Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. december 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/327/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203344
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7813203344.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o.,

IČO: 26429705 so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: 36864421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému:
Z. V., J. XX.XX.XXXX, G. XXX XX O., J. XXX, za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného
Spolku právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS) so sídlom Čajakova 1, 040 01 Košice, IČO: 42244552,
zastúpeného JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom v Rožňave, Námestie baníkov č. 17/33, 048
01 Rožňava, o uplatnenie pohľadávky 399,00 € istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a stranám sporu právo na náhradu trov konania.

P r i z n á v a osobitnému subjektu právo na náhradu trov konania vo výške 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi: zmenkovú sumu vo výške 399,00 €,
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 20.04.2011 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy

zo sumy 399,00 € od 04.07.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy
vo výške 1,33 €, náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 23,50 € a trov právneho zastúpenia
vo výške 75,14 €.

2. Súd rozsudkom 9C/327/2013-90 zo dňa 03.11.2014 žalobu žalobcu zamietol, nepriznal žiadnemu
z účastníkov právo na náhradu trov konania a zaviazal žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania vo výške 90,45 €. Žalobca podal voči rozsudku odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením

3Co/568/2015-148 zo dňa 13.10.2016 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uložil súdu nariadiť vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu a na pojednávaní uložil
vykonaťdokazovanielistinamipredloženýmistranamisporuakoajlistinami,ktorésúvexekučnomspise,
prípadne umožniť stranám navrhnúť ďalšie dôkazy a umožniť im realizovať všetky procesné práva a
riadne zistiť skutkový stav s poukazom na preskúmanie platnosti vyplnenia zmenky v kontexte s § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase vystavenia zmenky.

3. Žalobca poukázal na to, že ako indosatár je nadobúdateľ všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný 25.01.2010 na zmenkovú sumu 399,00 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne od 20.04.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiťza túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným
úrokom od 20.04.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 € na zmenkovú sumu a 0,00 € na

úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému do troch dní uhradiť
žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil
listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným zo dňa

25.01.2010 na zmenkovú sumu 399,00 €.

4. Na výzvu súdu, aby žalobca predložil zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným, žalobca uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o
uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky.
Žalobca predložil súdu originál zmenky a zmenkové informácie preniesol žalobca presne do návrhu na

uplatnenie pohľadávky a preto neostáva z jeho strany, čo doplniť alebo opraviť. Žalobca uplatňuje v
konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou
a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol
nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo preložiť. Žalobca nemá dostatočne presné a
primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

5. Žalobca k doručenému listinnému dôkazu - úverovej zmluve so všeobecnými podmienkami uviedol,
že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Záväzky zo zmenky, aj
keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými a preto nie sú závislé na
úverovom vzťahu. Súd je oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa

musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej
neprípustnosť.

6. Žalovaný v súlade s článkom 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorý
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ďalej len nariadenia č. 861/2007,

nedoručil súdu odpoveď na tlačivo C a pripojenú žalobu.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil a písomne sa
ospravedlnil. Súhlasil s otvorením pojednávania bez jeho účasti a nežiadal odročenie pojednávania.

8. Žalovaný na nariadenom pojednávaní nesúhlasil so žalobou a navrhol rozhodnúť tak, ako po prvý
raz, pričom žalovaný nenavrhol doplniť dokazovanie.

9. Osobitný subjekt sa pojednávania nezúčastnil napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia.

10. Súd vykonal dôkazy v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 9 ods. 1 až 3 nariadenia
č. 861/2007 a to oboznámením sa so Zmenkou zo dňa 25.01.2010, ako aj so Zmluvou o úvere zo dňa
25.01.2010 uzavretou medzi predchodcom žalobcu Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru pripojením fotokópie zo spisu Okresného súdu Rožňava
8Er/1085/2012.

11. Z originálu zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že listina je označená ako zmenka, vystavená v
Rožňave, dňa 25.01.2010 s textom: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o.
IČO:35807598, Pribinova 25, 81109 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri OS Bratislava I, oddiel
s.r.o., vložka č. 23636/B“. Do zmenky bola vpísaná suma 399,00 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od

20.04.2011. Zo zmenky ďalej vyplýva, že je splatné: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 81109 Bratislava
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Vystaviteľom bol žalovaný
k číslu zmluvy 7550227. Na rube zmenky je uvedené: namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K
červenému dvoru 3269/25a, 030 00 Praha, Česká republika, IČO: 26429705, Pohotovosť s.r.o., Jaroslav
Fuchs, konateľ a nečitateľný podpis.

12. Zo Zmluvy o úvere č. 705800249 uzavretej medzi Pohotovosť s.r.o. Bratislava, IČO: 35807598 a
žalovaným dňa 25.01.2010 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 300,00 € a žalovaný
sa zaväzuje zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288,00 €, spolu 588,00 € v 12mesačných splátkach po 49,00 € počnúc od 13.03.2010. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru,
ani RPMN. V článku 12 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je konštatované, že tretina poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy a zmluvy o úvere. V článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedená dohoda
o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej
niesúvyplnenézmenkovásumaadátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Zmluvnéstranysadohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok

stanecelýdlhsplatnýokamžite,t.j.keďdlžníkneuhradilvčasštyriposebeidúcesplátky,prípadneuhradil
len časť splátok, alebo neuhradil včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto
ju zamietol.

14. Súd zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v zmysle nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach z nízkou

hodnotou sporu, nakoľko žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a
žalovaný je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je
cezhraničný spor, pričom hodnota nepresahuje 2000 € bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2 a
3 citovaného nariadenia č. 861/2007.

15. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s miestom
vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR.

16. Súd v prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných
zákonom č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou, ktorá

je upravená v článku 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Sb.

17. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Sb.: Vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté
do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub
zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu

alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

18. Podľa § 77 zákona č. 191/1950 Sb.: (1) Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre
ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení
(§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),

odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt
a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). (2) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách
splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke
(§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok
§ 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila

takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (3) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o
zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané,
za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.

19. Podľa § 5 zákona č. 191/1950 Sb.: (1) Vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní

môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.
(2) Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. (3)
Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

20. Podľa § 11 zákona č. 191/1950 Sb.: (1) Každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno

previesť indosamentom (rubopisom). (2) Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú
doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia
(cesie). (3) Zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, nech prijal zmenku alebonie, na vystaviteľa alebo na každú inú zmenečne zaviazanú osobu. Tieto osoby môžu zmenku ďalej
indosovať.

21. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb.: (1) Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu,
pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky
odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej
tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

22. Podľa § 33 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Sb.: (1) Zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas
po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. (2) Zmenky s iným časom sročnosti alebo s
postupnou sročnosťou sú neplatné.

23. Súd dospel k záveru, že predložená zmenka žalobcom mala náležitosti podľa § 33 ods. 1 zákona
191/1950 Sb.

24. Žalobca v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale navrhol vydať rozsudok
podľa nariadenia ES č. 861/2007 a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny preukazujúce
oprávnenosť vymáhanej pohľadávky. Nepostačovalo predložiť iba originál zmenky, nakoľko toto konanie
nie je konaním podľa zákona č. 191/1950 Zb. Žalobca nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale

rozsudok a preto súd v tomto konaní nemohol vychádzať len zo zmenky ako jediného listinného dôkazu
svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky.

25. Súd zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu
spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere uzavretou

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

26. Súd v konaniach o právach z indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla (najmä § 495 Občianskeho zákonníka a § 17 zákona 191/1950 Sb.).
Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím tretej osoby (indosatára) umožňuje od žalovaného

ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov a
poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a
RPMN.

27. Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto

formálnosť samotná by nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo
zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení,
avšak faktická situácia môže byť odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu
k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich
môžemaťcelkomfatálnedôsledkyvpodobnevznikudlhovejšpirály(IV.ÚS457/10ÚstavnéhosúduCZ).

28. Nie je možné totiž prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v neprospech jednej zmluvnej
strany. Keďže zmenka bola vystavená žalovaným v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o
úvere, súd ex offo preskúmal zmluvné podmienky a dospel k záveru, že v oboznamovanej zmluve sa
jedná o neprijateľné zmluvné podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a preto bez platnej dohody

o vypĺňacom práve nemôže byť platná zmenka.

29. Súd v danom prípade postupoval podľa Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka a
z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere, smernicou 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu.

30. Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

31. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažujeza individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

32. Podľa § 186 Civilného sporového poriadku: (1) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu
z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré
boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie
sa nedokazujú.

33. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

34. Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia
zmluvy: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

35. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: (1) Zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. Podľa § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia
zmluvy v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie

vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

37. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Súd mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu,

pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa
a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriektomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

40. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej
obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v
čl. 14 VOP, podľa ktorého „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, je v priamom rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým

úrokom 0,25 % denne odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej
súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných
záväzkov zo strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku,
ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS
výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie

záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25
% denne.

41. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie
predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

42. Súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru, je právnym úkonom odporujúcim zákonu (zmenka je v priamom rozpore s
ustanovením § 17 ods. 3 zákona 129/2010 Z.z.), ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatný a preto spôsobuje neplatnosť samotnej zmenky.

43. Súd zistil, že vyššie oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle §

4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a
RPMN, priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z.z. sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Z toho vyplýva, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o.
Bratislava mala nárok na vrátenie úveru vo výške 300,00 € a nie sumy 588,00 €. Preto nemohla byť ani
uvedená správna dlžná suma na zmenke vo výške 399,00 €. Naviac zmenka je v rozpore s § 4 ods. 6

zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko príslušenstvo v zmenkovej sume môže byť vo výške maximálne 30 %
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru a teda maximálna výška zmenkovej sumy môže byť v sume
390,00 €, pričom v zmenke je až 399,00 €. Preto je takáto zmenka neprípustná a veriteľ ju nesmie prijať.

44. Súd poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodného kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93 uverejnené v Zbierke stanovísk 8/2015, podľa ktorého: I.
Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom

má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu,
súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola

zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Aj z vyššie uvedených dôvodov
bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

45. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

46. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov
konania. Úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil.

47. Súd priznal osobitnému subjektu právo na náhradu trov konania, nakoľko vystupoval na strane
úspešného žalovaného a uplatnil si trovy právneho zastúpenia. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.