Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/499/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112214264
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112214264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: H.. M. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom U. X, U., zastúpenej: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, so sídlom Klincová 35,
Bratislava, proti žalovanému: J.. H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X, U., zastúpenému: JUDr. Ľubomír
Hnát, advokát, so sídlom Guothova 20, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2. mája 2014, č.k. 11 C 101/2012-191, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
nahradenia chýbajúceho prejavu vôle žalovaného, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v Obci U. - Y. J., katastrálne územie Y. J., evidovaným v LV č. XXXX,
rodinný dom súp.č. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, garáž bez súp.č., nachádzajúca sa na parcele č.
XXXX/XX, pozemok parc.č. XXXX/XX o výmere 148 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
pozemok parc.č. XXXX/XX o výmere 39 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, nadobudli spoločne
počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. O trovách konania rozhodol

tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si v stanovenej lehote trovy nevyčíslil a
okrem trov právneho zastúpenia mu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia iné trovy nevyplývajú.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“), § 19 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že v danom prípade žalobkyňa žiadala o

nahradenie prejavu vôle žalovaného formou vyhlásenia s poukazom na § 28 ods. 1 písm. h) vyhlášky
č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností. Keďže však katastrálny zákon
upravuje verejnoprávne vzťahy, tieto nespadajú do rámca občianskoprávnych vzťahov a vyhlásenie
žalovaného v súlade s citovaným ustanovením zákona nemožno považovať za právny úkon v zmysle
Občianskeho zákonníka, ale len za deklarovanie určitej skutočnosti, na základe ktorej katastrálny úrad
vykoná zápis do katastra nehnuteľností. Konštatoval, že v danom prípade absentuje podstata, t.j. právny
úkon, ktorého nahradenia sa žalobkyňa v spore domáha. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.

1 O.s.p. a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže si trovy konania v stanovenej
lehote nevyčíslil a okrem trov právneho zastúpenia mu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia iné trovy
nevyplývajú.3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázala na to, že žalobkyňa podala žalobu v súlade s § 146 Občianskeho zákonníka,

v zmysle ktorého ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z
bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. V spojitosti s „§ 80 ods.
2 O.s.p.“, v zmysle ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práv, uviedla, že
predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle je, že žalovaný je povinný na základe

právneho predpisu, zmluvy, príp. protiprávneho konania, svoju vôľu prejaviť a neochota žalovaného tak
urobiť. Konštatovala, že strany sporu sú zo zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1 k predmetným nehnuteľnostiam, napriek uvedenému žalobkyňa nie je vedená ako
bezpodielová spoluvlastníčka spoluvlastníckeho podielu v katastri nehnuteľností, pričom za daného
stavu, keďže zo zápisu na príslušnom liste vlastníctva nevyplýva, že by okrem žalovaného mala iná
osoba vzťah k nehnuteľnosti, žalovaný s nehnuteľnosťou voľne nakladá, správa sa ako výlučný vlastník

celého nehnuteľného majetku sám, bez súhlasu žalobkyne uzatvára úverové zmluvy, záložné zmluvy a
týmzasahujedovlastníckehoprávažalobkyneaotvorenemanifestujesvojuneochotunapraviťjestvujúci
stav v evidencii nehnuteľností. Poukázala na § 19 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sú vlastníci a
iné oprávnené osoby povinní dbať, aby všetky údaje katastra, týkajúce sa nehnuteľností alebo vlastníka
nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri evidované a ohlásiť každú zmenu

okresnému úradu do 30 dní odo dňa vzniku, zmeny alebo zániku rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie
okresného úradu predložiť v určenej lehote doklady na zápis týchto údajov do katastra. Uviedla, že
spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam o veľkosti 1 je v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov na základe zákonnej domnienky podľa § 143 Občianskeho zákonníka, napriek tomu kataster
nehnuteľností eviduje ako výlučného vlastníka nehnuteľností žalovaného, ktorému tento stav vyhovuje

a úmyselne odmieta zosúladiť stav zapísaný v katastri so skutočným stavom, čím zneužíva svoje
vlastnícke právo na úkor vlastníckeho práva žalobkyne s poukazom na čl. 20 Ústavy Slovenskej
republiky. S odkazom na čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyjadrila názor, že zamietnutím
žaloby ju súd ukracuje na jej vlastníckych právach, keď nemôže s nehnuteľnosťou disponovať ako
bezpodielová spoluvlastníčka a nie je ako bezpodielová spoluvlastníčka chránená. Považovala za

nesprávnu argumentáciu prvoinštančného súdu, že vyhlásenie žalovaného v zmysle § 28 ods. 1 písm. a)
vyhl.č. 461/2009 Z.z., keď podľa jej názoru je určité, že vyhlásenie je jednostranným právnym úkonom,
s ktorým katastrálny zákon a jeho vykonávací predpis spája záznam do katastra nehnuteľností, že
nehnuteľnosť nadobudnutá počas trvania manželstva je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Poukázala na § 34 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci

k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú s tým, že sa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného, ktorým je bezpochyby vyhlásenie,
že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom
s takýmto prejavom vôle sú spojené právne účinky vzniku práv a povinností žalobkyne. Opísala
skutkový stav, z ktorého vychádzala pri podaní žaloby, t.j. že strany sporu uzavreli manželstvo dňa

30.9.1989, ktoré doposiaľ trvá, žalovaný sa spolu so svojim bratom stali na základe dedenia podielovými
spoluvlastníkmipredmetnýchnehnuteľností,počastrvaniamanželstvadošlokvyporiadaniupodielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn.
14C/97/99 zo dňa 28.6.2006 tak, že podiel patriaci bratovi žalovaného prikázal súd do vlastníctva
žalovaného s tým, že žalovaný vyplatí titulom vyrovnania spoluvlastníckeho podielu sumu 3 975 000

Sk. Uvedená suma však bola získaná z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného. Poukázala na to, že z právnej literatúry vyplýva, že ak návrh smeruje k
úprave užívania spoločnej veci, treba v ňom presne vyjadriť jeho rozsah, pričom návrh možno formulovať
aj tak, aby súd rozhodol o nahradení chýbajúcej vôle jedného z manželov pri zamýšľanom právnom
úkone s tým, že ak by sa akceptoval názor prvoinštančného súdu, že vyhlásenie žalovaného nie

je možné považovať za právny úkon v zmysle občianskoprávnych predpisov, potom by aplikačná
prax odporovala hmotnoprávnej úprave, ktorá sama podporuje inštitút nahradenia vôle, t.j. jednej
zo základných zložiek právneho úkonu. Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného, že je výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe rozhodnutia štátneho orgánu Okresného súdu
Bratislava I sp.zn. 14C/97/99-200 zo dňa 28.6.2006, nakoľko uvedená skutočnosť nezodpovedá dikcii

ust. § 143 Občianskeho zákonníka (na vyplatenie vyrovnania spoluvlastníckeho podielu boli použité
prostriedky z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Na základe uvedeného
žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
alebo ho zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 470 ods. 1, ods. 2, §
379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“),

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne.
6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).

7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou (po jej
čiastočnom späťvzatí a zmene, ktorá bola pripustená uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 7.10.2013,
č.k.11C/101/2012-115)domáhalanahradeniaprejavuvôležalovanéhovspoločnomvyhlásenímanželov
o tom, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k špecifikovaným nehnuteľnostiam nadobudli spoločne
počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

12. Podľa § 19 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní dbať, aby všetky
údajekatastratýkajúcesanehnuteľnostíalebovlastníkanehnuteľností,akoajzmenytýchtoúdajovmohli

byť v katastri riadne evidované, a ohlásiť každú zmenu okresnému úradu do 30 dní odo dňa vzniku,
zmeny alebo zániku rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie okresného úradu predložiť v určenej lehote
doklady na zápis týchto údajov do katastra; na fyzické osoby sa nevzťahuje povinnosť ohlasovať údaje
o nehnuteľnostiach uvedené vo verejných listinách a v iných listinách.

13. Podľa § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

14. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval,
že predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle je, že žalovaný je povinný na základe

právneho predpisu, zmluvy, príp. protiprávneho konania, svoju vôľu určitého prejavu prejaviť a jeho
neochota tak urobiť. Následne správne definoval právny úkon a prejav vôle ako nevyhnutnej podmienky
právneho konania. Odvolací súd v tomto smere dopĺňa, že pojmovým znakom právneho úkonu je, aby
prejavená vôľa smerovala najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Slovo „najmä“ v
definícii právneho úkonu znamená, že prejav vôle konajúceho môže sledovať i iný cieľ, ako je vznik,

zmena alebo zánik práv a povinností (napr. ak sa uplatní námietka premlčania podľa § 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Právne následky sú zvyčajne chceným následkom prejavu vôle, spočívajúce
vo vzniku alebo v zmene, alebo v zániku práv a povinností. Iné následky nastanú na základe ustanovení
zákona, a to nevyhnutne vtedy, ak sú ustanovené kogentnými normami, podľa vôle strán vtedy, ak sú
ustanovené dispozitívnymi normami a ak ich strany nevylúčili. Vo vzťahu k nahradeniu prejavu vôle

však vždy musí ísť o taký prejav vôle, ktorý je súčasťou právneho úkonu vyplývajúceho z právneho
vzťahu alebo zo zákona. Inými slovami, v súdnom rozhodnutí môže byť nahradený iba taký prejav
vôle, s ktorým je spojený vznik, zmena alebo zánik práv a povinností, alebo taký prejav vôle, ktorý ako
povinnosť pre žalovanú stranu vyplýva z právneho predpisu alebo z dohody strán. V danom prípadevšak prejav vôle žalovaného, nahradenie ktorého sa v žalobe požaduje, nevyplýva ako povinnosť
žalovaného z právneho predpisu ani z dohody strán a už vôbec nie sú s ním
spojené následky spočívajúce vo vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. V tejto súvislosti je

potrebné konštatovať, že povinnosť vlastníka ohlásiť zmenu údajov evidovaných v katastri nehnuteľností
a predložiť doklady na zápis týchto údajov do katastra (v danom prípade vyhlásenie manželov, že
nehnuteľnosť nadobudnutá počas trvania manželstva je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov),
nie je takou povinnosťou žalovaného, ktorú by bolo možné zaradiť medzi prejav vôle, ktorú nahrádza súd
svojim rozhodnutím, nakoľko ide o povinnosť upravenú vo verejnoprávnych predpisoch, s nesplnením

ktorej sú spojené prípadné sankcie v zmysle predpisov správneho práva. Nejde však o povinnosť,
vyplývajúcu z kogentných hmotnoprávnych ustanovení občianskoprávnych predpisov, ktorú vo forme
prejavu vôle možno nahradiť súdnym rozhodnutím (tak ako je tomu napr. pri hospodárení so spoločnou
vecou v rámci podielového spoluvlastníctva, na ktoré žalobkyňa v odvolaní poukázala).

15. Ak teda súd prvej inštancie zamietol žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného, že

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli manželia spoločne do
bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodol správne.

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne a právne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému voči žalobkyni,
s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).