Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Szak/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201117
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1017201117.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): V.. Q. Z. Y., narodeného
XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Pakistanská islamská republika, t.č. na neznámom mieste,
zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou so sídlom Brečtanová 21, Bratislava, proti
žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, so sídlom

Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veciach zaistenia, o
kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Sa/60/2017-43 zo dňa
28. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-21-025/2017-AV zo dňa 30.01.2017 (ďalej len
„preskúmavané rozhodnutie“) rozhodol o predĺžení zaistenia sťažovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 4
zákonač.404/2011Z.z.opobytecudzincovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskorších
predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.“).

2. Dňa 09.03.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave doručená žaloba sťažovateľa vo veci zaistenia voči
preskúmavanému rozhodnutiu, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho zrušenia a svojho prepustenia zo
zaistenia. Žaloba bola zaevidovaná na krajskom súde pod sp. zn: 7Sa/20/2017. Krajský súd uznesením
č.k. 7Sa/20/2017-21 zo dňa 20.03.2017 konanie zastavil z dôvodu podľa § 99 ods. 1 písm. f) zák.
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“) (žalobca
nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania).

O následne doručenej totožnej žalobe totožného účastníka (t.j. sťažovateľa) rozhodol krajský súd
uznesením č.k. 4Sa/23/2017-24 zo dňa 21.03.2017 tak, že žalobu odmietol z dôvodu podľa § 98 ods. 1
písm. b) S.s.p. (o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné
konanie). O následne podaných kasačných sťažnostiach rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ako kasačný súd) uznesením sp. zn. 1Szak/10/2017 zo dňa 21.06.2017 tak, že uznesenia krajského
súdu č.k. 4Sa/23/2017-24 zo dňa 21.03.2017 a č.k. 7Sa/20/2017-21 zo dňa 20.03.2017 zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie.

3. Po predložení súdneho spisu krajský súd pokračoval v konaní o správnej žalobe sťažovateľa vo veci
zaistenia pôvodne vedenej pod sp. zn. 7Sa/20/2017 pod pridelenou sp. zn. 7Sa/60/2017 a o totožnej
žalobe totožného účastníka (t.j. sťažovateľa) pôvodne vedenej pod sp. zn. 4Sa/23/2017 pod pridelenou
sp. zn. 4Sa/62/2017, pričom dopytom adresovaným žalovanému a Útvaru policajného zaistenia pre

cudzincov Medveďov zisťoval aktuálnu adresu pobytu sťažovateľa. Žalovaný prípisom zo 16.08.2017
krajskému súdu oznámil, že sťažovateľ 19.07.2017 o 9.30 hod. opustil územie Slovenskej republikyv rámci spoločnej návratovej operácie v zmysle Rozhodnutia Rady č. 2004/573/ES o organizácii
spoločných letov pre odsuny z územia dvoch alebo viacerých členských štátov štátnych príslušníkov
tretích krajín a bol vrátený na územie Pakistanskej islamskej republiky.

4. Krajský súd napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. b) S.s.p. odmietol správnu žalobu
sťažovateľa vo veciach zaistenia (vo výroku napadnutého uznesenia zrejme nesprávne uviedol, že
„konanie odmieta“). Vychádzal zo skutočnosti, že na súde súčasne prebiehajú dve konania (pod sp.
zn. 4Sa/62/2017 a 7Sa/60/2017) totožného účastníka v totožnej veci, ktorými sa sťažovateľ v obidvoch

prípadoch totožne domáha zrušenia totožného rozhodnutia žalovaného (preskúmavaného rozhodnutia)
a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Vyššie uvedený stav posúdil krajský súd tak, že
konaniu vo veci vedenej pod sp. zn. 7Sa/60/2017 bráni prekážka inej totožnej veci na súde sp. zn.
4Sa/62/2017.
5. Proti uzneseniu krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, sťažovateľ v zákonnej lehote
podal kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v

- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t.j. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby
uskutočniljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces;
- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci;
- § 440 ods. 1 písm. i) S.s.p., t.j. krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v
zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti a

- § 440 ods. 1 písm. j) S.s.p., t.j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

6. Sťažovateľ namietal, že krajský súd postupoval nezákonne a v rozpore s uznesením kasačného
súdu sp. zn. 1Szak/10/2017 zo dňa 21.06.2017, ktorý krajskému súdu uložil povinnosť rozhodnúť o
námietkach žalobcu doručených krajskému súdu dvomi spôsobmi, avšak uplatnených jedinou žalobou.

Preto navrhol aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil.

7. Žalovaný sa napriek výzve krajského súdu k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)

predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť
posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3

ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné podľa §
461 v spojení s § 457 ods. 2 S.s.p. zamietnuť.

9. V predmetnej veci kasačný súd považoval za potrebné doplniť, že krajský súd o totožnej žalobe
totožného účastníka (t.j. sťažovateľa), pôvodne vedenej pod sp. zn. 4Sa/23/2017 rozhodol uznesením

č.k. 4Sa/62/2017-51 zo dňa 31.08.2017. Dopytom adresovaným žalovanému a Útvaru policajného
zaistenia pre cudzincov Medveďov zisťoval aktuálnu adresu pobytu sťažovateľa, pričom zistil, že
sťažovateľ dňa 19.07.2017 o 9.30 hod. opustil územie Slovenskej republiky v rámci spoločnej návratovej
operácie v zmysle Rozhodnutia Rady č. 2004/573/ES o organizácii spoločných letov pre odsuny
z územia dvoch alebo viacerých členských štátov štátnych príslušníkov tretích krajín a bol vrátený

na územie Pakistanskej islamskej republiky. Nakoľko sa sťažovateľ domáhal svojho prepustenia zo
zaistenia postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) S.s.p., predpokladom ktorého je v danom prípade
zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, pričom sťažovateľ bol zo zaistenia prepustený a súčasne
19.07.2017 opustil územie Slovenskej republiky, krajský súd dospel k záveru o odpadnutí dôvodu na
pokračovanie v konaní. Preto s poukazom na ustanovenie § 99 písm. g) S.s.p. konanie zastavil.

10. Na základe podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd pristúpil k preskúmaniu uznesenia
č.k. 4Sa/62/2017-51 zo dňa 31.08.2017. Dospel k záveru, že za situácie keď sa sťažovateľ v
čase rozhodovania krajského súdu nenachádzal v zaistení, odpadol dôvod pre nariadenie jeho
bezodkladného prepustenia avšak, aj naďalej zotrváva legitímna požiadavka sťažovateľa o preskúmanie

rozhodnutia o zaistení. Prepustením zo zaistenia sa v prípade správnej žaloby podľa § 221 ods. 1
S.s.p. síce vyčerpal predmet žaloby v časti dožadujúcej sa prepustenia, ale nie v časti dožadujúcej sa
preskúmania rozhodnutia z hľadiska jeho zákonnosti a jeho zrušenia.11.Vdanomprípadepodľakasačnéhosúdunebolonamiestekonštatovaniekrajskéhosúduoodpadnutí
dôvodu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného a teda aj o odpadnutí dôvodu na
pokračovanie v súdnom konaní. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatoval, že

v konaní pred krajským súdom, vedeným pod sp. zn. 4Sa/62/2017 neboli splnené podmienky pre
zastavenie konania podľa § 99 písm. g) S.s.p. a preto, kasačný súd uznesením sp. zn. 1Szak/18/2017
zo dňa 16.01.2018 uznesenie krajského súdu č.k. 4Sa/62/2017-51 zo dňa 31.08.2017 v zmysle § 462
ods. 1 v spojení s § 457 ods. 2 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Teda krajský súd v zmysle
záverov kasačného súdu, je aj naďalej povinný preskúmať rozhodnutie žalovaného o predĺžení zaistenia

sťažovateľa (preskúmavané rozhodnutie).

12. V prípade uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Sa/60/2017-43 zo dňa 28. septembra 2017,
ktorým bola podľa § 98 ods. 1 písm. b) S.s.p. odmietnutá správna žaloba sťažovateľa vo veciach
zaistenia, krajský súd vychádzal zo skutočnosti, že na súde súčasne prebiehajú dve konania (pod sp.
zn. 4Sa/62/2017 a 7Sa/60/2017) totožného účastníka v totožnej veci, ktorými sa sťažovateľ v obidvoch

prípadoch totožne domáha zrušenia totožného rozhodnutia žalovaného (preskúmavaného rozhodnutia)
a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia.

Podľa § 98 ods. 1 písm. b) S.s.p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci toho istého
žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie.

13. Vzhľadom na to, že krajský súd po zrušení pôvodných uznesení (sp. zn. 7Sa/20/2017 o zastavení
konania a 4Sa/23/2017 o odmietnutí žaloby) unesením kasačného súdu sp.zn. 1 Szak/10/2017 a vrátení
vecí na ďalšie konanie, predmetné veci nespojil na spoločné konanie a teda na krajskom súde súčasne
prebiehali dve konania (pod sp. zn. 4Sa/62/2017 a 7Sa/60/2017) totožného účastníka v totožnej veci a

následnevkonanípôvodnevedenompodsp.zn.4Sa/62/2017bolkrajskýsúdužrozhodnutímtunajšieho
súdu zaviazaný pristúpiť k preskúmaniu rozhodnutia o predĺžení zaistenia sťažovateľa, kasačný súd
dospel k záveru o dôvodnosti potreby odmietnutia žaloby konajúcim súdom a preto kasačnú sťažnosť
podľa § 461 v spojení s § 457 ods. 2 S.s.p. v tejto veci zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd v zmysle ustanovenia § 467 ods. 1 S.s.p.
v spojení s ustanovením § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.