Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218207
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116218207.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: N. L., T., E.. Y. XXXX/X, o
zaplatenie 115,49 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa vo všeobecných obchodných podmienkach Prima
banky Slovensko a.s. účinných od 01.07.2016 v bode 3.12 v znení:

„Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

III. Určuje, že zmluvné podmienky nachádzajúce sa v sadzobníku poplatkov Prima banky a.s. účinné od

01.07.2016 v prvej časti - fyzické osoby v bode 4, nasledujúceho znenia:

„Zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu 15 €. Zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní
účtu po upozornení 15 €. Výzva pri nepovolenom prečerpaní účtu 30 €. Príplatok za vedenie účtu
postihnutého exekúciou alebo výkonom rozhodnutia 5 €.“

sú pre svoju neprijateľnosť neplatné.

IV. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 09.09.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo
výške 115,49 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 115,49 € od 14.04.2016 do
zaplatenia. Žalobca svoj nárok skutkovo odôvodnil tak, že dňa 09.12.2014 so žalovaným v súlade s
§ 708 a násl. Obchodného zákonníka uzavrel Zmluvu o bežnom účte. Žalovaný nedodržal dohodnuté
podmienky nakladania s prostriedkami na bežnom účte, v dôsledku čoho žalobca zatvoril účet a pred

týmto zatvorením dňa 13.04.2016 debetný zostatok previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.3. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z listín predložených žalobcom, z ktorých zistil nasledujúce:
3.1. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 09.12.2014 „Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb“, predmetom ktorej bolo zriadenie Osobného účtu žalovanému, Zmluva o vydaní

a používaní platobnej karty a Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Súčasťou
Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., podľa ktorých bodu
3.3.1 Osobný účet - Banka vedie bežné účty s produktovým označením „Osobný účet“. Tento druh
bežného účtu vedie banka iba fyzickým osobám - spotrebiteľom nad 18 rokov veku. Popri vedení
bežného účtu poskytuje banka majiteľovi účtu rôzne doplnkové bankové produkty a služby určené

bankou, ktorých rozsah a podmienky a ich zmeny sú predmetom zverejnenia. Majiteľ účtu nesmie bežný
účet využívať pre účely výkonu podnikateľskej činnosti. Úroky sú účtované mesačne.
3.12 Nepovolené prečerpanie - Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných
kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadnom dohodnutých medzi bankou a
klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené
prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s

peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie
nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu“.
3.2. Podľa žalobcom predložených „Úrokových sadzieb produktov“ je úrok pri nepovolenom prečerpaní

- 28,00% ročne.
3.3. Listom zo dňa 21.10.2016 (č.l. 23), vyzval súd žalobcu nech mu tento
- zašle všetky výpisy z účtu preukazujúce uplatnenú pohľadávku,
- uviedol, kde v sadzobníku sa nachádzajú účtované poplatky, ako sa určuje ich výška, aké sú skutočné
náklady na spoplatnené úkony a ké plnenie za poplatky spotrebiteľ dostáva.

3.4. Na výzvu súdu reagoval žalobca podaním doručeným dňa 03.11.2016 (č.l. 28), v ktorom uviedol, že
- aké poplatky boli žalovanému účtované,
- zasiela súdu výpisy z účtu žalovaného,
- zasiela súdu Sadzobník poplatkov.
3.5. Listom zo dňa 11.01.2017 (č.l. 44) oznámil súd žalobcovi, že sa mu

- poplatok: za upomienku 15 €,
- poplatok: príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou 5 €,
- poplatok: prečerpanie účtu 30 €,
- úroková sadzba pri nepovolenom debete 28%
javia ako neprijateľnú zmluvné podmienky.

3.6. Na výzvu uvedenú v bode 3.5. reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.01.2017 (č.l.
45), kde uviedol, že
- žalovaný podpisom zmluvy s poplatkami súhlasil,
- zmluva nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument,
- tzv. prekročenie a jeho úročenie je v súlade so zákonom,

- výška poplatkov zodpovedá reálnym nákladom.

4. Pokiaľ ide o právne predpisy, na základe ktorých súd rozhodoval, tieto sú okrem nižšie uvedených
nasledujúce:
4.1. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka - Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od

určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka - Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

5. Okresný súd Prešov vo veci sp. zn. 9C/113/2015 o neprijateľnej zmluvnej podmienke uvedenej vo
výroku č. II. tohto rozsudku uviedol nasledujúce:
„§ 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“).
§ 53 ods.2 OZ - Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo

dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
UvedenéustanoveniatrebapodľasúduvykladaťvsúladesČlánkom4.ods.2SmerniceRady93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej povahy
podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na
jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto

podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou.
Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za
vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak
podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,

že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej
zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje
nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými

podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným
a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom.

Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť
podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania.
Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Treba
teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak
takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že

obchodnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchnarozdielnapríkladodobchodnýchzmlúvmajúslúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite
formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu

dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu
ochranu.
Zo Zmluvy o bežnom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na
tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto
skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných podmienkach), pretože

aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného
prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany
banky.
Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s ich
splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým, že

takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje
vysokým úrokom vo výške 28 % ročne (úroky dosahujúce takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk
pri spotrebiteľských úveroch), napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru
neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo nerovnovážna
a preto neplatná a to aj napriek tomu, že v § 53 OZ uvedená nebola, keďže tam uvedený výpočet je len

demonštratívny. V rámci spotrebiteľských vzťahov (ale aj obchodných) je neprípustné, aby jeden subjekt
poskytoval inému subjektu odplatu bez zodpovedajúceho protiplnenia.
Vyššie uvedenému záveru v súčasnom znení Občianskeho zákonníka korešponduje už výslovne § 53
ods.4 písm.v), podľa ktorého - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujúnajmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré
spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.“

5.1. Rozsudok uvedený v bode 5. odôvodnenie bol potvrdený rozsudkom KS v Prešove sp. zn.
21Co/10/2016, preto okresný súd na vyššie uvedených záveroch zotrváva a berie ich za svoje aj v tejto
veci.

6. Pokiaľ žalobca poukazuje na ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa prekročenia,

za ktoré považuje nepovolené prečerpanie, ide z jeho strany o nesprávne závery.
6.1. Podľa § 2 písm.e) zákona č. 129/2010 Z.z. - na účely tohto zákona sa rozumie
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u
veriteľa,
f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať

peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
6.2. Podľa § 18 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje
možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne
v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe

spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
6.3. Podľa názoru súdu si žalobca zamieňa pojmy povolené prečerpanie a prekročenie. Povoleným
prečerpaním sa rozumie zmluvne založené právo spotrebiteľa využívať na platobnom účte viac

prostriedkov, ako je aktuálny zostatok na tomto účte. Naproti tomu situáciu, keď klient prostredníctvom
platobnej karty čerpal viac peňažných prostriedkov, než koľko sa mu žalobca zaviazal zmluvne
poskytnúť, je ako faktický stav na účte k platobnej karte treba považovať za prekročenie (pozri napr.
NálezFinančnéhoarbitraČRreg.Číslo380/SU/2013).Vprejednávanejvecineboloumožnenéžalobcovi
prostredníctvom platobnej karty čerpať finančné prostriedky presahujúce jeho prostriedky a povolené

prečerpanie a preto nejde o prekročenie v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ale ako bolo uvedené už
vyššie „nepovolený debet“ vytvoril žalobca účtovaním úrokov a poplatkov na ťarchu účtu žalovaného
spôsobom ako keby išlo o finančné prostriedky mu poskytnuté, čo však nezodpovedá skutočnosti a
úročenie takto umelo vytvoreného debetu považuje súd na nezákonné a zároveň neslušné a nemravné.

7. Žalobca súdu nezaslal Sadzobník poplatkov, na základe ktorého žalovanému sporné poplatky účtoval.
Už toto samotné by postačovalo na zamietnutie žaloby ohľadne týchto poplatkov. Žalobca súdu rovnako
nepreložil upomienku a výzvu a preukaz o ich doručení žalovanému, čo by rovnako postačovalo na
zamietnutie žaloby ohľadne sporných poplatkov. Súd sa však s takýmto postupom neuspokojil a keďže aj
Sadzobník poplatkov účinný od 01.07.2016 obsahuje neprijateľné podmienky, pristúpil k ich vyhláseniu

za neplatné (výrok III. rozsudku).
7.1. Podľa § 298 C.s.p.
(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku

znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu

na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
7.2. Podľa § 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmaťvo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v
prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené
zrozumiteľne.

7.3. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom
zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa
ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje
nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva

dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
7.4. V rámci spotřebitelských smluv ujednání zakládající smluvní pokutu zásadně nemohou být součástí
tzv. všeobecných obchodních podmínek, nýbrž toliko spotřebitelské smlouvy samotné (listiny, na niž
spotřebitel připojuje svůj podpis) - nález Ústavního soudu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013.

7.5. Pouhý odkaz v textu smlouvy na ustanovení o smluvní pokutě ve všeobecných podmínkách a v
dalších specifikovaných i nespecifikovaných dokumentech vytváří pro spotřebitele překážku pro to, aby
se s takovým ujednáním před uzavřením smlouvy skutečně seznámil. Jde o ujednání podřaditelné pod
ustanovení§56odst.1obč.zák.,neboťvrozporuspožadavkemdobrévíryznamenákújměspotřebitele
značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran, a je proto s ohledem na § 55 odst. 2 obč. zák.

neplatné - rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 32 ICdo 86/2015, ze dne 28. 2. 2017.
7.6. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným
a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom.
Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť

podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i
na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Treba teda uviesť, že
i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobníky poplatkov
uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba
zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných

zmlúvmajúslúžiťpredovšetkýmktomu,abynebolonevyhnutnédokaždejzmluvyprepisovaťdojednania
technickéhoavysvetľujúcehocharakteru,naopaknesmúslúžiťktomu,abydonichčastovneprehľadnej,
zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak
i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno

priznať právnu ochranu. Tiež je potrebné zdôrazniť, že sadzobník poplatkov nemôže slúžiť na to, aby v
ňom uvedený poplatok nahradzoval sankciu - zmluvnú pokutu za porušenie povinností spotrebiteľa, na
ktorú by tento mal byť v súlade so zásadou transparentnosti osobitne upozornený.
7.7. Podľa www.slovnik.azet.sk - poplatok je peňažná hodnota za
používanie niečoho, za úkon, službu a pod. Za poplatok teda priemerný spotrebiteľ očakáva ako

protihodnotu nejaké protiplnenie v jeho prospech. Poplatok, ktorého obsahom protiplnenie nie je a
ktorý sa účtuje pri porušení zmluvných povinností spotrebiteľom, je teda v skutočnosti sankciou a preto
z hľadiska systematiky a zrozumiteľnosti sa nemá nachádzať medzi poplatkami, za ktoré spotrebiteľ
skutočne protiplnenie obdrží.
7.8. Na základe vyššie uvedeného tak ani postup žalobcu, ktorý poplatok za upozornenie pri

nepovolenom prečerpaní nahradil zmluvnou pokutou nemôže obstáť a pre svoje netransparentné
umiestnenie iba v Sadzobníku poplatok, je takáto zmluvná pokuta neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

8. Poplatok s názvom príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou alebo výkonom rozhodnutia
nebol súdu žiadnym spôsobom vysvetlený a chýba najmä odôvodnenie v čom je vedie účtu a vedenie

účtu postihnutého exekúciou pre žalobcu finančne rozdielne. Poplatok teda súd považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

9. Poplatok s názvom výzva pri nepovolenom prečerpaní účtu považuje súd za obchádzanie ustanovení
o zmluvnej pokute a preto (vrátane vyššie uvedených dôvodov o jeho netransparentnom umiestnení) a

teda za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

10. Neprimeranosť sankcií klienta je zrejmá na prvý pohľad, keďže pri „umelo vytvorenom debete“ napr.
1 €, spotrebiteľovi reálne hrozí a) zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu - 15 €, b) zmluvnápokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu po upozornení - 15 €, c) výzva pri nepovolenom prečerpaní
účtu - 30 €, d) debetný úrok - 28% ročne a e) úrok z omeškania - 5% ročne. Takéto sankcionovanie sa
súd nebojí označiť za „obludné“.

11. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené náklady na upomienku a výzvu, súdu sa javí, že výška poplatkov nie je
primeraná. Vyčíslenie nákladov je pre súd nedôveryhodné najmä s prihliadnutím na to, že tieto náklady
sú pri výzve dvojnásobné oproti upomienke. Súd musí konštatovať, že z hľadiska obsahu ide ako u
upomienky, tak aj u výzvy v podstate o upozornenie dlžníka na omeškanie (aj keď súdu zaslané neboli,

súd ich pozná z iných konaní). Oba dokumenty sú genericky produkované a vyznačujú sa odlišnosťou
iba v osobe dlžníka a dlžnej sumy. Vyhotovenie takéhoto dokumentu nemôže vrátane jeho vytlačenia
trvať viac ako 10 minút. Ak náklady na mzdy a sociálne odvody pri výzve majú byť 16,06 €, tak potom
ak jeden pracovník vyhotoví denne 5 výziev (a to len za hodinu pracovného času), za mesiac výziev
100, tak má zarobené, keďže mzdové náklady predstavujú cca 1600 €. Žalobcom vyčíslené položky tak
súd považuje za značne nadhodnotené.

12. Nepriznané plnenie. Žalobca požadoval zaplatenie istiny 115,49 €. K zamietnutej sume dospel súd
nasledujúcim spôsobom:
O výpis z účtu za čas od 09.12.2014 - 31.12.2014. Zostatok na účte + 16,10 €.
O výpis z účtu za čas od 01.01.2015 - 30.06.2015. Zostatok na účte - 1,87 €. Súd v tomto výpise neuznal

položku príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou - 5 € (3 x), úroky - 0,01 € a potom správny
zostatok účtu má byť + 13,14 €.
O výpis z účtu za čas od 01.07.2015 - 31.12.2015. Zostatok na účte - 32,72 €. Súd vychádza z
predchádzajúceho zostatku + 13,14 € a v tomto výpise neuznal položku príplatok za vedenie účtu
postihnutého exekúciou - 5 € (6 x), úroky - 0,01 € + 0,33 €, poplatok - upomienka prečerpanie účtu 15 €.

Za uvedené obdobie tvorila suma kreditných položiek + 1644,57 € a suma debetných položiek - 1675,42
€, ku ktorým treba pripočítať neuznané položky + 45,36 € . Suma debetných položiek je tak - 1630,06
€. Rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami je + 14,51 € + predchádzajúci zostatok + 13,14 €
a nový zostatok je + 27,65 €.
O výpis z účtu za čas od 01.01.2016 - 13.04.2016. Zostatok na účte - 115,49 €. Súd vychádza z

predchádzajúceho zostatku + 27,65 € a v tomto výpise neuznal položku príplatok za vedenie účtu
postihnutého exekúciou - 5 € (4 x), úroky - 1,03 € + 1,65 € + 2,37 € + 1,02 €, poplatok - upomienka
prečerpanie účtu 15 €, poplatok výzva - 30 €. Za uvedené obdobie tvorila suma debetných položiek -
82,77 €, ku ktorým treba pripočítať neuznané položky 71,07 €. Suma debetných položiek je tak - 11,70
€. K sume debetných položiek treba pripočítať predchádzajúci zostatok + 27,65 € a nový zostatok je +

15,95 €, takže žiaden debet.

13.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Žalobca v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a keďže žalovanému žiadne trovy v
konaní nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.