Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/254/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202381
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716202381.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: D. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. , časť P. XXX , zast. PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO:
36860930 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 399,75 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Poprad č.k. 10C/73/2016-32 zo dňa 04.05. 2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie na nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
399,75 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2016 do zaplatenia a náhradu trov
konania v sume 92,30 Eur a to právnemu zástupcovi žalobcu PUCHALLA,SLÁVIK & partners s.r.o.,

Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO:36860930, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 23,50 Eur a to
na účet prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., Centrum vysporiadania finančných transakcií,
Oddelenie spracovania agend, Thurzova 1, 042 21 Košice v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust.§ 52 ods.1,2 a 4 a § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka a
ust.§ 11 ods.1 zákona č. 129/2015 Z.z.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobe vyhovel z dôvodu, že žalobca svoj nárok riadne preukázal
a skutkovo a právne odôvodnil, pričom sa oprel o platnú judikatúru súdov Slovenskej republiky a
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/323/2014 a 10Co/862/2014 a Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014, 17Co/183/2014, 15Co/70/2015 a Krajského súdu v Trenčíne
5Co/584/2014. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu v tomto konaní prihliadol na
výsledok týchto iných súdnych konaní, ako aj vyslovené právne názory súdov v týchto konaniach a
z ktorých vychádzal pri rozhodovaní v tomto konaní. Keďže je revolvingový úver vyplatený žalovaným
žalobcovi bezúročný a bezpoplatkový a to podľa vyššie cit. právnej úpravy, tým , že žalobca bezdôvodne
zaplatil žalovanému vyššiu sumu než mu žalovaný v skutočnosti poskytol sumu úveru , má žalobca

právo žiadať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia spolu v žalovanej sume 399,75 Eur a
to spolu s uplatneným úrokom z omeškania ročne tak, ako o tom bolo rozhodnuté vo výrokovej časti
rozsudku. Výrok o trovách konania odôvodnil ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016 s tým, že priznal žalobcovi uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia v konaní za dva
úkony právnej služby. Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v sume 92,30 Eur má byť vyplatená
právnemu zástupcovi žalobcu ako advokátskej kancelárií podľa § 149 ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku účinného do 30.06.2016. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že podľa položky 1 písm. a)
Sadzobníka súdnych poplatkov je výška súdneho poplatku za návrh 6 % z predmetu konania 399,75 eurpo zaokrúhlení a predpísaný súdny poplatok činí 23,50 Eur , ktorý má žalovaný zaplatiť v zmysle § 9
ods. 1 a 3 cit. zákona na účet prevádzkovateľa systému. O poplatkovej povinnosti súd rozhodol podľa § 5
ods. 1 , písm. h) cit. zákona a lehota na zaplatenie súdneho poplatku je v súlade s § 8 ods. 4 cit. zákona.

4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust.§ 365 písm.b/ Civilného
sporového poriadku. Poukázal na právo na spravodlivý proces, ktoré predstavuje základné právo každej
fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorého základný rámec a obsah upravujú články 46 až 48 Ústavy
Slovenskej republiky, zároveň na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.07.2010 sp.zn.

5Cdo/122/2010, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 85/06, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/96/2010 zo dňa 20.05.2010 i uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/21/2013. Ďalej konštatoval, že o súdnom konaní vo veci sp.zn.
10C/73/2016 sa žalovaný prvýkrát dozvedel až z doručeného rozsudku. Dovtedy mu súd prvej inštancie
neumožnil uplatniť žiadne z jeho procesných práv, ktoré mu priznáva právna úprava, najmä právo
byť informovaný o súdnom konaní vedenom voči osobe žalovaného, právo na doručenie žaloby a jej

príloh do vlastných rúk, právo vyjadriť sa k veci samej pred rozhodnutím, právo navrhovať dôkazy, právo
vyjadriť sa k návrhom na vykonanie dôkazov a právo na poučenie podľa § 120 ods.4 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Z napadnutého rozsudku nevyplýva ani dôvod, ktorým by
súd prvej inštancie zdôvodnil svoj postup. Pritom z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016 je zrejmé, že možnosť rozhodnutia v drobnom spore bez prejednania veci na pojednávaní

nezbavuje súd povinnosti doručiť žalovanému predtým žalobu a poučiť ho o jeho procesných právach.
Táto povinnosť vyplýva výslovne z § 114 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016.
Súd porušil ústavný princíp rovnosti účastníkov, nakoľko so žalobcom zjavne konal aj po podaní
žaloby. Vyzýval ho na doplnenie dôkazov, hoci žalobca bol právne zastúpený. Oproti tomu žalovanému
neumožnil sa ani vo veci vyjadriť. Žalovaný namieta porušenie práva na spravodlivý proces aj z dôvodu,

že nie je zrejmé kedy a či vôbec bol napádaný rozsudok vyhlásený. Túto skutočnosť súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku neuvádza, a teda namieste je záver, že rozsudok napadnutý týmto odvolaním
ani verejne vyhlásený nebol. V rozsudku sa neuvádza ani to, či bolo zverejnené oznámenie o vyhlásení
rozsudku a či bol žalobca predvolaný. Preto žalovaný navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

5. Odvolanie žalovaného bolo doručené na vyjadrenie žalobcovi. Tento uviedol, že považuje žalobu o
zaplatenie 399,75 Eur s príslušenstvom za dôvodnú a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením
rozsudku súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o úvere a
bezdôvodnom obohatení žalovaného. K dôvodom odvolania podľa § 365 ods.1 písm.b/ zákona č.

160/2015 Z.z. a teda k skutočnosti, či žalovanému súd pred verejným vyhlásením rozsudku doručil
žalobuspolusprílohamisažalobcavyjadriťnevie,nakoľkonedisponujedokladmisúduodoručenítýchto
písomnosti. Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania a zároveň navrhol, aby odvolací súd
potvrdil rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny.

6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného. Tento
sa však k vyjadreniu už nevyjadril.

7. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a

doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470
ods. 2 CSP).

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
9. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba bola doručená žalovanému spolu s rozsudkom dňa
24.06.2016. Predtým žaloba doručovaná nebola. Právnemu zástupcovi žalobcu bola dňa 29.03.2013
doručená výzva, aby v lehote 15 dní predložil relevantný listinný dôkaz o tom akú sumu žalobca zaplatilna úhradu úveru podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500036107 z 21.11.2013. Následne bola
doručená na Okresný súd Poprad dňa 15.04.2016 odpoveď na výzvu súdu v právnej veci. Následne
konajúci sudca nariadil vo veci verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania na 04.05.2016

o 9,00 hod. Žiadal vyvesiť oznam o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
najmenej 5 dní vopred a po vyhlásení zvesiť. V spise sa nachádza aj oznámenie, že dňa 04.05.2016 o
9,00 hod. v pojednávacej miestnosti č.dverí 4, na druhom poschodí bude verejne vyhlásený rozsudok.
Toto oznámenie je z 20.04.2016. Následne sa v spise nachádza zápisnica o pojednávaní na č.l. 30, z
ktorej vyplýva, že boli prítomní právny zástupca žalobcu, za žalovaného nikto a bol vyhlásený rozsudok.

10. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť
každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická

alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002
II. ÚS 132/02, z 5. apríla 2007 III. ÚS 171/2006).

11. Právo strany sporu na doručenie žaloby je potrebné považovať za súčasť práva na spravodlivý
proces. Nedoručenie žaloby žalovanému vytvára stav nerovnosti strán sporu pred súdom, čo je v
rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces.
Keďže v danej veci žaloba nebola žalovanému doručená pred vyhlásením rozsudku a tento sa nemal
možnosť k nej vyjadriť, odvolací súd konštatuje, že nebolo možné konanie na súde prvej inštancie

považovať za spravodlivé.

12. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie ESĽP z 27. apríla 2010 v prípade
Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané na to, že princíp rovnosti zbraní, ako
jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej

strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú
do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri, napr. Niderost-Huber
proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-1). Okrem tejto
požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie,
podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to,

aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s
cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (por. Niderost-Huber, citované vyššie, ods. 24).
Právo na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti od
špecifických okolností predmetného prípadu (por. Asnar proti Francúzsku (č. 2), č. 12316/04, ods. 26,
18. október 2007 a Vokoun proti Českej republike č. 20728/05, ods. 26, 3. júl 2008).

13. V danom prípade konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016. Podľa ust.§ 114 ods.2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na
začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných
rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods,.4. Ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovanie nároku zo

zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd žalovaného poučí aj
o možnosti uplatňovania námietok podľa osobitného predpisu. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne
odošle navrhovateľovi. Tomu zodpovedá i znenie ust.§ 167 ods.1 C.s.p., teda ak súd neodmietol žalobu
podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do
vlastných rúk. Z uvedeného vyplýva, že bola prevzatá úprava z Občianskeho súdneho poriadku do

Civilného sporového poriadku s úpravami tak, že príprava pojednávania je viazaná na substancovanie
skutkových tvrdení a právneho posúdenia strán prostredníctvom doručovania žaloby na vyjadrenie.14. Podľa ust.§ 389 ods.2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

15. Odvolací súd má za to, že v danom prípade súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom,
teda nedoručením žaloby žalobcovi pred rozhodnutím vo veci znemožnil mu, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že skutočne došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na

strane žalovaného. Vzhľadom na to, že vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania a bez toho, že by sa
žalovaný vyjadril, má odvolací súd za to, že tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, pretože by znova došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

16. Preto odvolací súd postupom podľa ust.§ 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a
postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude riadne žalovanému doručiť žalobu a vo veci konať. Svoje
rozhodnutie náležite v zmysle zásad uvedených v ust.§ 220 ods.2 C.s.p. odôvodniť.

18. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.