Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812201647
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7812201647.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: PRESTIG s.r.o., so sídlom v
Bratislave - Dúbravka, Gallayova 10, IČO: 50 419 986, zastúpeného JUDr. Dominikom Burdom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Ferdiša Kostku 1, proti žalovanému: D. H., F.. XX. XX.XXXX, T. R. H.,
A. XXX, zastúpeného JUDr. Helenou Čerešňovou, advokátkou so sídlom Svätý Jur, Horné predmestie
216/16, o 4.130,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.
06. 2016 č.k. 10C/553/2012-217 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť
žalobcovi 130,00 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 22. 09. 2012 do zaplatenia, to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zaviazal žalobcu
uhradiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 480,00 eur súdneho poplatku a 1.901,42 eur trov
právneho zastúpenia platbou u právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Heleny Čerešňovej, to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 642, § 644,
§ 645, § 646, § 650, § 651 Obchodného zákonníka, berúc do úvahy právny názor Krajského súdu
v Košiciach ako súdu odvolacieho vyslovený v uznesení zo dňa 29. 01. 2016 č.k. 9Co/100/2015-201
vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa XX. XX. XXXX zmluvu o sprostredkovaní v zmysle
§ 642 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa žaloba ako sprostredkovateľ zaviazal vo vzťahu k
žalovanému ako záujemcovi zaobstarať príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na konkrétnu nehnuteľnosť

bližšie špecifikovanú v tejto zmluve za dojednanú cenu. Na základe tejto zmluvy žalobca mal vyvíjať
činnosť,výsledkomktorejbybolapríležitosťprežalovanéhouzavrieťkúpnuzmluvuohľadompredmetnej
nehnuteľnosti. Stalo sa tak na základe požiadavky vlastníčky bytu Ľ.K. U., ktorá vyžadovala, aby do
zmluvného vzťahu medzi žalovaným ako záujemcom o kúpu bytu a ňou ako vlastníčkou (predávajúcou)
vstúpil žalobca ako sprostredkovateľ. V konaní nebolo sporným, že žalobca nevyhľadal žalovaného ako
záujemcu o predávanú nehnuteľnosť, keďže sama predávajúca (Ľ.K. U.) predtým oslovila žalobcu a
zabezpečila žalovaného ako kupujúceho.

3. Súd prvej inštancie tiež zistil, že žalobca uzavrel zmluvu o sprostredkovaní v rovnaký deň aj
s vlastníčkou bytu (Ľ. U.), ktorou sa okrem dohody o vykonávaní činnosti smerujúcej k vytvoreniu
príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadom predmetného bytu za 100.000 eur zaviazal zabezpečiťaj marketing a všetky doklady nevyhnutné pre prevod vlastníckeho práva. Zároveň bola medzi nimi
dojednaná dohoda o provízii v tom zmysle, že žalobcovi vznikne nárok na províziu, keď sprostredkuje
príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu so záujemcom s tým, že kupujúci zloží províziu vo výške 2.000 eur. Z

vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie tiež vyplynulo, že predávajúca - vlastníčka bytu nemala
uhradiť províziu za sprostredkovanie predaja bytu žalobcovi, ale túto mal uhradiť žalovaný za vytvorenie
príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že žalovanému a predávajúcej nič nebránilo uzavrieť

kúpnu zmluvu bez účasti žalobcu ako sprostredkovateľa. Napriek tomu požiadali o jeho služby,
výsledkom čoho bolo uzavretie dvoch zmlúv o sprostredkovaní. Žalobca teda od počiatku nemohol
vyhľadať kupujúceho pre predávajúcu, nakoľko predávajúca sama doviedla žalovaného, s ktorým chcela
uzavrieť kúpnu zmluvu.

5. Tvrdenie žalovaného, že žalobca mal pre neho zabezpečiť úver nebolo podľa názoru súdu prvej

inštancie preukázané a nebolo ani zmluvne dohodnuté. Súd prvej inštancie uviedol, že je možné vylúčiť,
že by žalobcovi mal vzniknúť nárok na províziu len na zabezpečenie úveru za účelom kúpy predmetného
bytu. Písomne sa na tom účastníci konania nedohodli a z ústnych vyjadrení nebola preukázaná takáto
dohoda, keďže žalobca mal (len) pomôcť žalovanému pri vybavení úveru, ale nezaviazal sa úver
sprostredkovať za dohodnutú províziu.

6. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalobcovi nevznikol nárok na dohodnutú províziu vo výške
2.000 eur a nevznikol mu nárok ani na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur, ktoré
nároky boli predmetom tohto konania. Žalobca totiž žalovanému nevytvoril príležitosť uzavrieť kúpnu
zmluvu. Žalovaný mohol uzavrieť zmluvu aj bez akejkoľvek činnosti žalobcu, keďže sám prišiel s

predávajúcou k žalobcovi. Vykonanie právnych úkonov smerujúcich k uzavretiu kúpnej zmluvy nemožno
považovať za predmet záväzku zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorým je vyvíjanie činnosti uvedenej
v § 642 Obchodného zákonníka, teda vyvíjanie činnosti, ktorá má viesť k uzavretiu určitej zmluvy
medzi záujemcom a treťou osobou. Žalobca nesplnil písomne dohodnuté podmienky v zmluve, že
províziu získa za sprostredkovanie - teda za vyhľadanie záujemcu o kúpu bytu, čo je podstatou

sprostredkovateľskej zmluvy pri nehnuteľnostiach. Žalobca ako sprostredkovateľ nebol činný, nakoľko
sami účastníci zamýšľaného právneho úkonu ho oslovili, pretože predávajúca mala záujem uzavrieť
zmluvu prostredníctvom realitnej kancelárie. Žalobca teda nemusel pre predávajúcu vyhľadať tretiu jemu
neznámu osobu, ktorá by s predávajúcou uzavrela zmluvu, ani nemusel pre žalovaného ako záujemcu
o kúpu vyhľadať nehnuteľnosť, ktorá je na predaj. Ak žalobca uzavrel zmluvu o sprostredkovaní s

predávajúcou a sa zaviazal sprostredkovať predaj bytu, za situácie pokiaľ takú istú zmluvu uzavrel so
žalovaným o sprostredkovaní kúpy rovnakého bytu, pričom o kúpu bytu žalovaný sám prejavil záujem,
nemožno ani uvažovať o naplnení zmluvných dojednaní medzi stranami sporu, vyplývajúcimi zo zmluvy
uzavretej dňa XX. XX. XXXX.

7. Z týchto dôvodov súd zamietol nárok žalobcu na odmenu vo výške 2.000 eur.

8. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur, aplikáciou ust. § 300 - 302
Obchodného zákonníka súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nesplnil svoju povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy o sprostredkovaní a nevytvoril príležitosť pre žalovaného na uzavretie zmluvy,

preto mu nemohol vzniknúť ani nárok na zmluvnú pokutu. Aj v tejto časti preto žalobu zamietol.

9. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie 130 eur s prísl. titulom náhrady nákladov spojených so
sprostredkovaním, vychádzajúc z ust. § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka uzavrel, že tento nárok je
dôvodný. Náhrada nákladov spojených so sprostredkovaním bola totiž dojednaná v čl. II bod 3 zmluvy

o sprostredkovaní pre prípad neuzavretia kúpnej zmluvy. Žalobca na základe objednávky žalovaného
dal vyhotoviť znalecký posudok a za tento uhradil sumu 130 eur. Žalovaný v konaní uznal, že uhradí
žalobcovi tieto náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku. Preto nároku v tejto časti vyhovel.

10. Spolu s istinou priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vychádzajúc z ust. § 365 a § 369

Obchodného zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Žalovaný sa dostal do omeškania
so zaplatením nákladov za znalecký posudok od 21. 01. 2012, teda po uplynutí lehoty na plnenie v
stanovenej výzve zo dňa 13. 01. 2012, pričom žalobca uplatnil úroky (až) od 22. 09. 2012.11. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný v pomere
97 % a žalobca v pomere 3 %. Preto konštatoval, že neúspech žalovaného bol v úplne nepatrnej časti,
z ktorého dôvodu priznal žalovanému plnú náhradu trov konania. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia

vychádzal z vyhl. č. 655/2004 Z.z. tak, že tieto priznal za 7 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 11. 11. 2013 a 03. 06. 2016, písomné vyjadrenie
zo dňa 24. 03. 2014 a 11. 09. 2014 a podanie odvolania zo dňa 05. 12. 2014), 7 x 151,05 eur vrátane
režijného paušálu 2 x 7,63 eur, 7,81 eur, 3 x 8,04 eur a 8,58 eur, čo spolu činí 1.113,12 eur. Priznal
aj náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní v dňoch 11. 11. 2013, 03. 06. 2016 182,14 eur a

200,200 eur. Priznal aj náhradu cestovných výdavkov vo výške 118,58 eur a 2 x 118,58 eur a náhradu za
pohonné hmoty 66,74 eur + 102,06 eur. Hotové výdavky a stratu času spolu priznal vo výške 788,30 eur.
Žalovanému priznal aj náhradu za súdny poplatok za podaný odpor vo výške 240 eur a súdny poplatok
za odvolanie taktiež vo výške 240 eur, spolu 480 eur.

12. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči zamietavej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok
v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi prizná celý uplatnený nárok. Uplatnil náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že sa
neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, keď nezistil, alebo aspoň v odôvodnení rozhodnutia jasne
nedefinoval skutočnú vôľu zmluvných strán pri uzavretí zmluvy. Tiež vytkol súdu prvej inštancie, že

jeho rozhodnutie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, keď pri posudzovaní otázky skutočnej vôle
zmluvných strán si súd prvej inštancie v odôvodnení odporuje, resp. vyjadruje sa neurčito. Súd prvej
inštancie na jednej strane uvádza, že „možno jednoznačne vylúčiť, že by žalobcovi mal vzniknúť
nárok na províziu len za zabezpečenie úveru“, pričom na strane druhej uvádza, že „samotné konanie
účastníkov nasvedčuje tomu, že sa museli dohodnúť, že sa úver bude vybavovať“. Záverom dodáva,

že v zmluve o sprostredkovaní zo dňa 06. 09. 2011 nebolo medzi zmluvnými stranami dojednané
sprostredkovanie vybavenia úveru, avšak žalobca pre žalovaného nemusel hľadať predávajúceho a
preto žalobcovi nevznikol nárok na odmenu dohodnutú v zmluve. Žalovaný z odôvodnenia rozhodnutia
nedokáže jasne určiť, čo malo byť podľa názoru súdu skutočným obsahom vôle strán pri uzatváraní
zmluvy, ktorú mal tento pred rozhodnutím vo veci samej v zmysle pokynu odvolacieho súdu skúmať.

Žalovaný sa rozhodol kúpnu zmluvu neuzavrieť, nehnuteľnosť nekúpiť a vedome porušiť svoje zmluvné
záväzky bez ohľadu na následky s tým spojené, pričom zmluvu žiadnym spôsobom neukončil a svoje
zmluvné záväzky jednoducho ignoroval. Uzavretie kúpnej zmluvy zmaril žalovaný. Žalobca všetky svoje
zmluvné povinnosti voči žalovanému splnil, pričom pre finalizáciu transakcie zo svojej pozície skutočne
nemohol urobiť viac. Preto žalobca má nárok na dojednanú odmenu a tiež na zaplatenie zmluvnej

pokuty. Sprostredkovanie hypotekárneho úveru za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na
kúpu nehnuteľnosti nikdy nebolo predmetom dohody účastníkov konania. Vytkol súdu prvej inštancie
tiež, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z odôvodnenia
rozhodnutia nie je zrejmé, prečo na základe totožných výsledkov dokazovania diametrálne súd prvej
inštancie zmenil svoje pôvodné rozhodnutie, keď v napadnutom rozhodnutí označil nárok žalobcu na

odmenu a zmluvnú pokutu za nedôvodný a ako taký ho zamietol. Žalobca sa predmetnej transakcie
zúčastnil ako odborný garant, a to na základe výslovného vymienenia vlastníčkou nehnuteľnosti, preto
je nesprávny záver, že žalovanému nič nebránilo uzavrieť zmluvu bez účasti žalobcu.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu

trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pričom
poukázal na tú skutočnosť, že samotný žalobca v odvolaní uviedol, že o zabezpečenie zmluvného
servisumalazáujemvlastníčkanehnuteľnosti,t.j.tretiaosoba,niežalovaný,pričomakákoľvekvôľatretej
osoby nie je spôsobilá ovplyvniť zmluvný vzťah medzi stranami sporu. Predmetom sprostredkovateľskej
zmluvy bolo sprostredkovanie príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou a nie vytlačenie

vzorovej zmluvy z počítača len preto, aby mal žalovaný možnosť podpísať nejakú listinu za odmenu
2.000 eur. Konanie žalobcu sa prieči dobrým mravom a na jeho strane ide len o využitie príležitosti na
úkor žalovaného, preto by nemalo požívať právnu ochranu. Žalobca sa len snaží nájsť nezrovnalosti
v odôvodnení rozsudku vytrhnutím zopár viet z kontextu. Je zrejmé, že žalobca nebol vo vzťahu k
žalovanému činný ako sprostredkovateľ, preto mu nemohol vzniknúť nárok na odmenu a ani na zmluvnú

pokutu.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahudanom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

15. Rozsudok je v zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. 1. 2018 o 09.35 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 8.

1. 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

17. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p., teda že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležite zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho

rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani
žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto odvolací súd
rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny potvrdil.

20. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v zamietavej časti, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

21.Odôvodnenierozsudkusúduprvejinštanciedávaodpoveďnavšetkyargumentyuvádzanéžalobcom
v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a

s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, pričom súd prvej inštancie
vychádzal aj z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení zo dňa 29. 01. 2016 č.k.
9Co/100/2015-201, svoje rozhodnutie riadne a náležite odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými závermi a právnym záverom

súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovi nevznikol nárok na odmenu a ani na zmluvnú pokutu zo zmluvy
o sprostredkovaní, uzavretej medzi stranami sporu dňa XX. XX. XXXX. Preto správne rozhodol súd prvej
inštancie, pokiaľ žalobu v tejto časti zamietol.

23. Odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok súdu

prvej inštancie uviedol, že pojmovým znakom zmluvy o sprostredkovaní, uzavretej v zmysle § 642
Obchodného zákonníka je záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť, ktorá má viesť k uzavretiu určitej
zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou, t.j. činnosť spočívajúcu v podstate vo vyhľadaní potenciálnej
strany určitej zmluvy, ktorú záujemca hodlá uzavrieť.

24. Aj keď z obsahu písomne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní medzi stranami sporu zo dňa 06.
09. 2011 vyplýva záväzok žalobcu ako sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal
záujemca príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu k presne špecifikovanej nehnuteľnosti uvedenej v tejto
zmluve, z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že žalobca
takúto činnosť vo vzťahu k žalovanému nevyvíjal a nevyhľadal ani príležitosť na uzavretie zmluvy

ohľadompredmetnejnehnuteľnosti.Jetotižnepochybné,žeužvčaseuzavretiatejtozmluvybolozrejmé,
že vlastník predmetnej nehnuteľnosti má záujem túto nehnuteľnosť predať, že pred podpisom zmluvy
žalovaný spolu s vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti žalobcu navštívili a že záujem predávajúcej
predať predmetnú nehnuteľnosť a žalobcu predmetnú nehnuteľnosť kúpiť bol zrejmý už v čase uzavretia
tejto zmluvy. Tiež je zrejmé, že zmluvu o sprostredkovaní predaja ohľadom totožnej nehnuteľnosti

uzavrel žalobca aj s vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.

25. Uzavretím zmluvy, od ktorej žalobca odvíja svoj nárok na odmenu a zmluvnú pokutu si podľa názoru
odvolacieho súdu žalobca zabezpečil len nárok na odmenu a výsledkom tohto právneho úkonu bolo lenfaktické zabezpečenie hospodárskeho záujmu žalobcu na dosiahnutie provízie bez toho, že by záväzku
žalovaného zo zmluvy zodpovedala akákoľvek povinnosť žalobcu z tejto zmluvy.

26. Z týchto dôvodov je možné jednoznačne uzavrieť, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
že žalobcovi nevznikol nárok na odmenu a ani na zmluvnú pokutu, vyplývajúcu zo zmluvy uzavretej so
žalovaným.

27. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcu, ktorý vytýka súdu prvej inštancie nezrovnalosti

ohľadom záverov o sprostredkovaní hypotekárneho úveru, túto nemožno považovať za opodstatnenú.
Samotný žalobca totiž popiera, že by medzi zmluvnými stranami došlo k dojednaniu o sprostredkovaní
hypotekárneho úveru žalovanému zo strany žalobcu, preto tieto odvolacie námietky nemôžu ovplyvniť
rozhodnutie v prospech žalobcu.

28. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavej časti podľa § 387 ods.

1 C.s.p. vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).