Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207940
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214207940.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobkyne: R. P., nar.

XX.X.XXXX, bytom T., T. XX/X, v konaní zastúpená advokátom Mgr. Jozef Vida, so sídlom Nové
Zámky,Turecká36,protižalovanému:Forlifen.o.,VšeobecnánemocnicaKomárno,sosídlomKomárno,
Mederčská 39, IČO: 37970933, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 24.4.2014 sa žalobkyňa domáhala písomného ospravedlnenia ako aj
zaplatenia sumy 10000 EUR ako náhrady nemajetkovej ujmy na tom základe, že dňa 14.3.2013 bola

u žalovaného operovaná na žlčníkový kameň a počas operácie utrpela popáleninu III. stupňa v oblasti
pravej päty. Chodila na chirurgickú ambulanciu na preväzy päty, no vzniknutý defekt sa nehojil. Na
vlastnú žiadosť bola prijatá na Univerzitnej nemocnice Bratislava, klinika popálenín a rekonštrukčnej
chirurgie. Tu bola dňa 29.5.2013 operovaná a bol jej nasadený VAC systém, ktorý bol dňa 5.6.2013
odstránený a defekt bol krytý autotransplantátom. Keďže mala za to, že bol spáchaný trestný čin, podala
aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Podala aj podnet na výkon dohľadu a prešetrenie
postupu žalovaného a listom zo dňa 7.3.2014 jej bolo oznámené, že vznik popáleniny nebol zavinený

nesprávnym postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ale poruchou prístrojového vybavenia
použitého počas operácie. Konaním žalovaného došlo k výraznému zásahu do jej osobnostných práv,
v dôsledku popáleniny pravej päty bola a je obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, je odkázaná pri
chôdzi na pomoc inej osoby, resp. chodí pomocou barle, nevie prejsť dlhšiu vzdialenosť a je odkázaná na
používanie motorového vozidla. Môže používať iba špeciálnu, na mieru šitú obuv. Nemôže navštevovať
kúpele vzhľadom na jej reumatické ochorenie, nemôže sa zúčastniť spoločenských podujatí (plesy,
zájazdy). Musí svoje telo zaťažiť iba jednostranne v dôsledku straty mäkkých podkožných tkanív. Po

zákroku prežívala pocit úzkosti, strachu. S nohou musí zaobchádzať zvlášť šetrne, aj manželský život
sa jej zmenil.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na to, že k úrazu žalobkyne došlo aj podľa stanoviska
ÚDZS v dôsledku zlyhania zdravotníckej techniky použitej pri operačnom zákroku. Za spôsobenú
ujmu sa žalobkyni ospravedlnil primár chirurgického oddelenia žalovaného MUDr. E., riaditeľ ako aj
jeho námestník žalovaného. Dokonca žalovaný zabezpečoval bezplatnú prepravu žalobkyne v rámci

Komárna (z jej bydliska do zariadenia žalovaného) celkom 39 krát a z Komárna do Bratislavy počas
ambulantnej liečby. Dodal, že vytrpené bolesti žalobkyne ako aj ňou prezentovaná zmena obvyklého
spôsobu spadá pod dikciu 444 Obč. zák. a jej požiadavka nie je dôvodná. Poukázal na lekársky posudokna sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné, kedy Česká pojišťovna a.s. poskytla dňa 20.10.2015
žalobkyni sumu 3132 Eur a dňa 13.1.2014 suma 390,40 Eur.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov: W. P. a I. T., oboznámením sa s
nálezom Univerzitnej nemocnice Bratislava, nálezmi, žiadankami, informáciami o výplate, preprave
a prevádzkovaní sanitného vozidla, výsledkom šetrenia, lekárskym posudkom, lekárskymi správami,
odpoveďou MUDr. J. a ostatnými listinami a zistil nasledovný skutkový a právny záver vecí:

4. Dňa 14.3.2013 bola u žalovaného operovaná žalobkyňa na žlčníkový kameň a počas operácie utrpela
popáleninu III. stupňa v oblasti pravej päty. Z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava
zo dňa 13.6.2013 vyplýva, že ako 64 ročná pacientka bola žalobkyňa prijatá pre prítomný defekt po
popálenine v oblasti pravej päty. Dňa 29.5.2013 bola žalobkyňa operovaná a bol jej nasadený VAC
systém, ktorý bol dňa 5.6.2013 odstránený a defekt bol krytý autotransplantátom s tým, že transplantát
je prihojený. Z lekárskeho posudku zo dňa 3.6.2015 vypracovaného Doc. MUDr. I. T., G.. vyplýva, že

bolestné bolo ohodnotené na 25 bodov s tým, že bolo zvýšené o 100% za bolestivý spôsob liečby a 2
operačné výkony v spinálnej anamnéze. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 130
bodov s tým, že jazva neumožňuje nosenie bežnej obuvi pre fragilitu a možnosť poranenia, celkom bol
súčet bodov 155 a takto bola žalobkyni Českou pojišťovnou a.s. poukázaná suma 3132 Eur ako sťaženie
spoločenského uplatnenia a taktiež suma 390,40 Eur ako bolestné.

5. Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku šetrenia zo dňa 7.3.2014
vyplýva, že príčinou popáleniny na päte pravej končatiny žalobkyne bolo poškodenie elektródy
elektrochirurgického prístroja, ktoré hoci bolo minimálne, v dôsledku porúch cievneho zásobenia kože
mohlo zapríčiniť závažné a hlboké poškodenie kožného krytu. Operatér nemal žiadnu možnosť zistiť

defekt na elektróde, prístroj poruchu nesignalizoval. V priebehu celej hospitalizácie ranovú plochu
lekári chirurgického oddelenia žalovaného správne a na úrovni moderných medicínskych poznatkov aj
liečili. Vzhľadom k dlhodobej liečbe jej chronického ochorenia kortikoidmi, hojenie popáleniny prebiehalo
pomaly, preto primár chirurgického oddelenia žalovaného konzultoval Univerzitnej nemocnice
Bratislava, kde prebiehalo ďalšie špecializované doliečovanie komplikácie vzniknutej počas operácie.

Úrad nezistil žiadne pochybenie zo strany žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z výkazu
prepravy predloženého žalovaným vyplýva, že tento zabezpečoval prepravu žalobkyne do nemocnice
Komárno na všetky preväzy a kontroly ale aj do Bratislavy (14.5.2013,17.9.2013).

6. Z odpovede C.. P. J. zo dňa 10.6.2016 (všeobecného lekára žalobkyne) vyplýva, že žalobkyňa sa

lieči na: Systémový lupus erytematosus (1987) s postihnutím pľúcneho interstícia, vaskulárnou purpurou
(2010) so sekundárnym Sjögrenovým syndrómom, chron. Ischemickou chorobou srdca, perionálnou
dermatitídou, stredne ťažkým imunodeficitom v celulárnej zložke imunity, arthrozou oboch kolenných
zhybov v II. štádiu, zmiešanou centrálnou a vestibulárnou poruchou, a inými chorobami.

7. Svedok W.- manžel žalobkyne uviedol, že sa im zmenil rodinný život, všetko musel robiť on, čo pred
tým robila žalobkyňa, vybavovať na úradoch, variť, upratovať, pretože ona nevládze dlho stáť, musí ju
voziť autom. Museli vynechať spoločenské udalosti, výlety. K synovi chodia len na rodinné udalosti, hoci
by tam chodila žalobkyňa každý deň. Pri osobnej hygiene jej musí pomáhať, lebo ona má strach, že sa
jej niečo môže s tou nohou stať. Chodia na rehabilitácie, lebo ju bolia kríže a na artrózu oboch kolien

trpí už roky. Pred 4-5 rokmi chodili do kúpeľov na 1-2 dni, no už nemôžu a ani manželský život medzi
nimi už nefunguje. Každý lekár jej odporučil nezaťažovať tú nohu, má barle a musí nosiť ortopedickú
pomôcku na fixovanie chodidla.

Svedok I. T., brat žalobkyne uviedol, že pred operáciou chodili na zábavy, výlety. Dva krát mesačne ju

navštívil a sťažovala sa, že nemôže v noci spať. Musí chodiť pomocou barle., 15-20 min. sedia v kuchyni,
potom už povie, že si musí ľahnúť a podoprieť si nohu.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

9. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

10. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)

stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok
je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený

vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

11. Podľa §-u 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa
malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná
peniazmi. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za
škodujepríčinnásúvislosť,čoznamená,žemedziprotiprávnymúkonomaškodoumusíbyťvzťahpríčiny

a následku. Zavinenie predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a k škode. Na rozdiel
od predchádzajúcich podmienok má subjektívny charakter, môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné.
Toto rozlíšenie je relevantné iba z hľadiska posúdenia rozsahu náhrady škody.

12. Podľa § 421 ods. 1,2 Obč. zák. každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré

majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti
sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych,
sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb. Za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré
majú pôvod v povahe prístroja sa samozrejme považuje aj situácia, keď škoda vznikla následkomvady prístroja, jeho nefunkčnosti. Z titulu tejto zodpovednosti mala poškodená (žalobkyňa) nárok na
jednorázové odškodnenie bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhrada za bolesť a náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví,

i keď sú v zákone upravené spoločne. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy
a majú slúžiť nato, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých
a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o
nároky rýdzo osobnej povahy. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením
na zdraví, jeho liečením, odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej povahy. Sťaženie

spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU) sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľné
nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských
potrieb. Zvýšenie odškodnenia závisí od splnenia predpokladov, ktoré ho poškodili vo veku, v ktorom
utrpel škodu na zdraví, ktoré mal pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú pre
neho obmedzené alebo stratené. Pod SSU treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti
poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote,

jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho životného
partnera. Odškodnenie za SSU nepatrí za poškodenie prechodného charakteru, za ktoré sa považuje i
nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa lekárskej vedy počítať v čase kratšom
ako rok (preto možno toto odškodnenie priznať najskôr rok po spôsobení škody) a za menšie jazvy,
drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho charakteru, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu

obmedzeniu spoločenského uplatnenia poškodeného. V danom prípade bolo žalobkyni poskytnuté
plnenie v zmysle zák.č. 437/2004 Z.z. plnenie v celkovej sume 3522,40 Eur, ktoré vo vyčerpávajúcom
rozsahu zohľadnilo všetky okolnosti poškodenia zdravia žalobkyne a jeho následkov. Súd poukazuje na
to, že nedošlo k život ohrozujúcemu zraneniu, nebol poškodený životne dôležitý orgán.

13. Ústava SR čl. 19 zaručuje každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena. Každý má podľa tohto článku právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

14. Podľa § 11 Obč. zák., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti Podľa § 11 Občianskeho

zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

15. Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11 OZ je určitá ujma.
Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba

tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach
daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba
vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a
dôsledky považuje za ujmu značnú. Výška nemajetkovej ujmy sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu

poškodeného, jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k nej došlo (tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej (obeť) ako
aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (škodca) súd poukazuje na - rozhodnutie NS SR č. R
29/2001, 30Cdo 2206/2006), závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, ako
i závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

16. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy z titulu neoprávneného zásahu do osobnej sféry
žalobkyne je však to, aby intenzita a okolnosti takéhoto zásahu odôvodňovali priznanie finančného
zadosťučinenia, keď by sa iná nemateriálna forma satisfakcie javila ako nedostatočná. Posúdiacokolnosti daného poškodenia zdravia žalobkyne a dopad tejto udalosti na jej súkromný a rodinný život
súd dospel k záveru, že uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je v celom rozsahu
nedôvodný. Na jednej strane treba uznať, že následky poškodenia zdravia žalobkyne a dopad tejto

udalosti na súkromný a rodinný život boli nie zanedbateľné a mohla mať subjektívny pocit, že sa jej
zmenil život, na druhej strane treba konštatovať, že právo na primerané finančné zadosťučinanie je
vyhradené pre tie prípady, keď intenzita zásahu do súkromného a rodinného života dotknutej osoby je
značná a nenapraviteľná, napr. v prípade smrti blízkej osoby, vážneho alebo pretrvávajúceho narušenia
rodinných väzieb, alebo v prípade vážnych doživotných následkov. V danom prípade nebolo preukázané

žiadne zhoršenie rodinných vzťahov. Integrálnou súčasťou kvalitného manželského zväzku je to, aby
si manželia navzájom pomáhali, o to viac v ťažkých a krízových situáciách, táto povinnosť má svoje
vyjadrenie aj v ust. § 18 Zákona o rodine. Manžel žalobkyne poskytoval a aj poskytuje adekvátnu
starostlivosť a má jej byť manželskou oporou v takom rozsahu , ako to vyplýva z rozsahu vzájomných
práv a povinností, ktoré sú vlastné manželskému zväzku a to aj na úkor toho, že vo väčšom rozsahu
musel a musí zabezpečovať potreby ich dvoch. Nepostačuje to však na to, aby bolo možné považovať za

primerané poskytnúť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy. Bolo potrebné prihliadnuť tiež na okolnosti,
za akých k predmetnému neoprávnenému zásahu došlo a to najmä na to, že zo strany žalovaného
išlo o chybu v prístroji, ktorý bol použitý pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobkyni, na ktorú
skutočnosť žalovaný nemal a ani nemohol mať žiadny vplyv. Súd zároveň poukazuje aj na zdravotný
stav žalobkyne, keď táto trpela pred poškodením jej zdravia takými chorobami (aj trpí) ako je chronické

zápalové autoimunitné ochorenie, ktoré má veľmi rozmanité prejavy. Ochorenie môže postihnúť kožu,
kĺby. Ja charakterizované zápalom a deštrukciou exokrinných žliaz. Ochorenie, pri ktorom dochádza k
zápalu veľmi malých krvných ciev (kapilár) a zvyčajne postihuje malé cievy v koži, čreve, obličkách. Toto
ochorenie teda zapríčinilo aj nedostatočné hojenie rany (žalobkyňa bola liečená kortikoidmi pre reumu a
mala väčšiu predispozíciu k poškodeniu kože - koža je ľahšie zraniteľná a ťažšie sa hojí). Taktiež trpela

pred poškodením artrózou kolien (nepríjemné a bolestivé ochorenie, ktoré vyraďuje alebo obmedzuje
človeka v normálnom živote, prináša starosti, bolesť a nezriedka býva v neskoršom veku aj príčinou
invalidity).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že skutkové tvrdenia žalobkyne boli popreté žalobcom

a to v tom smere, že sa žalobkyni ospravedlnil tak primár chirurgického oddelenia (prinajmenšom pri
tejto osobe žalobkyňa túto skutočnosť potvrdila žalobkyňa pri jej výpovedi), riaditeľ a jeho námestník
žalovaného. Žalovaný v maximálnej miere bol žalobkyni nápomocný pri zmierňovaní následkov
škodovej udalosti, ktorú v podstate nezapríčinil. Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že ďalšie
zvýšenie nemajetkovej ujmy neprichádza do úvahy z dôvodu, že pred poškodením zdravia sa žalobkyňa

nevenovala aktívne vo zvýšenej miere politickej, športovej a kultúrnej činnosti. Bola dôchodkyňou,
trpela rôznymi diagnózami, ktoré mali a majú vplyv na jej zdravotný a psychický stav bez ohľadu na
jej poškodenie, ktoré je predmetom tohto konania. Žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že by v danej
veci u nej išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo dôvodné konštatovať, že
odškodnenie za ujmu, ktorú utrpela a za ktoré obdržala bolestné a SSU, by ako satisfakcia nebolo

dostačujúce. Ako je zrejmé zo znenia § 13 Obč. zák. pre priznanie ďalšieho zadosťučinenia je nutné, aby
došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti, pričom je zrejmé, že zákon
neposkytuje takúto ochranu každému takémuto zásahu, ale len zásahu postihujúceho poškodeného v
značnej miere, nemôže teda ísť o bežnú nemajetkovú ujmu ako v prípade žalobkyne. Žalobkyňa (ako
bolo nesporne preukázané) bola odškodnená poisťovňou vo zvýšenej výške bodového ohodnotenia

(o 100%), ktoré odškodnenie predstavuje práve odškodnenie za bolestné a SSU v obvyklom rozsahu,
teda i za obmedzenia, ktoré žalobkyňa opisovala. Žalobkyni sa takéto bodové odškodnenie môže javiť
ako nízke a neprimerané, ale pokiaľ nepreukázala okolnosti svedčiace o tom, že by zásah do jej
osobnostných práv bol závažnejší než bežný, je nutné konštatovať, že odškodnenie, ktoré žalobkyňa
už obdržala (3522,40 Eur), je postačujúce a primerané jej ujme, najmä ak žalobkyňa pred poškodením

zdravia trpela a trpí takými diagnózami, ktoré jej pocity a popísané ťažkosti bežne spôsobujú.
S poukazom na to, že skutkové tvrdenia žalobkyne neboli jednoznačne preukázané súd žalobu
v plnom rozsahu zamietol

18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný mal vo
veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia §

262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.