Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514010266
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514010266.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému U. W., nar. XX.XX.XXXX
v T., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na ustanovenie § 138 písm.d) Tr.zák., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Novom Meste
nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa 22.10.2015, sp.zn.

1T/100/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa 22.10.2015, sp.zn.
1T/100/2014, bol obžalovaný U. W. uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.d) Tr.zák. na tom skutkovom

základe, že
v presne nezistenom čase, približne od 11:00 h do 12:00 h dňa 03.09.2013, zazvonil na zvonček bytu
č. 1, nachádzajúceho sa na prvom poschodí bytového domu v obci D. č. XXX, načo poškodená Q. U. v
domnienke, že zvoní poštárka pootvorila vstupné dvere do bytu, kedy jej U. W. povedal, že ide pozrieť
svojho syna, s čím ale poškodená Q. U. nesúhlasila a uviedla mu, že syna môže vídať každú nedeľu tak,
ako sa dohodli, napriek nesúhlasu poškodenej vstúpil do uvedeného bytu, následne poškodenú rukami

sotil, otvoril dvere a bez jej súhlasu vstúpil do chodby bytu a potom do detskej izby, poškodená utekala
po mobil, že zavolá pomoc, obžalovaný ju nasledoval a následne v detskej izbe došlo medzi nimi k
slovnej a fyzickej potýčke, pričom poškodená Q. U. obžalovaného z bytu viackrát vyháňala a opakovala
mu, že nesúhlasí s tým, aby sa v byte zdržiaval, avšak napriek viacerým výzvam obvinený z bytu ihneď
neodišiel a opustil ho až následne.

Za to bol odsúdený podľa §194 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, pričom
podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 2 roky.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
prokurátor, ktoré podal proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, pričom v písomnom

odôvodnení odvolania uviedol, že podľa jeho názoru je obžalovanému potrebné uložiť podľa § 50 ods.2
Tr.zák., § 51 ods.4 písm. g) Tr.zák. i povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu.
Uvedené odôvodnil s poukazom na agresívne správanie obžalovaného vyplývajúce z jeho priestupkovej
minulosti. Preto sa domáhal, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. e) Tr.por. zrušil napadnutý výrok
o treste a podľa § 322 ods.3 Tr.por. sám rozhodol v zmysle uvedeného návrhu.K odvolaniu prokurátora sa vyjadril písomne obžalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru nie je
potrebné mu ukladať žiadne ďalšie povinnosti. V súčasnosti jeho stretnutia s poškodenou Q. U. súvisiace
s jeho stykom s maloletým synom sú kľudného charakteru, o čom svedčí i to, že napriek jeho návrhu

sa príslušné orgány vyjadrili, že nie je potrebné, aby pri týchto stretnutiach bola pracovníčka sociálnej
kurately. Pokiaľ ide o predchádzajúce podmienečné tresty, všetky si ich odpykal, osvedčil sa. Predošlé
skutky oľutoval a prehodnotil svoj život. Nemyslí si, že je potrebné mu ukladať prokurátorom navrhovanú
povinnosť.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že zotrváva na odvolaní
podanom prokurátorom v Novom Meste nad Váhom proti výroku o treste a navrhla, aby krajský súd zrušil
napadnutý výrok o treste a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody v rovnakej
výmere ako súd prvého stupňa s jeho podmienečným odkladom na rovnakú skúšobnú dobu a súčasne
uloží obžalovanému povinnosť tak, ako bolo navrhnuté v odvolaní.

Obžalovaný navrhol z dôvodov uvádzaných vo svojom vyjadrení odvolanie prokurátora zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, pričom
pokiaľ ide o výrok o vine, zistil, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď na podklade

vykonaného dokazovania uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.d)
Tr.zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa. Keďže odvolaním
prokurátora bol napadnutý len výrok o treste a odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k
výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané

a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom
treste, pričom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska
jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a

poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Ako správne konštatoval už
súd prvého stupňa obžalovanému nič nepoľahčovalo, na druhej starne neboli zistené ani priťažujúce
okolnosti. O osobe obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný
prevažne za majetkovú trestnú činnosť, avšak všetky odsúdenia má osvedčené a hľadí sa na neho,
akoby nebol odsúdený. Podľa registra priestupkov obžalovaný bol postihnutý za 3 priestupky na

úseku dopravy v rokoch 2012, 2014 a 2015. Z priestupkového spisu Obvodného úradu Piešťany
č. P/2009/01017 zo dňa 11.08.2009 vyplynulo, že obžalovaný bol tiež uznaný z priestupku proti
občianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d)zákonaSNRč.372/1990Zb.,ktoréhosadopustil
dňa 15.06.2009 o 20.00 hod. na adrese N. XX v N., kde fyzicky inzultoval maloletého A. J., pričom
mu spôsobil drobné ublíženie na zdraví, za to mu bola uložená pokuta vo výške 99,- Eur. Vyhodnotiac

všetky skutočnosti dôležité z hľadiska ukladania trestu, odvolací súd dospel k záveru, že okresným
súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 2 roky, je trestom primeraným a zákonným, pričom účel trestu v prejednávanom prípade
bude splnený aj bez uloženia povinnosti podľa § 51 ods.4 písm. g) Tr.zák., tak ako sa toho domáhal
prokurátor s poukazom na predchádzajúce citované postihnutie za priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu. Z obsahu priestupkového spisu vyplýva, že obžalovaný sa ho dopustil voči maloletému
synovi jeho priateľky z dôvodu, že maloletému zakazoval ísť von, pretože s ním boli problémy a začal
fajčiť, čo maloletý nerešpektoval a povedal mu, že ho nebude poslúchať. Odvolací súd uvádza, že
uvedené okolnosti samozrejme neospravedlňujú obžalovaného zo spáchania priestupku, no nemožno
s poukazom na takéto konanie i napriek spáchaniu ďalšej aktuálne prejednávanej trestnej činnosti

vyvodzovať záver, že osoba obžalovaného a jeho správanie je tak agresívneho charakteru, že je nutné
na neho vplývať i uložením povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu. I podľa názoru
odvolacieho súdu je v danom prípade postačujúce vplývať na prevýchovu obžalovaného uloženýmtrestom s určením skúšobnej doby na 2 roky, v rámci ktorej bude napokon chovanie obžalovaného
súdom sledované.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.