Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/868/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227540
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114227540.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr.ZlaticeJavorovejaJUDr.MartinaHoličavprávnejvecižalobcov:1/Hviezda,spol.sr.o.,Bratislava,
Námestie 1. mája 15, IČO: 31 335 608, 2/ K. I., nar. X. O. XXXX, bytom H. V. XXX, proti žalovanému:
Mgr. K. K., nar. X. S. XXXX, bytom H. V. XXX, zastúpeného: RS legal s.r.o., Piešťany, M. Waltariho 7,
IČO: 36 864 358, o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti uzneseniu

Okresného súdu Trnava z 29. júna 2015 č. k. 22C/82/2014-87 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í tak,
že žalobcom 1/, 2/ sa nepriznáva náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalobcom 1/, 2/ uložil solidárnu

povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 130,67 eur, ako aj náhradu
iných trov konania vo výške 33 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 až 3, § 146 ods.
2 veta prvá, § 149 ods. 1, § 160 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3
vyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvznení
neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil tým, že žalobcovia 1/, 2/, zavinili zastavenie konania, pretože

vzali podanú žalobu späť následne potom, čo pohľadávku žalovaného v celom rozsahu uspokojili. Teda
bez zavinenia žalovaného nedošlo k prejednaniu veci samej a žalobcovia 1/ a 2/ boli preto zaviazaní
na náhradu trov konania žalovanému, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 167,78 eur
(odmena za 1 úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 61,87 eur, režijný paušál
8,04 eur, odmena za 1 úkony právnej služby odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení vo
výške 30,94 eur, režijný paušál 8,04 eur, spolu 108,89 eur, náhrada 20% DPH vo výške 21,78 eur)

a z iných trov konania vo výške 33 eur (náhrada zaplateného súdneho poplatku za odvolanie proti
rozhodnutiu o predbežnom opatrení). Pri určení tarifnej hodnoty veci súd prvej inštancie vychádzal zo
skutočnosti, že predmet konania nebolo možné oceniť peniazmi (žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou vo veci
samejdomáhaliurčenianeplatnostizmluvyvčastisankčnýchúrokovaniezaplateniapeňažnéhoplnenia
vo výške 50.000 eur).

2. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia 1/, 2/ (tvoriaci nerozlučné spoločenstvo)
navrhujúc, aby každá strana sporu si hradila svoje trovy sama. Zdôraznili, že súdny spor proti
žalovanému by neboli iniciovali, ak by nedošlo z jeho strany k pokusu o úžeru a k podvodu. K dohode
došlo až po podaní podnetu na prokuratúru a upozornení žalovaného na nezákonnosť požadovania
úrokov z pôžičky od fyzickej osoby, vyvolaním súdneho sporu o zrušenie zmluvy. Tým by mal žalovaný
nárok len na sumu 50.000 eur, ktoré požičal. Späťvzatie žaloby žalobcovia podali kvôli zrušeniu

predbežnéhoopatrenia,abysamoholuskutočniťprevodnanovéhomajiteľa(bezprevodunebolomožné
vrátiť peniaze). Je nemorálne, aby právna zástupkyňa protistrany žiadala náhradu trov, už vôbec nieneprimerane vysokú sumu. Žalobcovia zvažujú obnovenie konania, ako aj trestného konania za pokus
úžery a podvodu, vzhľadom na správanie protistrany.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 O. s. p., účinného do 30. júna 2016), po skonštatovaní,

že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 písm. b/ a § 380 CSP), postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa

príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

8. Všeobecne platí, že pokiaľ len jedna procesná strana zaviní zastavenie konania (a preto o veci
nemôže byť meritórne rozhodnuté) vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy
konania. Súd prvej inštancie bol preto povinný skúmať, ktorá zo strán (žalobkyňa či žalovaní 1/, 2/, 3/)
procesne zavinila zastavenie konania a vzhľadom na právnu úpravu účinnú v čase rozhodovania súdu

prvej inštancie, primárne bolo potrebné posúdiť či k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného.

9. Pre správne posúdenie procesného zavinenia strán, bolo rozhodujúce vymedzenie predmetu konania
v petite žaloby. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami
14. septembra 2014, v časti sankčných úrokov a ich určenie do maximálnej výšky 0,05% denne za

každý deň omeškania od splatnosti pôžičky s istinou 1. októbra 2014. Súčasne sa žalobcovia domáhali
uložiť žalovanému zdržať sa praktík naplňujúcich skutok úžery. Inej povinnosti sa voči žalovanému
nedomáhali.Súdprvejinštancienepostupovalsprávne,akhľadiskoprocesnéhozavineniazazastavenie
konania posudzoval podľa správania žalobcov 1/, 2/ (uhradením pohľadávky žalovaného v celom
rozsahu), keďže predmetom sporu v danom súdnom konaní nebola žaloba veriteľa voči dlžníkom o

zaplatenie pohľadávky. Naopak predmetom sporu bola žaloba dlžníkov (žalobcov 1/ a 2/) voči veriteľovi
(žalovanému), ktorou sa domáhali neplatnosti neprimerane vysokých úrokov z omeškania 0,5% denne.

10. V priebehu konania (po podaní žaloby) došlo k vydaniu potvrdenia o splatení dlhu (kvitancia) z 23.
decembra 2014, obsahom ktorej bolo vyhlásenie žalovaného ako veriteľa o úhrade úroku z omeškania

len vo výške 0,05% denne od 2. októbra 2014 do zaplatenia (spolu so zaplatením istiny a zmluvného
úroku), čím bola pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi v celom rozsahu uspokojená. Na základe uvedeného
žalobcovia 1/ a 2/ vzali žalobu v plnom rozsahu späť (v dôsledku dohody so žalovaným), pretože nebol
dôvod pokračovať v súdnom konaní.

11. Z uvedeného vyplýva, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného, ktorý sa dohodol so
žalobcami 1/, 2/ na znížení úrokov z omeškania tak ako to žalobcovia 1/ a 2/ žiadali v žalobnom petite
(0,05% denne) od 2. októbra 2014 do zaplatenia (čím mal stratiť opodstatnenie aj zákaz adresovanýveriteľovi zdržať sa praktík naplňujúcich skutok úžery, pričom iná povinnosť v žalobnom petite ukladaná
žalovanému nebola).

12. Bol preto daný dôvod konštatovať zavinenie žalovaného na zastavení konania, v dôsledku čoho
vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcom 1/ a 2/ (podľa § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p., účinného
do 30. júna 2016).

13. Z dôvodu, že žalobcovia 1/ a 2/ sa výslovne vzdali svojho práva na náhradu trov konania (navrhujúc

aby každá strana sporu si hradila trovy konania sama), odvolací súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov
konania žalobcom 1/ a 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie ako i pred odvolacím súdom (v odvolacom
konaní boli úspešní žalobcovia 1/, 2/ podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP), čím zmenil napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP.

14. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.