Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/227/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316211683
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316211683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X., X. Dvor XX, o zaplatenie XXX,XX eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Levice, č.k. 14C/136/2016-47 zo dňa 20. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia
m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 563,23 eur v štyroch splátkach po 140,80 euro,
ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 25 dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po

právoplatnosti tohto rozsudku a 28 % úroku ročne zo sumy 563,23 euro od 13. 08. 2013 do zaplatenia
v splátkach po 40,- euro mesačne, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 25 dňa v mesiaci
počnúc piatym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 563,23 eura
s úrokom 28% ročne zo sumy 563,23 eura od 13. 08. 2013 do zaplatenia, a to v opakujúcich sa v

budúcnosti splatných splátkach po 30 eur mesačne, ktoré je žalovaný povinný platiť žalobcovi do 25.
dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok
nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok splatnosť celého plnenia. Žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na plnú náhradu
trov konania.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 708 ods. 1, § 710, § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka,

§ 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca a
žalovaný uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, v rámci ktorej
si žalovaný z produktov žalobcu zvolil zriadenie účtu, vydanie a používanie platobnej karty. Odmietol
elektronické bankovníctvo a povolené prečerpanie, preto bol povinný mať na účte dostatok finančných
prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru a finančných záväzkov
voči žalobcovi. Žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania, teda neoprávnene čerpal finančné
prostriedkybanky,hocislužbupovolenéprečerpanieodmietol.Uvedenékonaniepodlieharežimuzmluvy

o úvere. Žalovaný neoprávnené čerpanie finančných prostriedkov nevyrovnal, preto žalobca úročil dlžnú
sumu sankčným úrokom a následne dňa 12. 08. 2013 uzatvoril žalovanému účet prostredníctvom
transakcie „vyrovnanie zostatku zatv. účtu“. Týmto momentom začala plynúť premlčacia doba, ktorá v
zmysle spotrebiteľského právneho vzťahu podliehala súdnej kontrole a súd ustálil, že nárok premlčanýnie je, preto ho priznal v plnom rozsahu, čo sa týkalo istiny vo výške 563,23 eura, keďže nebolo sporné,
že žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

1.3. Ďalej súd konštatoval, že v danej veci nedošlo k zospoplatneniu dlžnej sumy úveru, pretože dlh
nevznikol zo zmluvného vzťahu, ale porušenia zmluvného vzťahu, preto nepožíva právnu ochranu a
žalovaný je povinný okrem dlžnej sumy uhradiť aj sankčný úrok vo výške 28% ročne zo sumy 563,23
eura od 13. 08. 2013 (t.j. odo dňa nasledujúceho po uzatvorení účtu) do zaplatenia. Výšku sankčného
úroku súd považoval za primeranú a vyplývajúcu z úrokových sadzieb banky, s ktorou bol žalovaný

uzrozumený a mohol sa s ňou aj kedykoľvek sám oboznámiť, keďže sa nachádzala nielen na webovom
sídle žalobcu, ale priamo aj v každej pobočke. Naviac, žalovaný čerpal finančné prostriedky mimo
zmluvného rámca, teda žalobcovi patrí náhrada za to, že nemohol využívať vlastné finančné prostriedky,
ktoré žalovanému neposkytol na základe zmluvy, ale ich hradil v dôsledku nedodržania zmluvných
ustanovení a žalovaný tento neoprávnený záväzok neuhradil.

1.4. S poukazom na výšku dlžnej sumy a majetkové a príjmové pomery žalovaného, ktorý má dôchodok
vo výške 289,- eur a je v súčasnosti hospitalizovaný a tiež pomery žalobcu, ktorým je dodávateľ
podnikajúci na finančnom trhu, súd mal za to, že je dôvodné uložiť žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v
opakujúcich sa a budúcnosti splatných splátkach po 30,- eur mesačne, ktoré je žalobca povinný platiť
žalobcovido25.dňatohoktoréhomesiacasúčinnosťouodmesiacanasledujúcehopomesiaci,vktorom

rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

2. Rozsudok v časti týkajúcej sa lehoty plnenia napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý
žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť a zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatností

rozsudku zároveň a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov. Poukázal na to, že rozsudok je v napadnutej časti nesprávny a vychádza z nesprávneho
posúdenia. Nie je zrejmé, ako súd skúmal majetkové a príjmové pomery žalovaného, resp. či žalovaný
svoje pomery preukázal, nakoľko súd neuviedol, akými dôkazmi vykonal dokazovanie a ani neuviedol,
na aké prihliadol. Rozsudok nie je náležité odôvodnený. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS

SR sp. zn. 5 Cdo 201/2010 zo dňa 09.11.2010. Ďalej poukázal na ust. § 232 ods. 3 CSP, podľa
ktorého súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu ako 3 dni. Na záver dodal, že
posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou
aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému
zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre

posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba
predpokladaný mesačný príjem žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery.

3. Žalovaný k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania odvolacími dôvodmi a skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu v odvolaním napadnutej časti bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne

dôvodné.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.7. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

8. V posudzovanej veci žalobca namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej
sa lehoty plnenia, keď súd prvej inštancie istinu s príslušenstvom povolil žalobcovi splácať v mesačných
splátkach po 30,- euro splatných k 25. dňu v mesiaci.

9. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný poberá starobný dôchodok vo výške 334,80

euro, z ktorého má zrážky 45,57 euro mesačne a podľa priepustky NsP, oddelenia klinickej imunológie
žalovaný dňa 17. 03. 2017 opustil nemocnicu s tým, že sa mal navrátiť 20. 03. 2017. Vychádzajúc z
takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti rozsudok odôvodnil
s poukazom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, ktorým je príjem tvorený dôchodkom 289,-
eur a zdravotným stavom, jeho hospitalizáciou v nemocnici.

10.Odvolacísúdpoprejednanívecidospelkzáveru,žesúdprvejinštanciepovolilsplátkyistinybeztoho,
aby okrem príjmových pomerov žalovaného skúmal aj jeho celkové majetkové pomery a zdravotný stav,
ajkeďpodľaodôvodneniarozhodnutiaajztýchto vychádzal.Zhľadiskapríjmuzistil,žežalovanýpoberá
starobný dôchodok a bol na priepustku prepustený z nemocnice. Z priepustky síce vyplýva, že žalovaný
bol v marci 2017 hospitalizovaný v nemocnici, ale nie je zrejmé, či má dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav, alebo sa jednalo o jednorazovú hospitalizáciu. Tieto skutočnosti ale odvolací súd s ohľadom
na vek žalovaného nepovažuje pre rozhodnutie veci zásadné. Žalobca je podľa dosiahnutého veku
starobným dôchodcom a súd pri rozhodnutí z tohto príjmu aj vychádzal. Odvolací súd má za to, že aj
bez preukázania celkových majetkových pomerov žalovaného je možné konštatovať, že ako poberateľ
starobného dôchodku nemá povinnosť iným spôsobom si zabezpečiť vyšší príjem, pretože dôchodok

je jeho príjmom. Dôchodok vo výške 334,80 euro mesačne (z ktorého má zrážky 45,57 euro) je
príjmom pod hranicou priemerného starobného dôchodku, ktorý k februáru 2017 dosiahol sumu 425,19
euro (portál Sociálnej poisťovne) a na hranici chudoby (suma 350,- euro), preto je dôvodný záver,
že majetkové pomery žalovaného neumožňujú bez ohrozenia jeho existencie uhradiť priznanú sumu s
príslušenstvom v lehote 3 dní, ako požaduje žalobca. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej

inštancie, že majetkové pomery žalovaného odôvodňujú splácanie dlhu v splátkach, pričom v záujme
nenavyšovania úroku z nesplatenej istiny a zároveň zabezpečenia rýchlejšej návratnosti pohľadávky
žalobcu povolil žalovanému istinu zaplatiť v 4 splátkach po 140,80 euro a po úhrade splátky zostávajúce
úroky (t.č. približne vo výške cca 684,- euro) v splátkach po 40,- euro mesačne pod stratou výhody
splátok, čo znamená, že ak žalovaný nezaplatí niektorú splátku, nastane splatnosť celého zostatku dlhu,

teda stratí výhodu splácať dlh v splátkach.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako
je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).