Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313201490
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313201490.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľa

Spoločenstvo vlastníkov bytov na Ul. gen. Svobodu č. 131, Ul. gen. Svobodu č. 131, Medzilaborce, IČO:
37 784 587, zastúpený advokátom JUDr. Peter Gdovin, Námestie slobody 12, Humenné proti odporcovi
Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270 o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť a to strešnú plochu budovy obytného domu na
N.. D.. R. o celkovej výmere cca 35 m2, súp. č. 131 postaveného na parc. č. C-KN č. XXXX/XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 450 m2 zapísaného v Katastri nehnuteľností Okresného úradu
v Medzilaborciach na LV č. XXXX v kat. úz. Medzilaborce a o d o v z d a ť ju navrhovateľovi v lehote

3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd z r u š u j e vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX pod č. Z 677/12 v prospech oprávneného
z vecného bremena spoločnosti Orange, a. s. a to v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách, t. j. oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať
vedenia na cudzej nehnuteľnosti č. súp. 131 a C-KN XXXX/XXX evidovanej na LV č. XXXX zo dňa 5.
12. 2012.

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania navrhovateľa vo výške 454,61 eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa JUDr. Petra Gdovina v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5. 2. 2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi vypratania
nehnuteľnosti - strešnej plochy budovy obytného domu na Ul. gen. R. o celkovej výmere cca 35 m2,
súp. č. 131 postaveného na parc. č. C-KN č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 450
m2 zapísaného v Katastri nehnuteľností Okresného úradu v Medzilaborciach na LV č. XXXX v kat. úz.
H. a odovzdať ju navrhovateľovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľ

zároveň navrhol, aby súd rozhodol aj formou rozkazu na plnenie v prípade, ak by bol voči tomuto
rozkazu na plnenie podaný odpor, navrhol, aby súd rozhodol petitom rozsudku tak ako je vyššie
uvedený. Podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 17. 6. 1997 bola uzatvorená nájomná zmluva právnymi
predchodcami účastníkov konania, podľa ktorej predmetom nájmu bola strešná plocha budovy, t. j.
bytového domu na Ul. gen. R. Č.. XX Y. H. o výmere 35 m2. Nájom predmetnej nehnuteľnosti bol
dohodnutý na dobu 15 rokov s tým, že nájom bude automaticky predlžovaný vždy o ďalších 10 rokov, ak
niektorá zo strán zmluvného vzťahu písomne neoznámi svoj úmysel ukončiť túto zmluvu minimálne 6

mesiacov pred uplynutím doby nájmu. V prípade ukončenia nájmu bol nájomca povinný vrátiť predmet
nájmu prenajímateľovi. Nájomcovi bola uložená povinnosť vykonať demontáž svojho zariadenia, toto
zariadenie odviesť na vlastné náklady a v lehote 1 mesiaca od odstúpenia zmluvy, ak sa nedohodnú
inak. V prípade, že nájomca túto povinnosť nesplní, prenajímateľ je oprávnený zariadenie demontovaťa zabezpečiť ich úschovu na vlastné náklady. Dňa 4. 3. 2000 bol uzavretý Dodatok č. 1 k predmetnej
nájomnej zmluve, ktorým došlo k zmene prenajímateľa, ktorým sa stal navrhovateľ a k špecifikácii
predmetu nájmu, zmene výšky a splatnosti nájomného. Dňa 27. 5. 2003 bol uzavretý Dodatok č. 2, ktorý

upravoval výšku nájomného a spôsob jeho splácania. Listom zo dňa 28. 11. 2011 oznámil navrhovateľ
odporcovi, že mieni ukončiť zmluvný vzťah v súlade s ust. § 4 ods. 1 predmetnej zmluvy. Odporca
akceptoval toto ukončenie listom zo dňa 13. 12. 2011, v ktorom zároveň uviedol, že predmet nájmu
nevyprace, ale využije svoje zákonné právo k cudzej nehnuteľnosti v súlade s ust. § 66 ods. 1 písm. a/
Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Medzi účastníkmi nebolo úspešné mimosúdne

riešenie sporu, preto navrhovateľ v tomto konaní si nárokoval vypratanie predmetnej nehnuteľnosti
odporcom.

K písomnému návrhu navrhovateľa sa vyjadril odporca písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 30.
4. 2013. Návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný. Poukázal na to, že odporca disponuje titulom
užívať nehnuteľnosť patriacu navrhovateľovi na základe zákonného vecného bremena (ust. § 66 ods. 1

písm. a/, ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách) a toto oprávnenie vyplývajúce
z vecného bremena je deklarované zápisom vecného bremena k nehnuteľnosti navrhovateľa na LV č.
XXXX Okresného úradu Katastrálneho odboru Y. H. v časti „C“ pod č. zápisu Z677/12.

V prejednávanej veci sa súd oboznámil s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ich prednesmi

na nariadenom pojednávaní, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ zastúpený predsedom spoločenstvo vlastníkov bytov C. G. vo svojej výpovedi k podanému
návrhu uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený ešte právnym predchodcom
Mestom Medzilaborce v zastúpení firmy Bytenerg, s. r. o. ako prenajímateľa a právnym predchodcom

odporcu Globtel GSM, a. s. so sídlom Plynárenská č. 1, Bratislava. Následne si byty odkúpili nájomcovia
do vlastníctva a ako vlastníci si založili orgán spoločenstva vlastníkov bytov, ktorý je aj zapísaný v registri
spoločenstiev. Navrhovateľ má záujem zveľaďovať svoj bytový dom a nakoľko cez strechu zateká,
mieni previesť rekonštrukciu strechy výstavbou sedlovej strechy. Predmetný nájomný vzťah navrhovateľ
akceptoval a keďže došlo k ukončeniu predmetnej zmluvy a nedošlo k inej dohode s odporcom o

odstránení predmetu nájmu, podal návrh na súd a domáha sa vypratania svojej nehnuteľnosti.

Právny zástupca navrhovateľa v zhode s písomným návrhom, ako aj ďalším písomným vyjadrením
doručeným súdu dňa 12. 6. 2013, v ktorom zároveň požiadal o zmenu písomného návrhu zotrval na
žalobe.Ďalejuviedol:skutočnosť,žeodporcasidalzapísaťvecnébremenonapríslušnejsprávekatastra

na LV, v danom prípade neznamená, že ide o verejný záujem. Polemizoval s verejným záujmom a
uviedol, že jednoznačne v prípade odporcu ide o súkromný záujem a o jeho zisk. K tvrdeniam odporcu,
že je oprávnený na nehnuteľnosti navrhovateľa prevádzkovať verejnú elektronickú sieť, vstupovať v
súvislosti s prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na túto nehnuteľnosť, v súlade ust. § 66
ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách poukázal na čl. 12 ods. 1, 13 ods.

4, 20 ods. 1, 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na čl. 1 ods. 1 dodatkového
dohovoru, rozhodnutia Ústavného súdu SR PL.ÚS7/96, PL.Ú33/95, ÚS198/95, PL.ÚS15/06. V súvislosti
s týmito rozhodnutiami uviedol: Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť
ako všeobecne prospešný záujem. Pri rozhodovaní, ktorého podstatou je otázka existencie verejného
záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil na inými, či už súkromnými

alebo verejnými záujmami. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej
otázke a nie je ho možné vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu
do právomocí moci výkonnej a nie zákonodarnej. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR
podmienky verejného záujmu možno pokladať za splnené len vtedy, ak verejný záujem je nadradený
a objektivizovaný voči záujmom vlastníka a ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok

nemožno dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chránené vlastníckeho práva.
Rešpekt k cudziemu majetku, nie nepodobný zásade neminem leadere - nikomu neškodiť, a v modernej
dobe zvlášť rešpekt k majetku zo strany verejnej moci, je jadrom právnej kultúry v západnej civilizácii.
Z tohto dôvodu navrhovateľ je presvedčený, že v danom prípade neboli splnené viaceré podmienky
stanovené ústavou a medzinárodnými dohovormi, ako aj zákonom o elektronických komunikáciách na

obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu. V prvom rade nebola splnená podmienka stavania vedenia
na cudzej nehnuteľnosti. Žalovaný má síce už od r. 1997 na uvedenej nehnuteľnosti umiestnené svoje
zariadenie a prístroje, avšak výlučne na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, ktorý medzičasom
zanikol, pričom v čase uzavretia nájomnej zmluvy nebol zákon o elektronických komunikáciách aniplatný, ani účinný. Zároveň nie je splnená podmienky nevyhnutného rozsahu, nakoľko žalovaný
môže tieto zariadenia umiestniť kdekoľvek na nejakej budove alebo nejakom vyvýšenom mieste v
Medzilaborciach a jeho okolí. V neposlednom rade nebola dodržaná podmienka verejného záujmu.

Záujem žalovaného ako podnikateľského subjektu je výhradne jeho súkromným záujmom zameraným
výlučne na dosiahnutie zisku a teda neslúži verejnoprospešnému cieľu. Navrhovateľ má za to, že z
tohto dôvodu neboli ani splnené predpoklady na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností a
príslušný katastrálny odbor nemal takýto záznam ani vykonať. Navrhovateľ je toho názoru, že účastníkmi
konania o záznam vecného bremena mali byť aj dotknutí vlastníci predmetnej nehnuteľnosti, čo sa však

nestalo a vecné bremeno bolo zapísané bez ich vedomia. Na základe všetkých týchto dôvodov žiadal
navrhovateľ, aby súd uložil odporcovi povinnosť vypratať strešnú plochu jeho bytového domu a zároveň,
aby zrušil vecné bremeno, ktoré je zapísané na LV č. 2167 pod č. Z677/2012 v prospech oprávneného.

K písomnému vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 12. 6. 2013 odporca cestou právneho zástupcu uviedol:
Tvrdenie navrhovateľa, že odporca nemal splnenú podmienku stavania vedenia na cudzej nehnuteľnosti

namietal a predložil listinný dôkaz - oznámenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky,
Oblastný telekomunikačný úrad - Prešovský kraj, č. jednania 183/1997-VTS-Vy zo dňa 22. 8. 1997, ktorý
oznámil, že proti vykonaniu drobnej stavby na parc. č. 1346/135 v kat. úz. Medzilaborce nemá námietky.
Listom zo dňa 5. 2. 2007 aj Mesto Medzilaborce oznámilo odporcovi, že proti uskutočneniu stavby:
Telekomunikačná stavba UMTS na objekte 0115KO Medzilaborce na Ul. gen. Svobodu nemá námietky.

Odporca považoval za nesprávne tvrdenie navrhovateľa, že má na cudzej nehnuteľnosti umiestnené
svoje zariadenie výlučne na základe zmluvného vzťahu, ktorý zanikol. Poukázal na ust. § 12 a § 14
ods. 3 posledná veta Zákona o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorých ustanovení je odporca
oprávnený poskytovať elektronické komunikačné siete a služby za podmienok ustanovených Zákonom
o elektronických komunikáciách a všeobecným povolením č. 1/2005 a že je poskytovateľ verejnej siete

vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu je oprávnený využívať cudzie nehnuteľnosti. V ďalšom
odporca poukázal na ust. § 5 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z., podľa ktorého je odporca podnikom, ktorý na
účely tohto zákona poskytuje sieť a službu a na ust. § 66 ods. 1 písm. a/ cit. zák., podľa ktorého podnik
môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete sa
stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Ďalšie tvrdenia navrhovateľa, že môže odporca umiestniť

svoje zariadenia kdekoľvek na nejakej budove a že nedodržal podmienky verejného záujmu, považoval
zazavádzajúce.Uviedol,žestavbaodporcu,ktoráobmedzujenavrhovateľa,zabezpečujepokrytieGSM/
UMTS signálom, poskytovanie verejnej siete pre významnú časť mesta. Jej odstránenie by znamenalo
úplné ukončenie prevádzky siete v meste (zároveň preťaženie všetkých ostatných základových staníc),
stratu signálu GSM/UMTS pre koncových zákazníkov a ukončenie poskytovania hlasovej služby, služby

dovolateľnosti na tiesňové linky, lokalizácie, odpočúvania a plnenie ostatných zákonných povinností.
Verejnú povahu siete prevádzkuje význam služieb pre obyvateľov mesta Medzilaborce. Premiestnenie
základovej stanice nie je možné bez obmedzenia inej nehnuteľnosti. K obmedzeniu nehnuteľnosti
navrhovateľa už došlo a to so súhlasom navrhovateľa, ktorý doteraz z toho profitoval, pretože odporca
mu pravidelne platil. V súvislosti so svojimi vyjadreniami pripojil aj listinný dôkaz - mapu pokrytia, ktorá

preukazuje verejný záujem siete a služieb a vyvracia tvrdenie navrhovateľa o neexistencii podmienky
verejného záujmu. Z tohto dôvodu považoval odporca nárok navrhovateľa na vypratanie nehnuteľnosti
a na zrušenie vecného bremena nedôvodný a navrhol, aby súd predmetný návrh zamietol a priznal
odporcovi náhradu trov konania.

Zmluvou o nájme zo dňa 17. 6. 1997 bolo právnymi predchodcami účastníkov konania spoločnosťou
Globtel GSM, a. s. a Mestom Medzilaborce, v zastúpení Bytenerg, s. r. o. uzatvorená nájomná zmluva,
predmetom ktorej bola strešná plocha budovy nachádzajúca sa na Ul. gen. Svobodu 10, ktorá v tom
období bola vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa Mesto Medzilaborce v zastúpení Bytenerg, s. r. o.,
na parc. č. 1346/135 v kat. úz. Medzilaborce na LV č. XXXX súp. č. 131/19 za účelom umiestnenia

zariadení, systémov antén a káblových prác pre riadne fungovanie siete mobilných telefónov GSM.
Celková výmera strešnej plochy, ktorá tvorila predmet prenájmu činila cca 35 m2, pričom jej špecifikácia
bola určená v projektovej dokumentácii. V § 4 predmetnej zmluvy bola dohodnutá doba trvania zmluvy -
nadobuurčitú15rokov,ktorázačalaplynúťdňomodovzdaniapredmetunájmupodľaods.2.Zmluvabola
automaticky predlžovaná vždy o ďalších 10 rokov, ak niektorá zo zmluvných strán písomne neoznámi

svoj úmysel ukončiť túto zmluvu minimálne 6 mesiacov pred uplynutím doby nájmu. Dňa 14. 3. 2000 bol
uzatvorený dodatok č. 1 k predmetnej zmluve o nájme a to v dôsledku vzniku spoločenstva vlastníkov
bytov ako nového právneho subjektu a majoritného vlastníka objektu, ktorý sa potom stal novým
prenajímateľom predmetu nájmu. Predmetný dodatok sa dotkol aj špecifikácie predmetu nájmu a zmenyvýšky a splatnosti nájomného. Dňa 27. 5. 2013 bol uzavretý dodatok č. 2 k zmluve o nájme, ktorý sa
dotýkal výšky nájomného, ako aj spôsobu jeho splácania.

Dňa28.11.2011oznámilnavrhovateľodporcovi,ževsúladesust.§4Zmluvyonájmezodňa17.6.1997
a dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 14. 3. 2000 ukončuje predmetnú zmluvu o nájme. Odporca listom
zo dňa 13. 12. 2011 akceptoval výpoveď zo zmluvy o nájme navrhovateľom. Zároveň navrhovateľovi
oznámil, že v súlade so zák. č. 351/2011 Z. z. a to ust. § 5 ods. 1, ust. § 66 ods. 1 je oprávnený na
predmetnej nehnuteľnosti naďalej prevádzkovať verejnú elektronickú komunikačnú sieť (§ 2 ods. 1 a 2

cit. zák.), ako aj okrem iného vstupovať v súvislosti s prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na
predmetnú nehnuteľnosť. Súčasne oznámil, že uvedené oprávnenie je v súlade s ust. § 66 ods. 1 písm.
a/ a ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. vecným bremenom in rem, ktoré viazne na predmetnej nehnuteľnosti
a ktorého deklaratórny zápis môže podnik iniciovať záznamom v katastri nehnuteľnosti. V súlade s ust.
§ 66 ods. 5 cit. zák. v prípade, že vlastník v dôsledku výkonu práv podniku je obmedzený v obvyklom
užívaní, má nárok na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie nehnuteľnosti. Tento nárok

si môže uplatniť u podniku do jedného roka odo dňa vzniku tohto núteného obmedzenia užívania, inak
toto právo zaniká a zároveň oznámil navrhovateľovi, že takýto jeho nárok je v tomto prípade zaniknutý.
Z tohto dôvodu oznámil odporca navrhovateľovi, že predmetnú nehnuteľnosť nevyprace, ale využije
zákonné právo k cudzej nehnuteľnosti.

Písomnou výzvou zo dňa 14. 11. 2012 navrhovateľ vyzval odporcu v súlade s predchádzajúcou
písomnou korešpondenciou, aby najneskôr v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia predmetnej výzvy
odmontoval a vypratal prístroje a zariadenia, v opačnom prípade sa bude svojich práv domáhať na
príslušnom súde.

Výpisom z LV č. XXXX kat. úz. Medzilaborce bolo preukázané, že k parc. č. XXXX/XXX, na ktorej je
evidovanástavba131bytovýdomnavrhovateľaakodruhpozemkuzast.plochyanádvoriaovýmere450
m2, je v časti „C“ ťarchy vedený zápis vecného bremena v prospech oprávneného z vecného bremena
spoločnosti Orange Slovensko, a. s. a to v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z. z., ktoré
je zapísané záznamom pod č. Z677/2012 zo dňa 5. 12. 2012.

Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:

Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,

pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na
ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom

ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.Podľa ust. § 1 Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách tento zákon upravuje
a) podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných

služieb,
b) podmienky na používanie rádiových zariadení,
c) reguláciu elektronických komunikácií,
d) práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických
komunikačných služieb,

e) ochranu elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
f) efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel,
g) oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním
elektronických komunikačných sietí,
h) ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti elektronických komunikácií a
i) pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií.

(2) Tento zákon sa nevzťahuje na obsah služieb, ktoré sa poskytujú prostredníctvom elektronických
komunikačných sietí, 1) ak zákon neustanovuje inak.

(3) Elektronické komunikácie zabezpečujú výmenu alebo prenos informácií najmä vo forme obrazu,

zvuku alebo textu (ďalej len "signál") po elektronických komunikačných sieťach.

Podľa ust. § 5 ods. 1 cit. zák. podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť
alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je
podnikaním.

Podľa ust. § 14 ods. 3 cit. zák. návrh všeobecného povolenia úrad zverejní najmenej 60 dní pred dňom
jeho predpokladaného vyhlásenia spolu s výzvou na predloženie pripomienok a s údajom, kde a v akej
lehoteichmožnoknávrhuuplatniť;tátolehotanesmiebyťkratšiaako30dníododňazverejnenianávrhu.
Úrad predložené pripomienky vyhodnotí a zverejní.

Podľa ust. § 66 ods. 1 cit. zák. (platného od 22. 10. 2011, účinný od 1. 9. 2012) podnik môže v
nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme
a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti,
b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu

nehnuteľnosť,
c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné
porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník
alebo užívateľ pozemku.

Podľa ust. § 66 ods. 2 cit. zák. povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú
vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do
katastra nehnuteľností podá podnik.

Podľa ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na

nadobúdateľa.

(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy;
ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa ust. § 151p ods. 1 cit. zák. vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo
zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra
nehnuteľností.(2)Vecnébremenozanikne,aknastanútakétrvalézmeny,ževecužnemôžeslúžiťpotrebámoprávnenej
osobyaleboprospešnejšiemuužívaniujejnehnuteľnosti;prechodnounemožnosťouvýkonuprávavecné

bremeno nezaniká.

(3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného,
môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre
zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto

vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

(4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr
jej smrťou alebo zánikom.

V danej veci sa navrhovateľ domáha vypratania svojej nehnuteľnosti a to strešnej plochy budovy

obytného domu, na ktorom má odporca umiestnené technické zariadenia systémov antén a káblových
trás pre fungovanie siete mobilných telefónov GSM a zároveň zrušenia vecného bremena v prospech
odporcu, ktoré je zapísané na LV č. XXXX pod č. Z677/12 v rozsahu ustanovenia § 66 ods. 1 písm.
a/ Zákona o elektronických komunikáciách, t. j. oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a
stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti č. súp. 131 a C-KN XXXX/XXX evidovanej na LV č. XXX zo

dňa 5. 12. 2012. Pôvodným titulom na užívanie nehnuteľnosti navrhovateľa pre odporcu bola zmluva
o nájme uzavretá právnymi predchodcami účastníkov konania Mesto Medzilaborce, v zastúpení firmou
Bytenerg, s. r. o. a spoločnosťou Globtel GSM, a. s.. K predmetnej zmluve bol uzavretý dňa 14. 3.
2000 Dodatok č. 1 v dôsledku právnej zmeny v subjekte prenajímateľa, nakoľko došlo k zmene režimu
vlastníctva bytov v predmetnom bytovom dome odpredajom bytov a zriadením orgánu navrhovateľa

Spoločenstva vlastníkov bytov. Dňa 27. 5. 2003 bol uzavretý Dodatok č. 2 k zmluve o nájme. Dňa 28. 11.
2011 v súlade s ust. § 4 zmluvy o nájme ukončil navrhovateľ platnosť zmluvy o nájme a túto skutočnosť
oznámil odporcovi. Odporca ukončenie zmluvy akceptoval listom zo dňa 13. 12. 2011, ale týmto
listom zároveň oznámil, že v rozsahu zákonných opatrení v záujme zachovania kontinuity poskytovania
verejnej siete disponuje titulom užívať predmetnú nehnuteľnosť, ktorej je vecným bremenom (§ 66 ods.

1 písm. a/, § 66 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z.) a po uplynutí výpovednej doby nevyprace predmetnú
nehnuteľnosť, ale využije zákonné právo k cudzej nehnuteľnosti. Vecné bremeno bolo v prospech
oprávneného, v tomto konaní odporcu, zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Medzilaborce záznamom
č. 677/12 dňa 5. 12. 2012. Napriek zákonnému vecnému bremenu v prospech odporcu navrhovateľ
sa domáha v konaní vypratania strechy bytového domu navrhovateľa a zrušenia vecného bremena,

pretožejetohonázoru,žepožiadavka„nevyhnutnéhorozsahu“vyžaduje,abyzásahdovlastníctvanebol
väčší než je nevyhnutné. Poukázal na to, že aj napriek tomu, že odporca má od r. 1997 na uvedenej
nehnuteľnosti umiestnené svoje zariadenia a prístroje, na základe zmluvného vzťahu medzi účastníkmi,
ktorý medzičasom zanikol, pričom v čase uzavretia tejto zmluvy nebol citovaný právny predpis platný
ani účinný. Je toho názoru, že nie je ani splnená podmienka nevyhnutného rozsahu, nakoľko odporca

si môže toto zariadenie umiestniť kdekoľvek na inej budove na vyvýšenom mieste v meste a jeho okolí.
Nestotožnil sa s dodržaním podmienky verejného záujmu, na ktorý sa odvoláva odporca v súlade s
citovanou právnou úpravou, nakoľko poukázal na to, že odporca je podnikateľ a v danom prípade jeho
záujmom je výhradne zisk a teda neslúži verejnoprospešnému cieľu.

Základný rámec vlastníckeho práva je v našom právnom poriadku uvedený v čl. 20 Ústavy SR. Podľa
ods. 4 cit. ust. je vyvlastnenie ako aj obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a
vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Ustanovenie v čl. 20 ods. 4 Ústavy
SR predpokladá existenciu zákona, na základe ktorého je možné uskutočniť vyvlastnenie alebo nútené
obmedzenie vlastníckeho práva. Ústavný súd SR sa aj v konaní vedenom pod sp. zn. PL.ÚS19/09

zaoberal problematikou čl. 20 ods. 4 ústavy a pri posudzovaní konfliktu verejného záujmu so súkromným
záujmom poukázal na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého rovnováha verejného a súkromného
záujmu je dôležitý kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody.
Tento právny názor sa podľa Ústavného súdu SR dotýka všetkých základných práv a slobôd upravených
v II. hlave ústavy, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej

zmluvy, t. j. aj základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 a práva na pokojné užívanie majetku
podľa čl. 1 dodatkového protokolu.V ďalšom Ústavný súd SR konštatoval, že verejný záujem nemožno chápať ani aritmeticky (je to
v záujme väčšieho počtu obyvateľov), ani automaticky (každá diaľnica je vo verejnom záujme, a
teda pozemky môžu byť automaticky vyvlastnené). Ako vyjadril vo svojom rozhodnutí Český ústavný

súd (I.ÚS198/1995, PL.ÚS24/04), verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym
(uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže byť dokonca v rozpore so všeobecnými
záujmami spoločnosti). Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako
všeobecne prospešný záujem a je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke.

S poukazom na závery uvedených nálezov ústavného súdu, súd s ohľadom na ust. § 66 zák. č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách uvádza, že obmedzenie vlastníckeho práva podľa citovaného
zákona je porušením ústavných podmienok obmedzenia vlastníckeho práva. Odporca v súlade s ust. §
66 ods. 1 písm. a/, v zmysle ktorého podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme
zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti a v súlade s ods.
2 cit. ust. podal návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľnosti. Zápis tohto vecného bremena

bol vykonaný v súlade s ust. § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona, podľa ktorého práva k nehnuteľnostiam,
ktoré sa zapisujú do katastra a medzi ktoré patria aj vecné bremená, ktoré vznikli, zmenili sa alebo
zanikli zo zákona sa zapisujú do katastra záznamom. V zmysle § 35 ods. 2 písm. c/ je k návrhu na
záznam potrebné pripojiť verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ale z
vykonávajúcej vyhlášky ku Katastrálnemu zákonu č. 461/2009 Z. z., konkrétne ust. § 28 ods. 1 písm.

c/ vyplýva, že spôsobilým na zápis záznamom pri právach k cudzím veciam je už samotný návrh. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že účastníkom zápisu vecného bremena na LV, ktorý svedčí vlastníctvu
navrhovateľa nebol navrhovateľ.

Verejný záujem, je právny pojem, ktorý ale nie je pojmom legálne definovaným, pretože vyjadruje

okamžitosť stavu záujmu a ich vzájomnú hierarchiu. Z toho vyplýva, že verejný záujem je časovo a
miestne premenný stav, a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a
v konkrétnom čase.

Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky súd uvádza:

Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určovanie primeranosti
obmedzenia každého základného práva a slobody (Nález sp. zn. PL.ÚS7/96 zverejnenom pod č.
77/1997 Z. z.). V Náleze sp. zn. PL.ÚS11/1996 (zverejnenom pod č. 92/1998 Z. z.) konštatoval, že
„verejný záujem je využívanie majetku na verejnoprospešné ciele a je dôvodom pre obmedzenie

vlastníckeho práva prostredníctvom obmedzenia vlastníckeho práva alebo jeho vyvlastnenia“. Vo výroku
uznesenia pléna Ústavného súdu SR č. 11 z r. 1995 (PL.ÚS11/1995) sa uvádza: „Pojem verejného
záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode. Ak účel
zamýšľaný obmedzením práva vlastniť je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do
ústavou chráneného vlastníckeho práva, ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu

vlastníka, podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú ... „.

Právny poriadok Slovenskej republiky definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka
veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné
bremená zriaďované zákonom takýto charakter majú, aj keď ich režim nie je celkom totožný s režimom

zmluvných vecných bremien, pretože sa riadi špeciálnou právnou úpravou upravujúcou činnosti k
realizácii ktorých vznikli.

V danom prípade odporca využíva vecné bremeno viaznuce k nehnuteľnosti navrhovateľa titulom ust.
§ 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z.. Odporca využíva strechu bytového domu za účelom

uloženia technických zariadení na šírenie signálu, poskytuje verejnú sieť. Subjektmi právneho vzťahu
z vecného bremena môžu byť tak fyzické, ako aj právnické osoby. Pritom na jednej strane vystupuje
subjekt povinnosti zaťažený vecným bremenom a na strane druhej subjekt oprávnenia, v prospech
ktorého obmedzenie (povinnosť) pôsobí. Náklady súvisiace so zachovaním a opravami užívanej veci
sa hradia podľa dohody účastníkov vzťahu z vecného bremena. Ak takej dohody niet, tak oprávnený z

vecného bremena znáša tieto náklady primerane, najmä so zreteľom na spôsob tohto užívania. Vlastník
veci sa na týchto nákladoch podieľa primerane, ak aj on vec spoluužíva.Pri osadení zariadenia vysielača, antény alebo iného zariadenia je nutné brať v úvahu aj právo vlastníka
pri starostlivosti o stav strechy bytového domu, prípadne jej rekonštrukciu. Rozsah tohto obmedzenia
napriek faktu, že je zákonné, poškodzuje právo vlastníka nehnuteľnosti. V danom prípade nesporne

ide o hrubý nepomer oprávnení odporcu na ťarchu vlastníka, teda navrhovateľa. Odporca predmet
vecného bremena užíva v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Vecné bremeno vzniklo na
základe osobitného zákona, kedy sa umožňuje subjektu povinnému z vecného bremena domáhať sa
jednorazovej náhrady za obmedzenie užívania. Takéto právo navrhovateľovi vzniklo účinnosťou zák. č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách dňom 1. 9. 2012, ktoré je uvedené v § 66 ods. 5 cit. zák..

Uplatnením takéhoto nároku však nedochádza k vyriešeniu situácie navrhovateľa s opravou strechy. V
konaní je nesporne preukázaná nerovnováha verejného a súkromného záujmu. Odporca môže využiť
pre svoje technické zariadenie aj iné nehnuteľnosti v meste Medzilaborce tak ako to dôvodí navrhovateľ
a tak pokračovať v šírení signálu a poskytovaní verejnej siete. Navrhovateľ naopak nemá inú možnosť
ako žiadať o zrušenie vecného bremena. Bez odstránenia technického zariadenia patriaceho odporcovi
nemôže v plnej miere užívať a zveľaďovať svoj majetok ústavou chránený. Na základe týchto dôvodov

tak ako sú podrobne uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, súd žalobe navrhovateľa vyhovel, pretože
žaloba bola dôvodná. Zároveň zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľovi v súlade s ust.
§ 142 ods. 1 O. s. p..

Trovy konania pozostávajú z nasledovných úkonov právnej služby: (jeden úkon právnej služby 303,74

eur + režijný paušál): dňa 13. 11. 2012 prevzatie a príprava zastúpenia + prvá porada s klientom 58,69
eur + 7,63 eur, dňa 5. 2. 2013 návrh na začatie konania 60,07 eur + 7,81 eur, dňa 12. 6. 2013 vyjadrenie
vo veci samej + zmena žaloby 60,07 eur + 7,81 eur, dňa 11. 9. 2013 pojednávanie na Okresnom súde
Humenné 60,07 eur + 7,81 eur, dňa 7. 3. 2014 pojednávanie na Okresnom súde Humenné 61,87 eur
+ 8,04 eur, dňa 28. 3. 2014 vyhlásenie rozsudku na Okresnom súde Humenné 30,93 eur + 8,04 eur,

spolu 378,87 eur, 20 % DPH 75,77 eur, trovy právneho zastúpenia spolu 454,61 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).