Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Halušková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/326/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109212290
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6109212290.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne I/ V.. M. V.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. X, XXX XX A. A. a žalobcu II/ M. V., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom T. X, XXX XX A. A., právne zastúpených Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners
s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej I/ P. B., nar. XX. XX. XXXX,

s trvalým pobytom S. ulica XXX/XX, XXX XX B., žalovanému II/ M. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom W. ulica XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpenému JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom so
sídlom Pod Rybou 5, 974 01 Banská Bystrica, žalovanému III/ Q. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom N. ulica XXX/XX, XXX XX B., žalovanej IV/ J. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B.
XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpenej JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom so sídlom Pod Rybou
5, 974 01 Banská Bystrica, žalovanej V/ D. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. E. XXX/X,

XXX XX B., právne zastúpenej JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom so sídlom Pod Rybou 5, 974 01
Banská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na základe
odvolania žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/111/2009-533 zo dňa 05.
06. 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť

štátu náhradu trov konania vo výške 311,12 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (siedmy výrok)
z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odvolanie žalobcov proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým žalovaným uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne uhradiť štátu náhradu trov konania vo výške 311,12 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia (ôsmy výrok) o d m i e t a.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (deviaty výrok) p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 05.
júna 2013 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálneho odboru pre kat. územie B., a to

stavbe rodinného domu súp. č. XXX, postavenej na pozemku C-KN parc. č. XXXX/X (prvý výrok),ktorú
prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov (druhý výrok). Žalobcov zaviazal na
zaplatenie náhrady spoluvlastníckych podielov, a to každému zo žalovaných I/ až III/ po 5 691,92 €,
žalovanému IV/ a žalovanému V/ po 2 845,96 €, v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (tretí
výrok). Okresný súd tiež zrušil podielové spoluvlastníctvo k pozemku C-KN par. č. XXXX/X o výmere
XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, k pozemku C-KN parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, zastavané

plochy a nádvoria a k pozemku C-KN parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, záhrada, zapísaným na
liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálneho odboru pre kat. územie aObec B. (štvrtý výrok),ktoré prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (piaty výrok). Žalobcu zaviazal na
zaplatenie náhrady spoluvlastníckych podielov žalovaným I/, II/ a III/ každému po 8 173,83 € a každému
zo žalovaných IV/ a V/ po 4 086,92 €, v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia (šiesty výrok).

Okresný súd zaviazal žalobcov I/ a II/ na spoločnú a nerozdielnu náhradu trov konania štátu v sume
311,12 € (siedmy výrok) a žalovaných na spoločné a nerozdielne nahradenie trov konania štátu vo výške
311,12 € (ôsmy výrok). Napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
(deviaty výrok).
1.2 Rozsudok vo veci samej odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali zrušenia podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX pre katastrálne
územie B. a jeho vyporiadania tak, že rodinný dom bude prikázaný do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcov a pozemky do výlučného vlastníctva žalobkyne I/ s tým, že žalovaných vyplatia z hodnoty
rodinného domu 54 769,97 Eur a z hodnoty pozemkov vo výške 28 214,83 Eur podľa výšky
ich spoluvlastníckych podielov. Žalovaní I/ a III/ súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva podľa návrhu žalobcov. Žalovaní II/, IV/ a V/ súhlasili s prikázaním nehnuteľnosti v

súlade so žalobou, avšak mali za to, že všeobecná hodnota rodinného domu je 80 660 Eur a pozemkov
52 116 Eur. Okresný súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty
nehnuteľností. Znalec J.. J.J. znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným dňa 10. 12. 2010 určil
všeobecnú hodnotu pozemkov sumou 34 773,01 Eur a všeobecnú hodnotu stavieb 48 611,99 Eur, spolu
zaokrúhlene 83 400 Eur. Na základe námietok žalovaných II/, IV/ a V/ znalec doplnením č. 1 zo dňa 17.

04. 2011 znaleckého posudku vyčíslil hodnotu stavieb aj príslušenstva čiastkou 52 206,19 Eur a hodnotu
pozemkov34773,01Eur,doplnkomč.2z19.08.2011určilhodnotustaviebapríslušenstvana56427,77
Eur a pozemkov na sumu 35 129,51 Eur. K rozdielu v hodnote nehnuteľností v jednotlivých znaleckých
posudkoch znalec uviedol, že doplnkom č. 1 boli opravené chyby v rozmeroch a doplnok č. 2 reagoval
na zmenu všeobecnej hodnoty po 9 mesiacoch. Na základe námietok žalovaných súd prvej inštancie

uznesením zo dňa 12. 02. 2011 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku zo dňa
10. 12. 2012 J.. K. F., znalca z odboru stavebníctva súd zistil všeobecnú hodnotu stavieb 56 919,22 Eur
a pozemkov 40 869,16 Eur. Žalobcovia následne navrhli vychádzať zo znaleckého posudku znalkyne
J.. F. K., čo okresný súd akceptoval. Súd mal preukázané spoluvlastnícke podiely k rodinnému domu, a
to žalobkyne I/ vo výške 7/20, žalobcu II/ vo výške 1, žalovaných I/, II/ a III/ po 1/10 a žalovaných IV/ a V/

po 1/20. Súd zaviazal žalobcov, aby spoločne a nerozdielne uhradili žalovaným I/, II/ a III/ všeobecnú
hodnotu ich podielu vo výške 1/10, t. j. po 5 691,90 Eur a žalovaným IV/ a V/ hodnotu podielu po 1/20, t.
j. po 2 845,96 Eur. Spoluvlastnícke podiely k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX pre Obec a kat. úz.
B., katastrálne územie B. mal okresný súd preukázané u žalobkyne I/ a žalovaných I/, II/ a III/ po 1/5,
u žalovaných IV/ a V/ vo výške podielu 1/10. Súd preto zaviazal žalobkyňu I/, aby vyplatila žalovaným

I/, II/ III/ hodnotu ich spoluvlastníckych podielov po 8 173,83 Eur, žalovaným IV/ a V/ po 4 086,92 Eur,
všetko do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
1.3 Rozhodnutie o náhrade trov konania štátu (siedmy a ôsmy výrok) okresný súd odôvodnil tým, že tieto
pozostávajú z úhrady odmeny znalcom zaplatenej z rozpočtových prostriedkov štátu, a to 440 Eur na
základe uznesenia č. k. 12 C 111/2009- 185, 159,50 Eur na základe uznesenia č. k. 12 C 111/2009-327

a 22,73 Eur na základe uznesenia č. k. 12 C 111/2009-493, spolu 622,23 Eur. Vzhľadom na výsledky
konania súd zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 311,12 Eur
a žalovaných spoločne a nerozdielne rovnako náhradu vo výške 311, 12 Eur.
1.4 Rozhodnutie trovách konania medzi stranami sporu (deviaty výrok) odôvodnil súd prvej inštancie
poukazom na § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), vychádzajúc z predmetu

sporu a skutočnosti, že účastníci sa nedohodli na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, hlavne z
dôvodu spornej všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorú súd zisťoval znaleckým posudkom. Žalobcovia
vychádzali z hodnoty rodinného domu 54 769,97 Eur a hodnoty pozemkov 28 214,83 Eur. V konaní bola
zistená všeobecná hodnota rodinného domu vo výške 56 919,20 Eur a hodnota pozemkov 40 869,16
Eur. Žalovaní II/, IV/ a V/ mali za to, že hodnota rodinného domu je 80 660 Eur a pozemkov 52 116 Eur.

2. Proti výrokom o trovách konania (siedmy, ôsmy a deviaty výrok) podali žalobcovia (prostredníctvom
svojho právneho zástupcu) riadne a včas odvolanie tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.. Odvolatelia uviedli, že
v prejednávanej veci je jednoznačné, že vyhotovenie druhého znaleckého posudku bolo iniciované zo

strany žalovaných II/, IV/ a V/, teda trovy konania štátu vznikli ich zavinením a nebolo by spravodlivé
zaviazať na ich úhradu v časti 311,12 Eur spoločne a nerozdielne aj žalobcov. Žalovaní II/, IV/ a V/mali
pri dokazovaní nejakú povinnosť a zavinili, že trovy konania štátu vznikli, preto by mali byť zaviazaní
na ich náhradu. Ďalej odvolatelia v odvolaní tvrdili, že odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné včasti aplikácie § 148 O. s. p.. Podľa ich názoru okresný súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, kto
navrhol ďalšie znalecké dokazovanie, teda kto namietal správnosť vyhotoveného znaleckého posudku
a kto zavinil zvýšenie trov štátu. Nové znalecké dokazovanie vykonané na podnet žalovaných II/, IV/

a V/ nijakým spôsobom nespochybnilo pôvodný znalecký posudok vyhotovený v súdom nariadenom
znaleckom dokazovaní, pretože k miernemu zvýšeniu všeobecnej hodnoty nehnuteľností došlo v
dôsledku dvojročného časového odstupu a zmeny vyhlášok, čo potvrdila aj výpoveď znalkyne na
poslednom pojednávaní. Navrhli, aby odvolací súd siedmy a ôsmy výrok napadnutého rozsudku zmenil
tak, že žalobcovia I/, II/ a žalovaní I/ a III/ sú oslobodení od náhrady trov konania štátu v plnej výške,

pričom žalovaní II/, IV/ a V/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť štátu náhradu trov konania vo
výške 622,23 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

3. Ani jeden žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Napadnuté uznesenie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny

poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 je súd povinný aplikovať Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „CSP“) v zmysle jeho § 470 ods. 1 (prechodné ustanovenie).

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 CSP),
v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP

a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým žalobcom uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne uhradiť štátu náhradu trov konania vo výške 311,12 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia (siedmy výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, lebo neboli splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 387) ani zmenu (§ 388) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec v tomto rozsahu
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, odvolanie žalobcov proti rozsudku okresného súdu vo výroku,

ktorým žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť štátu náhradu trov konania vo výške
311,12 Eur (ôsmy výrok) podľa ustanovenie § 386 písm. b) CSP odmietol a vo výroku trovách konania
medzi stranami sporu (deviaty výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Náhradu trov, ktoré vznikli štátu, upravovalo do 30. 06. 2016 ustanovenie § 148 Občianskeho súdneho

poriadku, ktoré v Civilnom sporovom poriadku ekvivalent právnej úpravy nemá vzhľadom na novú
filozofiu ukladania povinnosti zložiť preddavok na trovy spojené s navrhnutým dôkazom v § 253 CSP.
Podľa § 148 Obč. súd. por. mal štát právo na náhradu trov, ktoré platil iba proti účastníkovi (od 01.
07. 2016 strane sporu), u ktorého neboli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo
výške zodpovedajúcej úspechu. Štát mal právo na náhradu trov len v tom konaní, v ktorom vo vzťahu

medzi účastníkmi prichádzala do úvahy náhrada trov a len proti tomu účastníkovi, ktorého by podľa
výsledku konania postihovala povinnosť hradiť trovy konania druhému účastníkovi. Uvedená právna
úprava nedefinovala výsledok konania. V sporovom konaní bolo potrebné pod výsledkom konania
rozumieť úspech účastníka vo veci. Znamená to, že účastník, ktorému bolo uložená povinnosť zaplatiť
náhradu trov konania druhému účastníkovi (protistrane) bol povinný nahradiť aj trovy konania štátu. V

prípade pomerného rozdelenia náhrady trov platia náhradu trov konania štátu obaja účastníci podľa
svojej miery neúspechu vo veci alebo rovným dielom v prípade ich rovnakého neúspechu. Ako uvádza
aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 18/2007 (R 43/2014) súd nemôže zaviazať celkom
úspešného účastníka sporu zaplatiť štátu (ani v časti) náhradu trov konania, ktoré platil štát.

7. Ďalšou zákonnou podmienkou rozhodovania o náhrade trov konania štátu bolo skúmanie existencie
predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov u niektorého účastníka. Podľa § 148 ods. 1 veta
druhá O. s. p., ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada
trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

8.Akosprávneuvádzaokresnýsúdvnapadnutomrozsudku,účastnícisanavyporiadaní(nienazrušení,
pozn. odvolacieho súdu ) podielového spoluvlastníctva nedohodli hlavne z dôvodu spornej všeobecnej
hodnoty nehnuteľností, ktorá bola zisťovaná súdom znaleckým dokazovaním. Konanie o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je typickým príkladom konania, v ktorom majú strany tak
postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Súd musí dodržať záväzné poradie

a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva. V
tomto smere súd nie je viazaný návrhmi strán, lebo spôsob vyporiadania sa týka obidvoch (rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 8/2008). Podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva žalobcom je uplatnené rovnaké právo žalovaného.9. Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania, ktoré je
garantované tak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu
preľudsképráva(napr.RuizTorijac/aŠpanielskoz9.decembra1994),Komisie(napr.stanoviskovoveci
E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr.
nález z 12. mája 2004, sp. zn. I. ÚS 226/2003, z 27. júla 2011, sp. zn. III. ÚS 198/2011) sa za porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu (až na výnimky stanovené zákonom) musí obsahovať úplné
a výstižné odôvodnenie. Z odôvodnenia siedmeho výroku napadnutého rozsudku nevyplýva, či sa
okresnýsúdprirozhodovaníouloženípovinnostižalobcomzaplatiťštátupolovicutrovkonaniazásadami
uvedenýmiv§148O.s.p.dôsledneriadil.Okresnýsúdnezdôvodnil,akýjevýsledokkonaniavovzťahuk
trovám vzniknutým štátu ani to, či skúmal existenciu predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov
a k akým záverom dospel. Takýto postup súdu prvej inštancie viedol odvolací súd k zrušeniu siedmeho

výroku napadnutého rozsudku.

10. Dôvodom odmietnutia odvolania žalobcov proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým
žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť štátu náhradu trov konania vo výške 311,12
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (ôsmy výrok) je to, že ide o odvolanie podané neoprávnenou

osobou (§ 386 písm. b) CSP). Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Rozhodnutie o uložení povinnosti nahradiť štátu trovy konania žalovaným nie je
vydané v neprospech žalobcov. Nejde ani o výrok súvisiaci s výrokom o uložení povinnosti zaplatiť trovy
konania štátu žalobcom (siedmy výrok).

11. Napokon odvolací súd výrok o tom, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
(deviaty výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Okresný súd o trovách konania
účastníkov (teraz strán sporu) rozhodol aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak
mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Správne pri svojom rozhodovaní zohľadnil predmet

sporu a to, že medzi jeho stranami bola sporná všeobecná hodnota nehnuteľností, ktorá bola ustálená
až znaleckým dokazovaním. Na doplnenie argumentácie súdu prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje,
že v tomto konaní typu iudicium duplex (ktorého podstatné znaky sú uvedené v bode 8) bolo ťažké
jednoznačne, bez pochybností a matematicky presne určiť úspech strany v konaní, najmä v situácii,
keď so zrušením podielového spoluvlastníctva všetci podieloví spoluvlastníci súhlasili a súhlasili aj

so žalobcami navrhovaným spôsobom jeho vyporiadania. Spornou ostávala len všeobecná hodnota
nehnuteľností, ktorá sa v prostredí trhovej ekonomiky relatívne často mení tak, ako sa menia faktory
ovplyvňujúce jej výšku.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.