Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/171/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113202101
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113202101.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Fin Consulting, a.s., so sídlom

v Bratislave, Lombardiniho 22/A, IČO: 35 848 979, zastúpeného: G&G IURISCONSULTI s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Šancová 48, IČO: 35 941 413 proti žalovanému: H..V. Z., K..XX.X.XXXX, O. B. S.H., X. X,
v konaní o zaplatenie sumy 184,45 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 184,45 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne od 16.3.2010 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.1.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

184,45 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16.3.2010 až do zaplatenia,
titulom vrátenia provízií, vyúčtovaných na základe bodu 5 čl. IV Zmluvy o exkluzívnej spolupráci,
predmetom ktorej bol záväzok žalovaného (spolupracovníka) ako podriadeného sprostredkovateľa
poistenia zabezpečovať pre potenciálnych klientov žalobcu poradenskú činnosť v oblasti poisťovníctva,
informovanie o stavebnom sporení, o poskytovaní hypotekárnych úverov, spotrebných a revolvingových
úverov a o doplnkovom dôchodkovom poistení.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.24 C 171/2013-47 zo dňa 26.2.2015 tak, že žalobu zamietol.

4.RozsudokbolzrušenýuznesenímKrajskéhosúduvKošiciachč.k.3Co/477/2015-68zodňa31.8.2016
a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie na závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku.

Odvolací súd konštatoval, že za situácie, ak žalobcovi nebolo oznámené, že jeho skutkové tvrdenia sú
sporné, prípadne nedostatočne podložené dôkazmi, dopustil sa procesného pochybenia, spočívajúceho
vo vydaní tzv.prekvapujúceho rozhodnutia, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny
proces.

5. Súd vo veci opätovne rozhodol bez nariadenia pojednávania, v súlade s ust. § 177 ods.2 písm.a)
zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), podľa ktorého pojednávanie nie

je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 EUR.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.7. Vykonaným dokazovaním, z písomnej zmluvy o exkluzívnej spolupráci mal súd za preukázané,
že sporové strany uzavreli dňa 8.8.2007 zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako

spolupracovníka a podriadeného sprostredkovateľa poistenia zabezpečovať pre potenciálnych klientov
žalobcu poradenskú činnosť v oblasti poisťovníctva, informovať o stavebnom sporení, o poskytovaní
hypotekárnych úverov, spotrebných a revolvingových úverov a o doplnkovom dôchodkovom poistení. V
zmyslečlánkuIVzmluvysažalobcazaviazalzaplatiťžalovanémuzauvedenúčinnosťodmenu(províziu)
podľa zmluvne dojednaných podmienok, vo výške podľa aktuálneho sadzobníka.

8. Podľa ust. § 652 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný
zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého
druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho
účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

9. Po právnej stránke súd vec posúdil v súlade s právnou argumentáciou žalobcu, uvedenou v žalobe
ako aj v odvolaní proti rozsudku. Zmluva o exkluzívnej spolupráci svojim obsahom zahŕňa podstatné
časti zmluvy o obchodnom zastúpení podľa ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň, na
daný typ sprostredkovateľskej činnosti sa vzťahujú ustanovenia zákona č.186/2009 Z.z. o finančnom
sprostredkovaní a finančnom poradenstve, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

10. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu, uplatnený titulom vrátenia provízie, vyplatenej
žalovanému v zmysle vyššie uvedenej zmluvy.

11. Podľa ust. § 662 ods.1 Obchodného zákonníka, nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod

medzizastúpenýmatreťouosobousaneuskutočníaakjehoneuskutočnenieniejedôsledkomokolností,
za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.

12. Podľa ust. § 662 ods.2 Obchodného zákonníka, provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak
nárok na ňu zanikol podľa odseku 1.

13. Podľa ust. § 662 ods.3 Obchodného zákonníka, dohodou len v prospech obchodného zástupcu
možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1.

14. Vyššie citované ust. § 662 ods.1 Obchodného zákonníka upravuje podmienky zániku nároku na

províziu. Ide o dispozitívne ustanovenie, čo znamená, že zmluvné strany si môžu práva a povinnosti
súvisiace s touto otázkou upraviť zmluvne aj v inak.

15. V danom prípade je z obsahu zmluvy o exkluzívnej spolupráci (článok IV bod 5) uzavretej medzi
sporovými stranami zrejmé, že boli dojednané dva prípady zániku nárok na odmenu. Ide o prípady, keď:

a) klient, ktorého vyhľadal spolupracovník a ktorý uzavrel zmluvu so zmluvným partnerom žalobcu, túto
zmluvu zruší, alebo
b) klient si nesplní svoje záväzky, vyplývajúce z takejto zmluvy a táto skutočnosť je dôvodom, pre ktorý
bol žalobca povinný vrátiť odmenu svojmu zmluvnému partnerovi.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že môžu nastať predovšetkým nasledujúce dve situácie:
1. odmena nie je ešte vyplatená a nárok na jej vyplatenie ani nevznikne v dôsledku niektorého z vyššie
uvedených dvoch prípadov,
2. odmena už je vyplatená a vznikne nárok na jej vrátenie v dôsledku niektorého z vyššie uvedených

dvoch prípadov; žalobca v takomto prípade buď vykoná kompenzáciu voči pohľadávke obchodného
zástupcu (spolupracovníka) alebo, ak kompenzácia nie je možná, spolupracovník je povinný žalobcovi
vrátiť vyplatenú odmenu do 15 dní odo dňa, kedy ho na to žalobca písomne vyzval.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný výkonom činnosti, na ktorú sa

zaviazal v zmysle zmluvy, získal pre žalovaného klienta Ivicu Turner, s ktorou bola uzavretá poistná
zmluva č.1200056506. Skutočnosť, že žalobca si voči žalovanému splnil povinnosť vyplatiť mu za
sprostredkovanie uzavretia tejto zmluvy províziu, mal súd za preukázané výpisom z účtu žalobcu ako aj
z vyúčtovania za obdobie 5/2008 a rozpisu odmien za obdobie 5/2008.17. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež za preukázané, že v danom prípade vznikol žalobcovi podľa
zmluvnéhodojednaniačlánkuIVbodu5nároknavrátenievyplatenejprovíziezdôvodu,žeklient,ktorého

žalovaný vyhľadal (H. I.) a ktorý uzavrel poistnú zmluvu so zmluvným partnerom žalobcu, túto zmluvu
predčasne zrušil. Ako dôkaz v tomto smere žalobca predložil províznu zostavu spoločnosti Wüstenrot
za obdobie 12/2009.

18. Faktúrou č.220100047 zo dňa 26.2.2010 žalobca vyúčtoval žalovanému storno zmluvy za január

2010 vo výške 184,45 EUR. Faktúra bola splatná dňa 15.3.2010. Žalobca zároveň vyzval žalovaného
na vrátenie provízie listom označeným ako Výzva na úhradu záväzku zo dňa 9.2.2011.

19. Základ ani rozsah uplatneného nároku spochybnené neboli, preto súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

20. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

21. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

22. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,vzneníúčinnomdo31.1.2013,výškaúrokovzomeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil, preto sa dostal do omeškania a žalobcovi ako veriteľovi
vzniklo právo na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Začiatok
omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. V danom prípade je splatnosť dlhu zrejmá z článku IV bod
5 zmluvy, podľa ktorého je spolupracovník povinný vrátiť vyplatenú odmenu do 15 dní odo dňa, kedy
ho na to žalobca písomne vyzval. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu doručením faktúry zo

dňa 26.2.2010, ktorá bola splatná dňa 15.3.2010. Prvým dňom omeškania je teda 16.3.2010. Keďže si
žalobca uplatnil úroky z omeškania od uvedeného dátumu, súd žalobe vyhovel.

24. Výšku úrokov z omeškania si žalobca uplatnil v súlade s právnym predpisom. Podľa ust. §
3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania bola vo výške 1 %; po zvýšení o 8 perc.bodov predstavuje 9 % ročne.

25. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

27. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1

CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech. Preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).