Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. november 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203960
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213203960.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou vo veci žalobcu: T. Z., nar. XX.X.XXXX,
bytom O., č. d. XXX v zastúpení: Občianske združenie Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov,
so sídlom Škultétyho 3, Košice - Staré Mesto, zastúpený advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, so
sídlom Škultétyho 3, Košice, proti žalovanému: Rapid life poisťovňa a.s., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 792 752 v zastúpení JUDr. Irena Sopková, nútený správca spoločnosti Rapid life životná

poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, Košice, adresa pre doručovanie Slovenskej
jednoty 14, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. XC/XXXX/XXXX
zo dňa 19.1.2012.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 331,50 eur na účet správcu
systému do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 27.2.2013 sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného
Arbitrážnym súdom v Košiciach sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012 (ďalej rozhodcovský
rozsudok) z dôvodu, že žalobca nemal možnosť riadne sa vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom,
išlo o tzv. skrátené konanie, ktoré nemá oporu v zákone, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa

nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený
nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje
zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 Zák. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo je tu iný
dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s
ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie
mohlo mať vplyv na výsledok sporu a rozhodcovský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Žalobuodôvodniltým,žerozhodcovskýsúdvydaldňa9.1.2012upovedomenieozačatíspotrebiteľského
rozhodcovského konania a dňa 19.1.2012 bol vydaný rozsudok. Namietal, že neprijateľné podmienky
v poistnej zmluve sú neplatné. Popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy ako nekalého zmluvného
dojednania a žiadal, aby súd zrušil rozsudok rozhodcovského súdu.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 25.3.2013 žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že

rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne a v súlade so zákonom, na samostatnej listine, s náležitým
poučením o dobrovoľnom charaktere zmluvy. Žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy dal žalobcovi na
výber, či osobitné zmluvné dojednania (vrátane rozhodcovskej doložky) svojim podpisom prijme alebonie a tým bol naplnený základný zmysel a účel § 53 ods. 2 OZ . Podľa názoru prezentovaného v
odbornej literatúre - Štandardné zmluvy sa pri výklade pojmu individuálnosť a jeho vzťahu k vzniku
rozhodcovskej zmluve uvádza „Ustanovenie § 93b citovaného zákona (pozn. zákon č. 483/2001 Z.

z.) ukladá povinnosť navrhnúť spotrebiteľovi rozhodcovskú doložku určitého obsahu a garantuje mu
právo s takouto doložkou nesúhlasiť. Implicitne sa pritom vychádza z toho, že spotrebiteľ má možnosť
uzatvoriť s bankou zmluvu rovnakého obsahu aj bez uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Ak, a iba
vtedy, ak takú možnosť spotrebiteľ skutočne má, tak bude dojednanie o rozhodcovskej doložke skutočne
individuálne dojednané. Ak je ale odmietnutie rozhodcovskej doložky zo strany spotrebiteľa viazané na

iné zmluvné podmienky v ostatných otázkach zmluvy, ktoré sú pre spotrebiteľa menej priaznivé, tak
je spotrebiteľ nepriamo nútený rozhodcovskú doložku uzatvoriť." Rozhodcovská zmluva nikdy nebola
podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Postup konania v rozhodcovskom konaní pred
stálym rozhodcovským súdom je predmetom úpravy rokovacieho poriadku stáleho súdu . Rokovací
poriadok Arbitrážneho súdu v Košiciach (v súlade s ust. § 14 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní)
upravuje v § 29a skrátené konanie umožňujúce súdu vydať rozsudok aj bez vypočutia odporcu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ako aj oboznámením sa s písomnými dôkazmi,
a to: žalobou, rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. XC/XXXX/XXXX
zo dňa 19.1.2012, návrhom na uzavretie poistnej zmluvy, všeobecnými poistnými dojednaniami,
spisom Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. XC/XXXX/XXXX, oznámením o zániku poistenia a zistil

nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Súd sa najskôr zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby žalobcom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Z ustanovenia § 46 ods. 1/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
vyplýva, že žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote

3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského
konania.

5. Žalobca žalobou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012. Tento rozsudok bol žalobcovi

doručený podľa doručenky zaslanej spolu s kópiou predmetného spisu, dňa 2.1.2013. Žalobca mal
teda v 3 mesačnej lehote po doručení rozsudku podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
ktorá lehota začala žalobcovi plynúť dňa 3.1.2013 a uplynula dňom 3.4.2013. Žalobca podal žalobu dňa
27.2.2013, čo je zrejmé z podacej pečiatky súdu, teda žaloba bola podaná v zákonnej lehote 3 mesiacov
po doručení rozhodcovského rozsudku.

6. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že žalobca nebol riadne
upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály
rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 Zák. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu a

rozhodcovský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Dňa 30.7.2008 boli dojednané osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, kde vyplynulo, že veriteľ a
dlžník sa mali dohodnúť na znení rozhodcovskej zmluvy, kde podľa článku XV. časti VPP sa dohodli na
akýkoľvek spor medzi zmluvnými stranami, že tieto spory budú riešené cestou rozhodcovského konania.

8. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012 bol žalovaný (v prejednávanej
veci žalobca) zaviazaný zaplatiť sumu vo výške 179,57 eur. Zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť
zaplatiť poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 276 eur.

9. Podľa čl. XVII. 7a s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad
v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý
uhrádza poisťovňa.10. Podľa § 52 ods. 1/ až 4/ OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§52aods.1/a2/OZ,aksúuzavretéviaceréspotrebiteľskézmluvypritomistomrokovaníalebosú
zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo
stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy
sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik

jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje
zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
Podľa § 53 ods. 1/ OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ
povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi.
Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy

uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

11. Podľa § 54 ods. 1/ až 3/ Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,
ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.

12. Podľa § 4 ods. 1, 2/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva
môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

13. Od 01.01.2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3/ (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak
nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú

aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.
Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015,
zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že súd posudzuje iba rozhodcovskú zmluvu podľa
predpisov účinných v čase jej uzavretia, t. j. podľa zákona č. 244/2002 Z. z.

14. Podľa § 45 ods. 1/ (zrušenie rozhodcovského rozsudku) zákona č. 335/2014 Z. z., účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporuj/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
V ustanovení § 47 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa ustanovuje ďalší postup

v prípade zrušenie rozhodcovského rozsudku.

15. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými

stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Právnym
základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej
únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č. 93/13/

EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská zmluva je
dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní,
ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods.
1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Bez ohľadu na

formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné
považovaťrozhodcovskúdoložkuzaneprijateľnúpodmienku,akvyznievavneprospechspotrebiteľaato
vtedy,akspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachmedzidodávateľomaspotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá
komora) zo dňa 26. októbra 2006, vec C-168/05 I. O. O. Y. proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z
dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti
nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Rozhodcovské konanie

je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov,
pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská
zmluva má procesnú povahu. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu,
jej nedodržanie má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným
účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené

spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany,
prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili.
Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou na príslušnom súde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 45 ods. l/ zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

16. Súd skúmal všetky okolnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, pričom základným kritériom
posudzovania, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1/
Občianskeho zákonníka to, či sú v zmluvách obsiahnuté podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôležitým kritériom je, či boli

neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dojednané alebo nie. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia obsiahnuté v návrhu zmluvných podmienok s pripojenými všeobecnými obchodnými
podmienkami sa nepovažujú podmienky, ktoré pripravil dodávateľ vopred, a pri ktorých sa mal síce
spotrebiteľ možnosť s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah.
Spotrebiteľ je v tomto prípade v postavení, že mal na výber len či predložený návrh zmluvy podpíše,

alebo odmietne. Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samostatnej listine,
tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy o poistení, preto je potrebné posudzovať uvedenú zmluvu podľa
ustanovenia § 53 ods. 1/ Občianskeho zákonníka.

17. Pokiaľ bol v rozhodcovskej zmluve upravený spôsob riešenia sporov s možnosťou obrátiť sa na

rozhodcovský súd, ide podľa názoru súdu čisto o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, čo
sťažuje prístup dlžníka ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve. Takúto rozhodcovskú zmluvu preto nemožnopovažovať za platne uzavretú. Výkon práv a povinností v takejto rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so
zákonom a dobrými mravmi.

18. V prípade, ak niektorý z účastníkov oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, táto
skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods. 1/ písm. j)
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma
aj ex offo najmä pri sporoch, v ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ. V takomto prípade sa
súd pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri

rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,
najmä posúdiť, či pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka
v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že
sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravenú a dopisoval
iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, pričom žalobca obsah zmluvy nemohol nijakým podstatným
spôsobom ovplyvniť a ani neovplyvnil. Je nesporné, že predmetná zmluva o poistení je spotrebiteľskou

zmluvou, nakoľko veriteľ konal v rámci predmetu svojho podnikania a dlžník uzavrel zmluvu ako fyzická
osoba. Na spotrebiteľské vzťahy o ktorých ide v prípade vzťahu medzi stranami sporu sa aplikujú
spotrebiteľské právne normy, pričom ich znenie je všeobecne známe a veriteľ ako dodávateľ, ktorý v
oblastiposkytovaniapoisteniapodnikáamátedanarozdielodspotrebiteľavyššiuúroveňinformovanosti
by mal uzatvárať také zmluvy, aby podmienky v nich boli v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského

práva a nie v rozpore s ním a nemal by sa snažiť obchádzať ich cez rôzne zmluvné dojednania upravené
v rámci ťažko čitateľných a nepriehľadných podmienok zahrnutých v zmluvných dojednaniach, ktoré
spotrebiteľnemámožnosťnejakoovplyvniťaktorýmisavkonečnomdôsledkuspotrebiteľvzdávasvojich
práv, alebo si inak zhoršuje svoje postavenie, či spotrebiteľské právo vylučuje. Nároky, ktoré vychádzajú
z neprijateľných podmienok, obchádzajú právne normy spotrebiteľského práva, nemožno ani vymáhať,

nakoľko výkon takýchto práv by bol v rozpore s dobrými mravmi.

19. Smernica Rady Európskej únie č. 93/13 EHS z 05.04.1993 považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom neprimeranosť je
tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať

svoje silnejšie postavenie, ktoré je dané najmä tým, že spotrebiteľ nie je schopný presadiť zmeny
formulárových zmluvných podmienok a v prípade úverových zmlúv spotrebiteľ často koná pod tlakom
finančnej tiesne, čím veriteľ získava neprimerané výhody. Za takúto neprimeranú výhodu súd považuje
aj riešenie sporov cestou rozhodcovských súdov s ktorými žalovaný dlhodobo spolupracuje, pričom
v takomto konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávania a spory sú tým prenášané zo sústavy

nezávislých súdov k rozhodcovi.

20. Tak ako už súd uviedol, rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu nezávislým súdom, ak podá žalobu dodávateľ, v tomto konaní žalovaný.

21. Pokiaľ ide o samotnú poistnú zmluvu, vzhľadom na formu a spôsob akým sú úverové zmluvné
dojednania žalovaného písané je súd toho názoru, že spotrebiteľ nemal možnosť si ich riadne prečítať
a dôsledne sa s nimi oboznámiť, a teda pochopiť ich význam a následky. Zmluva obsahuje aj ďalšie
neprimerané podmienky, t.j. dojednanie o províznom náklade, ktoré neboli dohodnuté individuálne
v poistnej zmluve, ale sú súčasťou len zmluvných dojednaní, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú

všeobecne koncipované pre veľký okruh dlžníkov -spotrebiteľov, pričom je zrejmé, že sa s nimi nemal
možnosť spotrebiteľ oboznámiť ani zmeniť ich obsah. Takéto dojednané zmluvné pokuty sú pre bežného
spotrebiteľa len ťažko zistiteľné, keďže nevyplývajú priamo zo zmluvy, ale sú obsiahnuté v ťažko
priehľadných a čitateľných zmluvných dojednaniach s ktorými sa pri podpise zmluvy spotrebiteľ nemá
možnosť dôsledne oboznámiť. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský

súd ignoroval predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa.

22. Súd poukazujúc na všetky uvedené dôvody a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku a zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. XC/XXXX/XXXX
zo dňa 19.1.2012 a rozhodol tak podľa § 45 ods. 1 písm. j) z dôvodu, že žalobca ako účastník

spotrebiteľského rozhodcovského konania poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy, bola porušená zásada
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keď súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je
neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy a taktiež z dôvodu zistenia rozporu predmetného
rozhodcovského rozsudku so zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu na plnenie,ktoré je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom aj samotné rozhodcovské konanie
vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

23. Žalobca bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2/ písm. za) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (účinného ku dňu podania žaloby, t.
j. k 18.05.2016), pretože ako spotrebiteľ sa domáhal ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu,
a to podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vzhľadom k tomu, že

v konaní mal plný úspech, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo
výške 331,50 eur podľa § 2 ods. 2/ citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych
poplatkov citovaného zákona, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.