Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215450
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7712215450.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne F., s.r.o., W., F. XX, IČO: 35
807 598, proti žalovanej X. H., za ktorú koná P. X. X. H. so sídlom v W., Ž. A.. XX, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 16C/150/2012-69 z 25.2.2015 v spojení s
dopĺňacím uznesením 16C 150/2012-120 z 26.9.2016 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom v spojení s

dopĺňacím uznesením (ktorým rozhodol o trovách žalobkyne) zamietol žalobu o zaplatenie náhrady
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom a rozhodnutím
Okresného súdu Michalovce v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 19Er/437/2012. Rozhodol, že
žalovanej ani žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

2. Podľa žalobkyne k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že exekučný súd
v žalobkyňou označenom exekučnom konaní nerozhodol v zákonnej lehote o vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie, pričom je povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa
jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd
napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto
žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Vo veci neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá
by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením

prekážky veci rozhodnutej. Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si
uplatnil náhradu škody v celkovej výške 3.072,79 €, ako aj nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške
614,56 €.

3. Z exekučného spisu 19Er/437/2012 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie proti povinnej U. B. bola súdu doručená 24.7.2012. V návrhu oprávnená F. s.r.o., Bratislava
požiadala o vykonanie exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu z 22.3.2011 sp. zn. SR 00855/11 na vymoženie istiny 902,87 € s
príslušenstvom. Okresný súd Michalovce uznesením 19Er/437/2012-12 z 13.8.2012 zamietol žiadosť o
udelenie poverenia. Súd právne vec posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1, § 9
ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenúpri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa domáhal náhrady škody z dôvodu, že súd nevydal poverenie v 15 -
dňovej lehote určenej v ustanovení § 44 ods. 1 Exekučného poriadku a tvrdil, že vznikli prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu mal súd preukázané, že o žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté 13.8.2012
zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko žiadosť nemala všetky náležitosti, ktoré vyžaduje
zákon. Súd mal preukázané, že skutkové tvrdenia žalobkyne o nevydaní poverenia alebo rozhodnutia o
žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote, od ktorých odvodzoval a nárok na náhradu
škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., sa nezakladajú na pravde. Po vykonanom dokazovaní

dospel k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na jeho
uplatnenie podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a preto nie je daný samotný základ uplatneného nároku. Z
uvedeného dôvodu sa nezaoberal správnosťou vyčíslenia výšky náhrady škody, či výšky nemajetkovej
ujmy, ktorú žalobkyňa požadovala a žalobu ako neopodstatnenú zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a pretože žalobkyňa nemala vo veci úspech a úspešná žalovaná
náhradu trov v zákonnej lehote nevyčíslila, stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., ako aj podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a f/
O.s.p. a navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že
prejednal vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Uviedla, že požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila listiny spájané s
označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jej neprítomnosti, odňal jej tým
právo konať pred súdom. Namietala ďalej, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Meritórne rozhodnutie
vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí
návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil

odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania. Žalobkyňa tvrdí, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých
súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal
a založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva
žalobkyne na súdnu ochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci, ako aj

možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdila ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v
exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť
žalobkyni uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam nastoleným samotným
súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala súdu, že

vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Podľa § 470 ods. 2
veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.
2 písm. a/, c/, f/ v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne

nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.1.2018 o 11.10 hod. v pojednávacej
miestnostiKrajskéhosúduvKošiciachč.dv.215/2.poschodie,pričommiestoačasverejnéhovyhlásenia
rozsudku boli zverejnené dňa 18.1.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach
v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

8. Odvolací súd po preskúmaní procesného postupu súd prvej inštancie v konaní a napadnutého
rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok žalovaného
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite
zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 a nasl. Občianskeho súdneho poriadkuúčinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné
ustanovenia právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá

by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ O.s.p., t.j. v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/ O.s.p. Žalobkyňa konkrétne namieta, že

postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jej neprítomnosti,
hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), vo veci
rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

10. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016, §

389 ods. 1 písm. b/ CSP účinného od 1.7.2016 - nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces) je potrebné rozumieť taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania
(strane sporu) odnímajú tie procesné práva, ktoré mu procesný predpis priznáva. Vo všeobecnosti ide
o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti
účastníka konania, hoci pre taký postup nie sú splnené zákonné podmienky.

11. Z ust. § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý bol účinný do 30.6.2016, teda v čase prejednania a rozhodnutia

sporu súdom prvej inštancie vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v
neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani
nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie sa musí
účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď
sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

12. Z obsahu spisu v danej veci je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
25.2.2015 v neprítomnosti účastníkov, bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115
ods. 2 O.s.p., žalobkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávanie dňa 25.2.2015 nedostavili, svoju
neúčasť relevantnými dôvodmi neospravedlnili a súd prvej inštancie správne nepovažoval žalobkyňou

tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p., za situácie, že žalovaná svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnila, správne prejednal vec v neprítomnosti účastníkov a po vykonanom
dokazovaní rozhodol na tomto pojednávaní, neodňal týmto postupom žalobkyni (ani žalovanej) možnosť
konať pred súdom.

13. Ak sa žalobkyňa ako riadne predvolaná strana na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavila,
ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie (spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými
istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o „zrušenie“ pojednávania), sama sa zbavila procesnej možnosti
svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní
realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobkyňa súdneho pojednávania zúčastnila,

malabymožnosťvyjadriťsakvykonanýmdôkazomirealizovaťďalšieprocesnéprávaspojenésúčasťou
na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobkyne na súdnu ochranu
preto porušené neboli.

14. Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

15. Ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. nie je
daný, keďže vo veci nerozhodoval vylúčený sudca. Z obsahu spisu bolo zistené, že zákonná sudkyňa

Mgr. Daniela Pristášová, ktorej podľa rozvrhu práce bola náhodným výberom pridelená vec sp. zn.
16C/150/2012, nebola je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, o čom rozhodol Krajský súd v
Košiciach právoplatným uznesením sp. zn. 6NcC 52/2012-66 z 19.10.2012.16. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani ďalších žalobkyňou namietaných odvolacích dôvodov v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne
výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo, aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Preskúmavaný rozsudok nie je ani

nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie, podľa ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť žalobkyni spôsobená tvrdeným nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu v Michalovciach v označenom exekučnom konaní vedenom na tomto súde či
nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní, a preto základ uplatneného nároku nie je daný.
Nakoľko nie je daný samotný základ nároku žalobkyne, súd sa správne nezaoberal výškou náhrady
škody, či nemajetkovej ujmy, ktorú žalobkyňa požadovala, a nebol preto povinný vykonávať v tomto
smere dokazovanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru

o vylúčení zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, príp.
nezákonným rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený
skutkovýstav.Nenáležitájepretonámietkažalobkyneonepreskúmateľnostiaarbitrárnostizáverovsúdu
prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

18. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19.Keďžeodvolaniežalobkynenemožnopovažovaťzaopodstatnené,bolnapadnutýrozsudokvspojení
s dopĺňacím uznesením ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdený.

20. Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).