmé iba to, že žalobca dňa 7.6.2016 zaslal žalovanému nejakú svoju
ďalšiu faktúru a že žalovaný mu dňa 9.6.2016 oznámil, že túto jeho faktúru neakceptuje a zároveň ho
upozornil na pokles ryhy na ceste na žalobcom realizovanom úseku. Ani z obsahu ďalších listinných
dôkazov predložených stranami sporu nie je možné spoľahlivo vyvodiť záver, že žalobcom vykonané
dielo malo vady, ak áno, tak ani ich rozsah a prípadný dopad na nárok žalobcu na zaplatenie odmeny

za vykonanie diela.

15. Obrana žalovaného bola neúspešná z vyššie uvedených dôvodov, t.j. konkrétne: 1. nárok žalobcu
na zaplatenie ceny diela vyúčtovanej jeho faktúrou č. 216001 vznikol platne na základe vykonaných
prác a jeho splatnosť nastala podľa dohody o uhradení ceny v bode 5.1. zmluvy (v tejto súvislosti

súd poznamenáva, že žalovaný nijako konkrétne nerozporoval oprávnenosť tejto fakturácie), 2. právo
žalovaného na zádržné zaniklo okamihom odovzdania diela, pričom žalovaný nijako nepreukázal
uplatnenie započítania si svojich nárokov so zádržným a 3. žalovaný nijako nepreukázal existenciu vád.

16. Žalovaný sa neuhradením príslušnej faktúry dostal do omeškania s uhradením svojho peňažného

záväzku voči žalobcovi. Z tohto dôvodu vznikol žalobcovi voči žalovanému aj nárok na uhradenie úroku
z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka a to vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

17. Podľa bodu 5.3. zmluvy je faktúra žalobcu splatná 40 dní odo dňa jej doručenia žalovanému, k

čomu došlo dňa 23.2.2016. Splatnosť tejto faktúry teda podľa dohody strán sporu nastala dňa 4.4.2016.
Omeškanie žalovaného preto vzniklo až dňa 5.4.2016. Ku dňu 5.4.2016 bola základná sadzba ECB
stanovená na 0% ročne, z čoho vyplýva výška úroku z omeškania 9% ročne počas celej doby omeškania
(§ 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013
Z.z.).

18. Z obsahu predchádzajúceho odseku tohto odôvodnenia vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na úrok
z omeškania vo väčšom rozsahu ako je jeho zákonná výška (čo do dĺžky omeškania a aj do výšky úroku).Na základe tejto skutočnosti súd vo výroku II rozsudku žalobu ohľadom úroku z omeškania čiastočne
ako neoprávnenú zamietol.

19. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka: „Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“

20. Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka: „Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.“

21. Žalovaný sa dostal do omeškania s uhradením pohľadávok žalobcu, preto mu podľa vyššie
citovaných zákonných ustanovení (ods. 19 a 20) vznikol tiež nárok na zaplatenie paušálnej náhrady

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur.

22. Podľa § 153 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (Sudcovská koncentrácia konania): „(1) Strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla

predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

23. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany na pojednávaní dňa 6.2.2018 navrhol spojiť na spoločné
konanie aj ich ďalší spor vedený na tunajšom súde, pričom argumentoval tým, že v tomto konaní si
voči žalobcovi uplatnil svoj protinárok vo výške 18.000,- eur voči uplatnenému nároku žalobcu vo výške
31.000,- eur. V súvislosti s týmto návrhom žalovaného súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 6.2.2018
sa uskutočnilo už 3. pojednávanie vo veci samej, t.j. tento prostriedok procesnej obrany zjavne nebol

uplatnený včas. Preto podľa zásady danej vyššie citovaným § 153 Civilného sporového poriadku súd
neprihliadal na tento procesný návrh žalovaného, pretože ak by tomuto návrhu súd vyhovel, tak by
si to s určitosťou vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a tiež vykonanie ďalších príslušných
procesných úkonov.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“

25. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu (neúspech bol minimálny
a aj to iba ohľadom uplatneného úroku z omeškania) rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a to tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na nahradenie trov konania v plnom
rozsahu.

26. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

27. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav

veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice
II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čohosa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže
sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.