Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/207/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716212009
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716212009.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky -
G. J., nar. XX.X.XXXX, bytom E., 1. V.. J. XX/XX, proti rodičom: matka - W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom
E., 1. V.. J. XX/XX a otec - W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X. - Y., K. 9, o určenie výživného na plnoleté
dieťa, na základe odvolania otca proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 10Pc/14/2016-66 zo dňa

23.2.2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch o povinnosti otca prispievať na výživu navrhovateľky výživným v sume
150 eur mesačne od 14.10.2016, o nedoplatku na výživnom za obdobie od 14.10.2016 do 28.2.2017
( výrok III. a výrok IV.) a v časti výroku o náhrade trov konania medzi navrhovateľkou a otcom (časť
výroku VI.), v rozsahu týchto zrušených výrokoch v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

N e d o t k n u t ý m ostávajú výroky rozsudku, v ktorých okresný súd určil povinnosť matky prispievať
na výživu navrhovateľky výživným v sume 50 eur mesačne počnúc 14.10.2016, určil dlh na výživnom za
obdobie od 14.10.2016 do 28.2.2017 matke, zamietnutia návrhu navrhovateľky vo zvyšku uplatneného
nároku vo vzťahu k matke, v časti výroku o náhrade trov prvoinštančného konania medzi navrhovateľkou

a matkou (výroky I., II., V. a zvyšná časť výroku VI.).

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej okresný súd) uložil matke povinnosť s účinnosťou
od 14.10.2016 prispievať na výživu navrhovateľky výživným v sume 50 eur mesačne zročným vždy
do 20-teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám navrhovateľky (výrok I.). Dlh na
výživnom za obdobie od 14.10.2016 do 28.2.2017 v sume 279 eur súd povolil matke splácať mesačnými
splátkami v sume 10 eur zročnými vždy spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po

právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením zročnej splátky stáva sa zročný celý dlh (výrok II.).
Otcovi súd uložil s účinnosťou od 14.10.2016 povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným v
sume 150 eur mesačne zročným vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám
navrhovateľky (výrok III.). Dlh na výživnom za obdobie od 14.10.2016 do 28.2.2017 v sume 837 eur súd
povolil otcovi splácať mesačnými splátkami po 30 eur zročnými vždy spolu s bežným výživným, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením zročnej splátky stáva

sa zročný celý dlh (výrok IV.). Vo zvyšku uplatneného nároku návrh navrhovateľky vo vzťahu k matke
súd zamietol (výrok V.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok VI.).

2. Navrhovateľka návrhom doručeným na súd 14.10.2016 sa domáhala voči rodičom určenia výživného
vo výške po 150 eur mesačne s účinnosťou od 14.10.2016 (od podania návrhu). Okresný súd návrhu
navrhovateľky vo vzťahu k otcovi vyhovel v celom rozsahu, vo vzťahu k matke vyhovel čiastočne.3. Vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 12P/179/2012 zo dňa
22.2.2013 bola navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi súd uložil povinnosť
prispievať na výživu dcéry výživným v sume 120 eur mesačne, zároveň bol zmenený rozsudok

Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/120/1997 zo dňa 2.2.1998, ktorým bolo manželstvo rodičov
navrhovateľky rozvedené. Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/415/2015 súd zistil, že rozsudkom
zo dňa 10.12.2015 bola vyživovacia povinnosť otca zrušená, keďže navrhovateľka v čase podania
návrhu (október 2015) neštudovala, štúdium na strednej škole prerušila bez udania dôvodov.

4. V aktuálne súdenej veci pri hodnotení príjmových možností a schopností rodičov súd vychádzal z
čistého mesačného príjmu matky v sume 533,69 eur, ďalej, že má vyživovaciu povinnosť k maloletému
O. P., nar. X.X.XXXX zverenému do jej osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Martin sp.
zn. 20P/41/2013 zo dňa 17.9.2013. U otca súd vychádzal z čistého mesačného príjmu v sume 633,89
eur mesačne. Mesačné výdaje v konkrétnej výške, či už napr. na bývanie, telefón, internet, poistenie,
sporenie a pod. deklarovali v konaní obidvaja rodičia.

5. Navrhovateľka je plnoletá, dennou formou štúdia študuje na Strednej odbornej škole dopravnej v
Martine - Priekope, je v maturitnom ročníku, je bez akéhokoľvek príjmu, odkázaná len na finančné
prostriedky starých rodičov s ktorými žije v spoločnej domácnosti.

6. Súd konštatuje nespornú skutočnosť, že navrhovateľka mala v minulosti problémy so správaním,
má problémy aj s prospechom na strednej škole, pretože na polročnom vysvedčení mala niekoľko
nedostatočných a najmä otec vyslovil obavu, či s takýmto prospechom navrhovateľka úspešne
zmaturuje. Na druhej strane navrhovateľka prejavovala snahu dokončiť štúdium na strednej škole.

7. V návrhu uplatňované nároky navrhovateľky súd po právnej stránke posúdil podľa § 62 a § 75 Zákona
o rodine. Pri hodnotení jej odôvodnených potrieb zohľadnil, že bola v čase rozhodovania študentkou
denného štúdia, štúdiom na strednej škole sa pripravovala na budúce povolanie. Navyše, v jej osobe ide
o plnoletú mladú ženu, ktorá má svoje potreby nielen na výživu, ošatenie a nákup bežných hygienických
potrieb, ale aj na svoje kultúrne a sociálne potreby. Súd dodal, že navrhovateľka je bez akéhokoľvek

príjmu, odkázaná na láskavosť starých rodičov, ktorí hoc sami voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť
nemajú, na jej výživu prispievali a poskytli jej strechu nad hlavou. Ak sa navrhovateľka so súhlasom
starých rodičov rozhodla bývať u nich, ako plnoleté dieťa má na to plné právo, je aj jej povinnosťou
prispievať im podľa možností a schopností na náklady domácnosti a na starostlivosť o túto domácnosť.
Pre nedostatok príjmu doposiaľ tak nerobila. Preto pri určení vyživovacej povinnosti rodičov na

navrhovateľku súd zohľadňoval aj takúto jej potrebu, resp. takúto povinnosť.

8. Matkin čistý mesačný príjem spolu s výživným na maloletého syna O. je približne na úrovni čistého
mesačného príjmu otca. Matka však preukázala vysoké životné náklady, ako aj vyživovaciu povinnosť
k maloletému synovi O., ktorú bude ešte roky plniť. Na tomto základe súd dospel k záveru, že výživné v

sume 50 eur mesačne na navrhovateľku zo strany matky je maximálnym výživným, ktoré vzhľadom na
matkin príjem ale aj jej výdavky a vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu možno určiť.

9. U otca súd zdôraznil, že ďalšiu vyživovaciu povinnosť a tak vysoké výdavky ako matka nemá. Z
rovnakého príjmu ako matka musí živiť len seba a prispievať na výživu navrhovateľke. V čase, keď

bolo naposledy určené výživné na navrhovateľku od otca v sume 120 eur mesačne, táto bývala u
matky, ktorá zabezpečovala všetky jej ďalšie potreby a poskytovala osobnú starostlivosť. U otca bol
vtedy skonštatovaný čistý príjem v sume 551,75 eur mesačne, teda príjem nižší. Náklady na bývanie
u otca, ako súd zistil zo zápisnice o pojednávaní vo veci 12P/279/2012, boli v tom čase vyššie ako
sú v súčasnosti, keď žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Napriek týmto skutočnostiam

otec v minulosti súhlasil so schválením rodičovskej dohody ktorou sa zaviazal k plateniu výživného na
navrhovateľkuvsume120eurmesačne.Vzhľadomnauvedenévdobeaktuálnehorozhodovaniavoveci
suma 150 eur mesačne zodpovedá pomerom, možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným
potrebám navrhovateľky, študentky strednej školy, žijúcej mimo domácnosti svojich rodičov, výživné v
sume 150 eur mesačne má otec v možnosti, bez ohrozenia svojej výživy navrhovateľke s účinnosťou

od podania návrhu platiť.

10. S prihliadnutím na skutočnosť, že rodičia na výživu navrhovateľky od podania návrhu do 28.2.2017
neplatili nič, súd vyčíslil dlh na výživnom, a to za 18 dní v mesiaci október 2016, za mesiace - november,december, január, február a už aj za marec 2017, nakoľko v čase rozhodovania súdu bolo zročné výživné
už aj za marec 2017 a určil rodičom spôsob platenia. Súd dodal, že vyživovacia povinnosť oboch rodičov
voči navrhovateľke trvá len do momentu, kým navrhovateľka sa dennou formou štúdia pripravuje na

budúce povolanie.

11. Keďže vo vzťahu k matke navrhovateľka nebola v celom rozsahu úspešná, vo zvyšku jej návrh súd
zamietol.

12.Súdonáhradetrovkonaniarozhodovalpodľa§52CMP,nezistiltotižokolnosti,ktorébyodôvodňovali
priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov, navyše účastníci náhradu trov konania voči
sebe ani nepožadovali.

13. Proti rozsudku (do výroku III. a IV.) podal odvolanie otec, domáhal sa v týchto výrokoch zmeny
rozsudku, v rámci nej zamietnutia návrhu navrhovateľky o určenie výživného vo vzťahu k nemu.

14. Súd za nepochybné považoval (v bode 13 odôvodnenia), že navrhovateľka je plnoletá, je študentkou
Strednej odbornej školy dopravnej v Martine - Priekope. Toto však už nie je pravdou, nakoľko
navrhovateľka tak ako v predchádzajúcich pokusoch o štúdium, aj toto štúdium zanechala bez toho,
aby ho riadne dokončila. Navrhovateľka využijúc súčasný stav školstva na Slovensku, keď každá škola

získava od štátu finančné prostriedky podľa počtu žiakov, ktoré na začiatku školského roka sú žiakmi,
či študentmi tej ktorej školy bez ohľadu na to, či študent školu dokončí, alebo nie, účelovo začala
navštevovať spomínanú školu, hoci bolo s ohľadom na jej priebeh štúdia a predchádzajúce neúspešné
štúdiá zrejmé, že školu nie je schopná úspešne dokončiť. Pre školu totiž je rozhodujúce len to, aby
študent začal študovať, i keď mnohokrát ide o osoby, ktoré nie sú objektívne schopné školu úspešne

dokončiť. Navrhovateľka dobre chápe skutočnosť, že ak sa prihlási na školu je to dôvod na to, aby si
podala návrh o určenie výživného, hoc školu nemusí ani dokončiť, za predpokladu, že súd o návrhu
rozhodne ešte predtým, ako bude zo školy pre absencie alebo výsledky štúdii vylúčená, alebo sama
štúdium ukončí. Takýto scenár už zopárkrát absolvovala, čo jej prinieslo finančný prospech.

15. V bode 14 odôvodnenia súd povýšil záujem navrhovateľky štúdium dokončiť nad faktom, že
na polročnom vysvedčení mala niekoľko nedostatočných a nad jeho obavou, či školu vzhľadom na
správanie a prospech navrhovateľka dokončí. Súd sa absolútne nevysporiadal s jeho tvrdením, že
navrhovateľka je liečená narkomanka, vôbec nezisťoval, či získané finančné prostriedky z výživného
primárne nemá záujem navrhovateľka použiť na nákup omamných alebo psychotropných látok. Je

nezodpovedaná otázka, či peniaze z výživného by navrhovateľka využila na svoje odôvodnené potreby,
alebo nie. Peniaze na zaobstaranie omamných a psychotropných látok, či na zabezpečenie záhaľčivého
života nemožno podľa názoru otca zatiaľ považovať na Slovensku za odôvodnené potreby. Navyše
navrhovateľka priznala, že je aktívny narkoman a z poznatkov odborníkov zaoberajúcich sa liečením
drogovo závislých osôb je zrejmé, že drogovo závislá osoba je schopná čokoľvek urobiť len preto, aby

si zabezpečila peniaze na kúpu drog. Navrhovateľke isto nerobilo problém na súde tvrdiť, že nechce
zle skončiť, chce sa liečiť a zmaturovať. Aj z tohto dôvodu považuje rozhodnutie súdu a posúdenie jej
výpovede nielen za nesprávne, ale aj za veľmi nešťastné.

16. On si je vedomý toho, že má podiel na zodpovednosti za to, do akej situácie sa dcéra dostala, avšak

dovolí si tvrdiť, že ak by bol povinný platiť výživné navrhovateľke, v konečnom dôsledku by to bolo v
jej neprospech, nakoľko sa ľahko dostala k financiám bez toho, aby sa o ich získanie pričinila. Ak ich
nezíska prácou, tak minimálne námahou spojenou so štúdiom, vtedy by malo aj zmysel platiť výživné.
Pokiaľ starí rodičia navrhovateľky ho požiadajú, aby aspoň čiastočne im prispel za to, že navrhovateľke
poskytli strechu nad hlavou, je pripravený im prispieť, ale dobrovoľne, nie je ochotný prispievať dcére

nič, nakoľko by to bolo v konečnom dôsledku v jej neprospech. Celkovo považuje priznanie výživného
napadnutým rozsudkom navrhovateľke za rozpor s dobrými mravmi, pretože de facto podporuje vedenie
záhaľčivého života navrhovateľky s možnosťou zaobstarania si drog.

17. Keďže škola mu neposkytuje údaj o tom, kedy navrhovateľka skončila štúdium na škole s ohľadom

na jej plnoletosť, navrhuje, aby súd druhej inštancie vyžiadal správu od školy o tom, kedy a z akého
dôvodu došlo k ukončeniu štúdia navrhovateľky.18. Otec v doplnení k odvolaniu (na č.l. 84 spisu) poukazuje na svoj medzičasom zmenený zdravotný
stav, ktorý nedovoľuje mu vykonávať doterajšiu profesiu. Poberá nemocenské dávky, z nich platí pôžičku
80 eur, matke do spoločnej domácnosti dáva 150 eur mesačne, na lieky dopláca 20 eur mesačne, telefón

15 eur, na stravu a živobytie mu zostáva okolo 160 eur. Dcéra sa o neho ani o jeho zdravotný stav
nezaujíma, nezavolá, nenapíše ani pri príležitosti sviatkov. Otec k doplneniu odvolania pripojil potvrdenie
o dočasnej pracovnej neschopnosti (na čl. 85 spisu), rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina
zo dňa 6.4.2017 o priznaní nároku na nemocenské za obdobie od 2.3.2017 do zániku nároku na
nemocenské vo výške 14,6264 eur za deň (listinný dôkaz na čl. 86 spisu).

19. Navrhovateľka a matka písomné vyjadrenie k odvolaniu otca nepredložili.

20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)
proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom odvolania, ale

nebol viazaný odvolacími dôvodmi, rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch
(výrokIII.,IV.avčastivýrokuVI.akosúvisiacivýrokriešiacivčastináhradutrovprvoinštančnéhokonania
medzi navrhovateľkou a otcom) zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ a v rozsahu týchto zrušených výrokov
podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nedotýkal
sa tých výrokov rozsudku, ktoré odvolaním nenapadla ani matka ani navrhovateľka.

21. Krajský súd vyhodnotil odvolanie otca za dôvodné.

22. Navrhovateľka G. J., plnoletá dcéra podaným návrhom doručeným súdu 14.10.2016 sa domáhala
určenia výživného počnúc od 14.10.2016 voči svojim obidvom rodičom v sume po 150 eur mesačne

(od každého) na tom základe, že je plnoletou dcérou, študentkou 4. ročníka Strednej odbornej školy
dopravnej Martin - Priekopa, od roku 2012 býva v domácnosti so starými rodičmi, ktorí uhradzujú náklady
spojené s nájmom bytu, aj jej potreby na bývanie, stravu, štúdium, lekársku starostlivosť, dopravu,
ošatenie, hygienu a ďalšie. K svojmu návrhu pripojila aj potvrdenie Strednej odbornej školy dopravnej
Martin - Priekopa vydané 7.10.2016, potvrdzujúce, že navrhovateľka v školskom roku 2016/2017 je

žiačkou 4. triedy.

23. Krajský súd bol viazaný rozsahom podaného odvolania, tak odvolaciemu prieskumu podrobil len
výroky dotýkajúce sa vyživovacej povinnosti (určenia vyživovacej povinnosti) otca vrátane zameškaného
výživného, keďže matka odvolanie proti výrokom jej dotýkajúcich sa a ani maloletá proti zamietnutiu jej

návrhu vo zvyšku vo vzťahu k matke odvolanie nepodali.

24. V súdenej veci ide o vyživovaciu povinnosť rodiča k plnoletej dcére, ktorá o sebe tvrdí, že študuje na
strednej škole, je bez príjmu, odkázaná na výživu od svojich rodičov z dôvodu prípravy dennou formou
štúdia na strednej škole a otec voči nej vyživovaciu povinnosť neplní.

25. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.

26. Záver súdu, že navrhovateľka študujúca dennou formou štúdia na strednej škole nie je schopná

sama sa živiť a z tohto dôvodu je odkázaná na výživné od povinného rodiča, vo všeobecnosti má svoj
základ v § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom totiž je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Ak by bolo bez akýchkoľvek pochýb
vkonanípreukázané,ženavrhovateľkadennouformouštúdiaštudujevo4.ročníkunaStrednejodbornej
škole, pravidelne sa pripravuje na svoje budúce povolanie, právny základ určenia vyživovacej povinnosti

voči rodičovi (ktorý neplní vyživovaciu povinnosť) by bol daný, resp. je z týchto dôvodov daný.

27. V súdenej veci je však preukázané, že navrhovateľka svoje povinnosti študenta riadne neplní, sama
sa vyjadrila z koľkých predmetov na polročnom vysvedčení dosahovala nedostatočné známky, potvrdila
na pojednávaní 23.2.2017 (na č.l. 57 spisu) tvrdenia otca, že bola predávkovaná, bola nadrogovaná,

že si drogu užila po veľmi dlhom čase, situáciu nejako nezvládla a bude sa liečiť, chce doštudovať a
zmaturovať.28. Hoc odvolací súd nespochybňuje existenciu právneho základu určenia vyživovacej povinnosti rodiča
voči navrhovateľke, v súdenej veci bolo potrebné zohľadniť individualitu prejednávanej veci, čo okresný
súd opomenul. I keď ku dňu vydania rozhodnutia bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka v

škole dosahuje neuspokojivé výsledky v škole ( nedostatočné hodnotenie na polroka mala z viacerých
predmetov ) súd nepreveril ( hoc v rámci zásady vyšetrovacej ktorá v konaní platí, mal ), či to je dôsledok
nedostatočnej jej osobnej prípravy alebo aj nepravidelnej dochádzky do školy, neospravedlnených
vymeškaných hodín na vyučovanie a pod. Okresný súd vôbec sa nezaoberal nespornou skutočnosťou
- užívanie drog navrhovateľkou a jej hospitalizácia z tohto dôvodu ( jednalo sa o v tej dobe aktuálnu

skutočnosť ),- vo väzbe na vyhodnotenie argumentácie otca v ktorej poukazoval na rozpor priznania
výživného s dobrými mravmi.

29. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa ( § 75 ods. 2 Zákona o rodine ).

30. Okresný súd nezaujal v dôvodoch rozhodnutia žiadne stanovisko ako sa vysporiadal s právnym
významom ustanovenia § 75 ods.2 Zákona o rodine vzhľadom na výsledky dokazovania. Aj pre
prípad, že aplikáciu tohto ustanovenia vylúčil, súd bol povinný v dôvodoch rozhodnutia dôsledne
vyargumentovať akými úvahami sa riadil, aby odvolací súd mohol v rámci odvolacieho prieskumu
preveriť vecnú ( ne ) správnosť tohto postupu.

31. V súdenom prípade predmetom rozhodovania je určenie vyživovacej povinnosti rodiča ( odvolateľa )
na navrhovateľku ( na jej návrh) v dobe podania už plnoletej, teda ide o výživné na plnoletú dcéru, preto
hodnotenie veci súdom z pohľadu ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine je nutné, o to viac keď otec namietal
rozpor priznania výživného na navrhovateľku s dobrými mravmi. Tu krajský súd dáva do pozornosti, že

rozpor s dobrými mravmi ako dôvod nepriznania výživného by mal byť spätý s konaním osoby, ktorá sa
priznania výživného domáha a nie s konaním iných osôb, t.j. tých, voči ktorým smeruje návrh na plnenie
vyživovacej povinnosti alebo tretích osôb.

32. Bude povinnosťou okresného súdu v ďalšom štádiu konania vec riešiť a vyhodnotiť aj z pohľadu

ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, k prijatiu objektívneho záveru však okresný súd sa nezaobíde
bez náležitých skutkových zistení, ktoré aj bez návrhu (v mimosporovom konaní) vykoná. Dopytom
na Strednú odbornú školu dopravnú Martin - Priekopa, zistí, či navrhovateľka štúdium na škole vôbec
ukončila, či pokračovala v štúdiách po februári 2017, či zmaturovala, prípadne, ak školu nedokončila,
kedy štúdium ukončila a aký bol dôvod. Ďalej zistí, či navrhovateľka sa podrobila liečbe (ako to uvádza

vo svojom výsluchu pred okresným súdom) a či v liečbe pokračuje úspešne. Ak okresný súd zistí,
že dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine naplnené nebudú, vyargumentuje
dôsledne v rozhodnutí na základe akých skutočností k takému záveru dospel. Ak zistí, že budú naplnené
zákonné podmienky pre určenie výživného na navrhovateľku od otca, bude musieť sa zaoberať s
príjmovými možnosťami a schopnosťami otca, odôvodnenými potrebami navrhovateľky v období po

vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia.

33. Krajský súd zrušil rozsudok aj v časti výroku o náhrade trov konania dotýkajúcej sa navrhovateľky
a otca s tým, že aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania medzi navrhovateľkou a otcom
rozhodne okresný súd v novom rozhodnutí.

34. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné n i e j e .