Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215209513
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215209513.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

com233/2016OkresnýsúdKomárnoJUDr.ArpádomPastorekom,sudcomvprávnejvecižalobcu:Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: V. R., nar.
X.X.XXXX, M. XXX/XX, S., v konaní o zaplatenie 611,50 EUR s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 262,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.
a. od 04.06.2012 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a
vo zvyšku súd žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
611,50 EUR s prísl.“, ktoré doručil súdu dňa 21.06.2017 sa domáhal zaplatenia sumy 611,50 EUR s
prísl. a náhrady trov konania.

2. Súd mal za to, že podľa § 219 ods. 3, 177 ods. 2 CSP vo veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie
a preto verejne vyhlásil rozsudok.

3. Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č.
543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy
…… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa
ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených
predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovanej vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že
všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie
presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej

bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas
tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup.
Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice
nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje
použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rýchlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky.
Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom,
bezodkladneposkončenísúdnehopojednávaniavyhotovíasistentprepiszápisnicepomocouvýpočtovej

techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko
a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o
pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva
podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania,verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje
pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje
potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o

súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho
pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje
sa";opravavymazanímzáznamujeneprípustná.Aknadiktujepredsedasenátudozáznamuvyhotovenie
rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred
súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov,

ak predpisy o konaní před súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa
odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k
nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede
toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je
to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje
predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú

predpisy o konaní pred súdmi.

4. Vzhľadom k uvedeným súd mal za to, že ohľadne predmetu konania s poukazom na § 177 ods. 2
CSP pojednávanie ne je potrebné nariaďovať nakoľko v konaní ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2

000 eur, a preto vyvesil dňa 20.11.2017 oznam na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu o tom, že dňa 28.11.2017 o 15,15 hod., v pojednávacej miestnosti OS K. na č. d. 2, na 1. poschodí,
bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

5. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Veriteľ podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. si môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

7. Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil v zmysle ustanovenia § 525 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

8. Postúpenie pohľadávky je povinný § 526 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

9. V zmysle ustanovenia § 529 ods. 1 Obč. zák. platí, že námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník
uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiť
na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky v zmysle citovaného
ustanovenia zákona ods. 2., ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané

postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má
dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte
splatné.

10. Súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu

spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130, Hlavné námestie 12, Kežmarok 060 01,
na č. l. 22-24 súdneho spisu bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok z dňa 01.10.2015 s
prílohami, z ktorej je zrejmé, že došlo k postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130, Hlavné námestie 12, Kežmarok 060
01 a žalobcom, ktorý na základe citovanej zmluvy sa stal aktívne legitimovaným účastníkom konania,

postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom z dňa 16.12.2016 ako je zrejmé z č. l. 9
súdneho spisu.11. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového
stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

12. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba bola len

čiastočne dôvodne podaná a preto súd žalobe vyhovel len v časti tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia
uvedené.

13. Súd vo veci ďalej postupoval podľa § 116 ods. 1 a ods. 2 CSP podľa ktorého platí, že ak je
žalovaný fyzickou osobou a na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), sa nepodarilo doručiť súd je povinný
urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Nakoľko úsilie súdu zostalo

bezvýsledné preto súd postupoval podľa citovaného ustanovenia zákona a to ods. 2 CSP a zverejnil
oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu dňa 09.10.2017 a na webovej stránke príslušného
súduakojezrejmézč.l.41-2súdnehospisu.Žalobasapovažujepo15dňochodzverejneniaoznámenia
za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

14. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že súd
pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Na základe uvedených
preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade
so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade
s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto

súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo
pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé
z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.

15. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené a
to po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov v súlade aj so zásadami formálnej logiky, nakoľko
zo žalovanej strany, súdu žiadane dôkazy neboli navrhnuté, relevantné skutkové tvrdenia uvedené v
podanej žalobe neboli spochybnené, preto súd mohol vychádzať len z obsahu spisového materiálu a
na základe týchto skutočností rozhodol.

16. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

21. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. /v znení platnom
ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy/. Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver,
ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

25. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 4 ods.1,2,3 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

27. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi

na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy
v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v
režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.

29. Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa
osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy
a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.

30. Na účely zákona (zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
sa rozumie zmluva ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Zo samotnej skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, z nej nevyplýva výlučná pôsobnosť

Občianskeho zákonníka na daný vzťah.

31. Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že možno predpokladať, že
žalobca pri uzatvorení zmluvy so žalovanou stranou použil predtlač zmluvy, ktorú žalobca zrejme použil
vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá ako účastník zmluvy bola charakterizovaná ako

zamestnanec, nepodnikateľská osoba, t. j. nie IČO. Súd mal v konaní preukázané, že strany sporu boli
v právnom vzťahu na základe uzatvorenej: Zmluvy o poskytnutí pôžičky z dňa 15.10.2010 na č. l. 3. Na
základe uvedenej zmluvy bolo medzi stranami sporu dohodnuté poskytnutie úveru v sume 500,- EUR za
nasledovných podmienok, a to celkového počtu 60 mesačných splátok, v sume 17,- EUR pri dohodnutej
úrokovej sadzbe 38,01 % p. a., RPMN 38,01 % a termín konečnej splatnosti pôžičky bol dohodnutý ku

dňu 10/2015.

32. Podľa súdu je nepochybné a zrejmé, že v prejednávanom spotrebiteľsko-právnom vzťahu strany
sporu mali uzatvoriť Zmluvy o poskytnutí pôžičky z dňa 15.10.2010 na č. l. 3, ktorú zmluvu súd považoval
za absolútne neplatnú podľa § 53c Obč. zák. a to na základe nasledovných skutočností.

33.Rovnakúveľkosťpísmenakoostatnýtextzmluvymusímaťuvedeniepredmetuzmluvy(t.j.predmetu
plnenia, ktoré na základe zmluvy poskytuje dodávateľ) a ceny za dodanie tovaru a služieb (plnení). Táto
požiadavka sa viaže nielen na samotné uvedenie ceny peňažnou sumou, ale na kalkuláciu, z ktorej
vyplýva cena uvedená v zmluve.

34. Zmyslom tohto ustanovenia je usmerniť veriteľov pri nastavení veľkosti písmen, ktoré sú predtlačené
na formulároch štandardizovaných (adhéznych) zmlúv. Zákonodarca týmto ustanovením konkretizuje
zásadu zmluvnej prevencie vyjadrenú v ustanovení § 43 Obč. zák. a preto súd k tejto zákonnej
požiadavke prihliadol v prejednávanom spotrebiteľsko-právnom vzťahu, nakoľko stranou sporu je

spotrebiteľ ako procesne slabšia strana.

35. Podľa § 43 Obč. zák. platí, že: „Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.“

36. Vzhľadom k porušovaniu uvedeného ustanovenia § 53c Obč. zák. s účinnosťou od 01.06.2014
doznal ďalšiu zmenu a to ešte ďalšiu konkretizáciu tejto povinnosti a to vsunutím ďalšej vety za 1. vetou
znenia § 53c Obč. zák. tak, že: „Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo
všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré sospotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom,
ako ustanoví vykonávací predpis.“

37. Uvedenými ustanoveniami sa má zabezpečiť to, že zákonodarca v prípade písomne dohodnutých
zmlúv aby jednak vyhotovenie určitej časti a to napr. tzv. všeobecných obchodných podmienok, resp.
inej časti vzhľadom k vyhotoveniu textu miniatúrnymi písmenami:
- ak majú tvoriť súčasť zmluvného dojednania a bližšiu úpravu zmluvných podmienok, sú však
vyhotovené nepomerne menšími písmenami a podľa ustálenej judikatúry súdov kritériom pre

posudzovanie veľkosti písma je skutočnosť, že kedykoľvek by mali byť pre spotrebiteľa čitateľné bez
obmedzení a to bez toho, aby spotrebiteľ nemusel používať technické pomôcky na zväčšenie písma a
to ešte s po predchádzajúcom cielenom osvetlení takto zväčšovaného textu,
- rovnako by tieto všeobecné podmienky mali byť aj s odstupom dlhšieho času čitateľné,
- aby nebudili dojem, že táto časť zmluvy pre svoju nepodstatnosť je vyhotovená menšími písmenami.

38.Ďalejjepotrebnéprízvukovaťpodľasúduskutočnosť,žeuždoúčinnostinovelyObč.zák.č.106/2014
Z. z. platilo ustanovenie § 43 Obč. zák. ktoré predstavovalo konkretizáciu zásady zmluvnej prevencie a
to, že účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo
viesť k vzniku rozporov. Za danej situácie ak je zmluva, jej časť, VOP, ktoré majú byť súčasťou zmluvy v
ktorejsakonkretizujúpodstatnéčastizmluvyatájednoznačnenespĺňakritériumčitateľnostitextuzmluvy

pre veľkosť písma, bez ohľadu na plynutie času s dôrazom na požiadavku aby spotrebiteľ nemusel
používať technické pomôcky na to aby vôbec mohol prečítať predložený text a tak sa oboznámiť s
obsahomzmluvnéhodojednaniaktorémáuzatvoriť,nakoľkoakojezrejmézobsahuspisovéhomateriálu
na č. l. 3 súdneho spisu, súd uvedený text, ktorý sa týka podstatnej časti spotrebiteľsko-právneho vzťahu
a to ceny, ktorý sú úroky, napr. pre prípad predčasného splatenia atď. Podľa súdu uvedený text právneho

úkonu v podstatnej časti ani jednak viacnásobným zväčšením ako aj súčasným osvetlením v bode
zväčšenia nie je písané čitateľným písmom.

39. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú
žalobca opiera uplatnený nárok, neobsahuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských

úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva neobsahuje
presnú výšku toho ktorého nároku tak ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Za
naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny,
úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie
o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho

platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky. Ma základe uvedených je zrejmé, že úverová zmluva
neobsahuje podmienky splácania úveru vymedzenie v rozsahu, ktorý sa zo zákona predpokladá, istiny
a príslušenstva, ktoré má uhradiť, čo je dôležité ešte pred uzavretím či vstúpi do právneho vzťahu alebo
nie, dôležité pre prípad predčasného splácania.... s tým, že k rozpisu zvlášť istiny, ako aj príslušenstva
vo vzťahu ku každej splátke je potrebné osobitne vymedziť s dôrazom na rozlíšenie úrokov z omeškania

vo vzťahu ku každej splátke za účelom verifikácie zo strany klienta, či dochádza k pravidelnej úhrade,
k rovnomernému znižovaniu istiny (samozrejme, nie v rovnakej sume), a to spôsobom vymedzením
konkrétnej sumy, resp. vymedzením, že každá splátka v akom percentuálnom objeme sa bude znižovať
istina z dlžného úveru.

40. Ďalej súd podanú žalobu zamietol aj s poukazom na informácie uverejnené zo strany NBS k
úrokovýmmieramvovzťahuknovýmobchodom,ktorébolivykazovanédomácimiúverovýmiinštitúciami
podľa metodiky Nariadenia (EC) No 63/2002 ECB: „Priemerné úrokové miery z úverov poskytovaných
v Eurách rezidentom Eurozóny“ na č. l. 45 súdneho spisu, a to za október 2010, kedy sa tieto úrokové
sadzby, ktoré súd považoval za dohodnuté (nakoľko úroky z omeškania sú osobitne upravované)

nefinančných spoločností a domácností v kategórii tzv. ostatných úverov (t. j. nie na nehnuteľnosti)
pohybovali v rozpätí od 5,56 % do 13,66 % p. a., a nie v objeme 38,01 %, preto, podľa súdu, je zrejmé, že
došlo k navýšeniu dohodnutej úrokovej sadzby nad bežnú úrokovú sadzbu, preto súd nemohol priznať
príslušenstvo, úroky z omeškania.

41. Ako je zrejmé z Prehľadu splátok a úhrad na č. l. 7 súdneho spisu žalovaná strana uhradila z
poskytnutého úveru 500,- EUR sumu istiny 238,- EUR a s tým, že zostatok neuhradenej sumy istiny
predstavuje 262,- EUR na ktorú sumu súd zaviazal žalovanú stranu a vo zvyšku súd žalobu zamietol,ako je zrejmé z vyššie uvedeného odôvodnenia, nakoľko súd mal za to, že vo veci nie je dôvodné priznať
nárok z titulu uplatneného príslušenstva.

42. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

43. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

44. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s vyššie
označeným Nar. vlády SR zo sumy 262,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 04.06.2012

do zaplatenia a to od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle písomného
podaniažalobcuoznačenéhoakoPredžalobnáupomienkazdňa25.05.2012nač.l.5-6,vktorompodaní
žalobca poskytol primeranú lehotu (3 dní) žalovanej strane do 03.06.2012 na úhradu dlžnej sumy.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

46. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

48. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 611,50 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom na

náhradu trov konania, súd priznal žalobcovi uplatnený nárok len v sume 262,- EUR. Súd v tomto konaní
na základe uvedených stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal nakoľko z porovnania
pomeru úspechu žalobcu 42,88% a neúspechu 57,12% je zrejmé, že v konaní žalovaná strana dosiahla
tzv. čistý úspech 14,2 %.

49. Na základe uvedených podľa súdu existujú nasledovné dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa
súdu sa môže javiť, že žalovaná strana dosiahla úspech vo výške 14,2 %, avšak podľa súdu pri
rozhodnutí o trovách je potrebné skutočnosti vnímať v širšom rozsahu z čoho je podľa súdu zrejmé,
že žalovaná strana neprevzala žalobu s prílohami, nárok na náhradu trov konania si ani neuplatnila,
v konaní nedoručila súdu žiadne svoje podanie, verejného vyhlásenia rozsudku sa nezúčastnila, a aj

z obsahu spisového materiálu je podľa súdu zrejmé, že jej žiadne trovy spojené s týmto konaním ani
nevznikli, preto podľa súdu s poukazom na čiastočný úspech žalovanej strany vo výške 14,2 % nie je
možné priznať takýto nárok na náhradu trov, nakoľko to možno priznať len ak vôbec akékoľvek trovy
vznikli resp. možno predpokladať vznik týchto trov, nie tak ako v prípade žalovanej strany, keď žiadne
trovy nemohli byť uplatnené nakoľko ani nevznikli.

50. V zmysle ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

51. Súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania aj v spojení s článkom 2 ods. 1 Základných

princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práva a záujmov musí byť spravodlivá a účinná, nakoľko
súd mal za to, že v uvedenom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ako je zrejmé z obsahu
spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. Podľa súdu za danej situácie nie je možné ustáliť či už
mieru zavinenia vrátane účelnosti uplatnených úkonov právnej pomoci podľa § 256 ods. 2 CSP, resp.
rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 ods.

2 CSP a preto súd na základe uvedených skutočností mal za to, že je na mieste rozhodnúť podľa §
257 CSP.52. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo

92/2011 str.: 8).

53. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.