Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205200883
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1205200883.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu N.. W. Č. - O., J.
XX, W., N.: XX XXX XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., Pohraničná
4, Komárno, IČO: 36 721 123, proti žalovanému Kapp, s.r.o., Kollárova 67, Bernolákovo, IČO: 35 794
917, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., Brančská 7, Bratislava, IČO: 36 699
705, o zaplatenie 50.189,20 Eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok č.k. 10Cb/186/2008-502 zo dňa 09.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 10Cb/186/2008-502 zo dňa 09.09.2016

p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o
výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu kúpnej zmluvy

uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.05.2004 vyplýva, že predmetom zmluvy bol rámcový
záväzok žalobcu dodať žalovanému tovar - bielu hlávkovú kapustu na priemyselné spracovanie
(kvasenie) v množstve 750 ton. V ďalšom texte zmluvy sa zmluvné strany dohodli na mieste dodania a
rámcovom termíne od 20.09.2004 do 10.12.2004, pričom si dohodli, že dielčie (realizačné) dodávky sa
budú realizovať na základe dohody podľa postupu práca u obidvoch zmluvných strán.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pojem rámcová zmluva nezakladá záväzkový vzťah, pohľadávku

a záväzky zmluvných strán z nej preto nevznikajú. Význam rámcovej zmluvy spočíva v tom, že strany
tam, kde predpokladajú dlhodobejší obchodný vzťah, si určia prostredníctvom tejto rámcovej zmluvy
základné pravidlá, ktorým budú podliehať všetky konkrétne, tzv. realizačné zmluvy, ktoré budú na jej
základe v budúcnosti uzatvorené, ak nebude dohodnuté niečo iné v konkrétnej realizačnej zmluve. Pri
vzniku realizačnej zmluvy uzatvorenej na základe rámcovej zmluvy sa v rozsahu ktorom sa zmluvné
strany v realizačnej zmluve nedohodli inak, stávajú pravidlá (zmluvné podmienky) dohodnuté v rámcovej
zmluve za súčasť obsahu realizačnej zmluvy. Právnou skutočnosťou, z ktorej vzniká záväzkový vzťah a

konkrétne práva a povinnosti, je až realizačná zmluva. Z uvedeného súd vyhodnotil, že kúpna zmluva
je rámcovou zmluvou na dodávku predmetu zmluvy, teda bielej hlávkovej kapusty na kvasenie, ktorou
si žalobca ako producent poľnohospodárskej plodiny zabezpečoval dodávku produktu potrebného kvlastnej výrobe. Z uvedeného skutkového stavu súd vyhodnotil, že kúpna zmluva je rámcovou zmluvou
na dodávku predmetu zmluvy.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj jeho záver o nemožnosti založenia záväzkového vzťahu
zmluvou z 25.05.2004 nebol správny, potom nárok na náhradu škody v dôsledku neodobrania
dohodnutého množstva kapusty zo strany žalobcu dôvodný. V konaní bolo preukázané, že spolupráca
žalobcu a žalovaného bola niekoľkoročná, taktiež neostal sporný ani priebeh rokovaní o zmluve v
roku 2004 ani to, že zmluvu písomne vypracoval žalobca, ktorý ju na podpis odoslal žalovanému.

Žalobca uviedol, že mu je známy proces výrobky kvasenej kapusty u žalovaného. Ak potom v priebehu
súdneho sporu dôjde k nezhode o obsahu prejavu vôle, spočívajúceho v určení čo bolo myslené pod
„príslušnou STN“, je potrebné striktne postupovať podľa § 266 Obchodného zákonníka. Spornosť, či
je treba vyhodnocovať akosť dodanej kapusty podľa ČSN 46 31110, 46 3111, či 56 9340 potom nie je
závislá na vnútornej logickej súvislosti argumentácie žalobcu, ale podľa významu, ktorý by mu spravidla
prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený, a to bol žalovaný.

5. Pre konajúci súd nebolo sporu o tom, že pre žalovaného nebol a nemohol byť známy prejav vôle
spočívajúci v tom, že príslušnou normou pre žalobcu podľa zmluvy z 25.05.2004 je ČSN 46 3110 alebo
46 3111. Pri spornosti dopadá výklad v neprospech žalobcu, keďže žalovaný logicky poukazuje, že
norma ČSN 46 3110 a 46 3111 upravuje postup a kritériá zaradenie kapusty do tried akosti, okrem

iného aj ako vstupnej suroviny na výrobu kvasenej kapusty podľa normy ČSN 56 9340. Podstatným je
zistenie, že spornosť a nadväznosť na normu ČSN 56 9340 odvodzoval žalovaný od výrobného postupu,
ktorý upravuje výlučne norma ČSN 56 9340. Celá spornosť a dokazovanie, týkajúce sa nadmerného
množstva vody sa preto netýkala okolností podmieňujúcich zaradenie kapusty do príslušných tried
akosti, ale toho, že žalovaným tvrdené nadmerné množstvo vody v kapuste (vstupnej surovine) priamo a

negatívne zasiahlo do výrobného procesu kvasenia dodanej kapusty. Proces výroby podľa normy ČSN
56 9340 vôbec neupravuje odčerpávanie vody počas kvasenia, o to viac nadmerne prebytočnej vody
(šťavy). Teda kvality, či akosť dodávanej kapusty sa potom v prípade rozporu medzi dodávateľom a
odberateľom musela posudzovať podľa ďalších, iných kritérií majúcich svoj základ v norme ČSN 56
9340. Nadmerné množstvo vody v kapuste sa prejavilo až po začatí spracovania kapusty jej narezaním.

To bolo konštatované po tom, čo žalobca dodal žalovanému kapustu 15.10.2004. Následne až na druhý
deň bol vykonaná skúška na základe reklamácie dodanej kapusty aj za prítomnosti svedkov, ktorí
vypovedali v konaní. Výsledok skúšky bol zapísaný a žiadnou zo strán spochybnený.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dôležitým bolo zistenie, že kapusta sa nedala spracovať

obvyklým postupom výroby kvasenej kapusty žalovaného, lámala sa a bola kašovitá. Po dodaní ešte
jednej vzorky zadarmo potom žalovaný dňa 22.10.2004 od zmluvy odstúpil. Svedok R. vypovedal, že
významnénadmernémnožstvovodymôžemaťvplyvnakvasnýprocesaodčerpanímšťavybysaznížila
koncentrácia soli a kvasená kapusta by nemala požadovanú kvalitu. Nadmerné množstvo vody môže
významne ovplyvniť fermentačný proces, vzhľadom na zníženie koncentrácie sacharidov

a solí v kvapalnom podiele kvasenej kapusty. V prípade, ak nie je možné vodu odčerpať vzhľadom k
tomu, že bola kašovitá a jej odčerpaním by sa odčerpávala aj kapusta, bola dodaná nevhodná kapusta.
Hodnotenie odrody Dialog (2. až 5. dodávka) malo podľa protokolu o skúške až 91,80 % vlhkosť, čo je
síce prípustné množstvo, ale podľa vyjadrenia svedka R. viac ako vo všeobecnosti 87 %. Práve výpoveď
tohto svedka bola podľa názoru súdu prvej inštancie kľúčová a podstatná pre prejednávanú vec, kedy

bolo potvrdené, že kapusta síce spĺňajúca kritérium vhodnosti podľa ČSN 46 3110 a 46 3111 nie je
vhodná pre kvasenie pre iné nedostatky, ale stále majúce povahu výlučne vo vstupnej
surovine. Súd prvej inštancie nemal pochybnosť o tom, že bol dodaný tovar s podstatnými vadami, pre
ktoré žalovaný odstúpil od zmluvy, čím zanikol záväzok z 25.05.2004. Vo vzťahu k hodnoteniu splnenia
predpokladov náhrady škody sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania uviedol, že časť produkcie kapusty bola
ponechanánazáhone,ktorávdôsledkumrazuzamrzlaalebojužalobcazaoral.Takétokonaniezostrany
žalobcu stavia žalovaného mimo akúkoľvek príčinnú súvislosť s následkom v podobe ujmy v majetkovej
sfére žalobcu. Taktiež bolo potrebné konštatovať, že žalobca ničím nepreukázal, že aj napriek neuznaniu

odstúpenia od zmluvy žalovaným si splnil povinnosť dodať žalovanému do miesta plnenia kapustu,
čo bolo nielen porušením bodu 3. kúpnej zmluvy, ale najmä § 411 a § 412 Obchodného zákonníka.
Tomu, že by žalovaný odmietol prevziať a potvrdiť dodávku nesvedčí ani vzájomne potvrdený dodací list
z 09.11.2004, ktorý bol žalovaným potvrdený aj po odstúpení od zmluvy.8. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania.

9. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa ust. § 409, § 266, § 379, § 382 a § 384 ods. 1
Obchodného zákonníka.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.

b), f) a h) C.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, príp. zmeniť a žalobe vyhovieť.

11.Vodvolaníuviedol,žesúdnesprávneprávneposúdilvec,keďkonštatoval,žekúpnazmluvauzavretá
stranami sporu dňa 25.05.2004 je rámcovým záväzkom. Práve naopak, jedná sa o klasickú kúpnu
zmluvu podľa § 409 Obch. zák.. Opätovne súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

keď konštatuje, že uvedená kúpna zmluva nezakladá záväzkový vzťah. V prejednávanom prípade sa
nejedná o žiadny dlhodobejší obchodný vzťah a vzhľadom na množstvo majúceho sa dodať tovaru boli
dohodnuté iba dielčie dodávky v dohodnutom období od 20.09. do 10.12.2004. Z uvedeného
je zrejmé, že sporná kúpna zmluva je koncipovaná inak a boli v nej dohodnuté aj iné, nielen podstatné
náležitosti kúpnej zmluvy a už vôbec nie iba tie základné. Uzavretie spornej zmluvy žalobca uvítal z

dôvodu, že mal zaistený odber svojej úrody. Ak by ju neuzavrel, stačili by iba objednávky, dodacie listy
a faktúry.

12. Žalobca poukázal na prvú vetu odseku a úmysel žalobcu zmluvou si zabezpečiť odbyt. S
týmto tvrdením žalobca nesúhlasí, nakoľko bez nej predať dohodnuté množstvo 750 ton kapusty je

nepredstaviteľné. Nepochopiteľnou a nepreskúmateľnou sa preto javí posledná veta tohto odseku, kde
súd naopak konštatuje, že neodobratím tovaru v zmysle kúpnej zmluvy sa nemohol žalovaný dopustiť
žiadneho takého konania, či nekonania, ktoré by zakladalo jeho právnu povinnosť. V prvej časti vety
sám súd spochybňuje svoje rozhodnutie a druhá časť vety nie je dokončená, nemá logický zmysel ani
význam, nakoľko tam chýba slovo „bol“ alebo „nebol“ dôvodný. Pre nedostatok dôvodov napadnutého

rozhodnutia nie je možné zistiť, ako súd prišiel k záveru, že „výsledok skúšky bol zapísaný a žiadnou
zo strán spochybnený“, keď na zázname o výsledkoch skúšky z 16.10.2004 v závere vo vyjadrení
dodávateľa je uvedené: „so stanoviskom odberateľa predbežne nesúhlasí“. Ani tvrdenia v odseku 52
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

13. V odvolaní ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s uvedenou
problematikou. Nevysporiadal sa ani s právnym názorom žalobcu. Úplne rezignoval na zaujatie
stanoviska ku dôkazom svedčiacim v prospech žalobcu, najmä k znaleckým posudkom, čo je v rozpore s
ust. § 191 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého hodnotiť musí každý dôkaz. Obdobne je to aj so skutočnosťou, že
žalovaný nezávisle posúdenie akosti treťou osobou v čase vzniku sporu výslovne odmietol. Rozhodnutie

riadne neodôvodnil, čím odňal žalobcovi právo konať pred súdom, a tým bolo porušené jeho právo
na spravodlivý proces.

14. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý odvolanie považuje za nedôvodné. Súd
správne skonštatoval, že jednalo o rámcovú kúpnu zmluvu, pričom zmluva v bode 5) pripúšťala dokonca

operatívnu ústnu úpravu predmetu rámcovej zmluvy (t.j. vrátane predbežne stanoveného množstva
kapusty). T.j. len spojením vzájomne potvrdeného dodacieho listu a rámcovej kúpnej zmluvy malo dôjsť k
perfekcii kúpnej zmluvy podľa § 409 Obch. zák. Ďalej uviedol, že žiadne zo žalobcových znaleckých
posudkovnehodnotilkapustunaSTN569340,ktorátujepodľa§266Obch.zák.akojedinásmerodajná,
čo už ani žalobca vo svojom odvolaní nerozporuje.

15. Čo sa týka výsluchu p. R., tak ten ešte dodal, že v zmysle záznamu o výsledku skúšky zo
dňa 16.10.2004 bola dodaná pravdepodobne letná kapusta a nie zimná, vzhľadom na 20 % podiel
vody. V tomto prípade je ťažko možné vyrábať kyslú kapustu uvedeným technologickým postupom pri
takom podiele vody, čím osvedčil nevhodnosť žalobcovej kapusty. Žalobca nielenže neuniesol dôkazné

bremeno svojho tvrdenia o vhodnosti kapusty, ale vykonané dokazovanie potvrdilo, že žalobcova
kapusta predstavovala absolútne nevhodný kultivát, oprávňujúci žalovaného nielenže takúto kapustu
neodobrať, ale aj od rámcovej zmluvy odstúpiť.16. Žalovaný ďalej uviedol, že ak žalobca tvrdí, že napriek odstúpeniu bola rámcová zmluva aj naďalej
platná a záväzná, tak potom bola rovnako záväzná aj pre žalobcu, vrátane jeho povinnosti dodať
tovar do miesta podnikania žalovaného, až titulom čoho by sa pod následkom náhrady škody mohol

žalovaný dostať voči žalobcovi do omeškania. Žalovaný poukázal na znalecký posudok č. X/XXXX, z
ktorého vyplýva, že žalobca by predajom kapusty žalovanému žiaden zisk nedosiahol, keďže podnikal
pri jej produkcii so stratou v sume „mínus 136.375,87 SKK“. T.j. logicky a tiež právne vylúčené, aby
nedobratím kapusty od žalobcu do 10.12.2004 mohla žalobcovi vzniknúť skutočná škoda, či
podľa znaleckého posudku č. X/XXXX ušlý zisk, ktorých sa svojou žalobou v tomto konaní podľa § 379

Obchodného zákonníka domáhal.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 30.01.2018. Po

oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a s vyjadrením
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili
dňa 25.05.2004 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka kapusty hlávkovej bielej na spracovanie

(kvasenie) v množstve 750 ton. Termín plnenia bol dohodnutý rámcovo na dobu od 20. septembra 2004
do 10. decembra 2004 s tým, že jednotlivé dielčie dodávky sa budú realizovať na základe dohody podľa
postupu prác u oboch zmluvných strán. Cena bola dohodnutá predbežne 3,- Sk za 1 kg s tým, že ju
bolo možné meniť dohodou. Podľa záverečných ustanovení zmluvy, operatívne upresnenia podľa bodov
2. a 3. zmluvy možno dohodnúť ústne, ostatné zmeny písomne. Od predmetnej zmluvy žalovaný odstúpil

listom zo dňa 22.10.2004 z dôvodu, že kapusta dodaná na základe dielčiej dodávky nebola vhodná na
kvasenie. Podľa žalobcu žalovaný nedodržal zmluvné podmienky a odmietnutím prevziať dodávku mu
spôsobil škodu. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu ako rámcovú, z ktorej záväzkový vzťah
bez realizačných zmlúv nevzniká a dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody v dôsledku
neodobratia dohodnutého množstva nebol dôvodný.

19. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatuje, že kúpna zmluva je rámcovým záväzkom. Podľa
odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú kúpnu zmluvu ako rámcovú, keďže
rámcová zmluva je typ zmluvy, kde si zmluvné strany dohodnú predmet zmluvy a podmienky plnenia
počas platnosti zmluvy. Súčasťou zmluvy bývajú vopred stanovené parametre, limity, resp. obmedzenia

týkajúce sa predmetu zmluvy. V tomto prípade má kúpna zmluva všetky znaky rámcovej zmluvy, pretože
upravuje rámec práv a povinností, na jej základe nedochádza k realizácii, ale až v spojení s dielčími
dodávkami (realizačnými zmluvami), v ktorých sú obsiahnuté ďalšie náležitosti ako množstvo, cena,
termín. Možno súhlasiť s tým, že rámcová zmluva ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku upravená
nie je a je predmetom právnych diskusií, či je rámcová zmluva sama osebe platným záväzkom alebo

záväzkový vzťah nezakladá. Odvolací súd sa priklonil k názoru tej právnej teórie (a teda aj názoru
súdu prvej inštancie), podľa ktorej z rámcovej zmluvy pohľadávky a záväzky bez realizačných zmlúv
nevznikajú. V tomto prípade si zmluvné strany v rámcovej zmluve určili predmet zmluvy - dodávka
kapusty na kvasenie v množstve 750 ton, rámcovo termín - obdobie od 20. septembra do
10. decembra 2004, predbežne cenu, pričom jednotlivé dielčie dodávky, t.j. realizačné zmluvy sa mali

realizovať na základe dohody. Z uvedeného vyplýva, že bez konkrétnych dielčích dodávok by k samotnej
realizácii iba na základe rámcovej zmluvy nedošlo. V konaní nebolo sporné, že dielčie dodávky sa začali
realizovať, na základe čoho žalovaný reklamoval, že dodaná kapusta nie je vhodná na kvasenie a od
zmluvy odstúpil. Odstúpenie od zmluvy žalovaným, od ktorého žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok,
bolo vykonané na základe už uskutočnených dielčích dodávok a podľa obsahu bolo odstúpením od

ďalších dielčích dodávok.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody titulom
neplatného odstúpenia od zmluvy, bol v konaní povinný preukázať, že žalovaný porušil povinnosti zo
záväzkového vzťahu, v dôsledku čoho mu v príčinnej súvislosti vznikla škoda. Súd prvej inštancie dospel

k správnemu záveru, že nárok na náhradu škody nebol dôvodný. Žalobca nepreukázal, že žalovaný
odstúpil od zmluvy neplatne.21. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na formuláciu predmetu zmluvy, podľa ktorej dodávka bielej
hlávkovej kapusty bola určená na kvasenie a tovar mal byť dodaný v akosti zodpovedajúcej príslušnej
STN, pričom STN nebola konkretizovaná. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že

pri výklade prejavu vôle, čo bolo myslené pod normou STN, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 266
Obchodného zákonníka.

22. Obchodný zákonník má samostatné interpretačné pravidlá pre právne úkony, ktoré sú hierarchicky
usporiadané. Podľa odseku 1 sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila,

ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť
známy. V prípade, že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, vykladá sa podľa
významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený. Ide o určitú
objektivizáciu adresáta právneho úkonu. Pri aplikácii interpretačných pravidiel sa musia vziať vždy do
úvahy všetky okolnosti, ktoré súvisia s prejavom vôle, teda okolnosti, za ktorých bola vôľa prejavená. Pri
výklade prejavu vôle sa prihliada na samotné rokovanie o uzavretí zmluvy, na doterajšiu prax a následné

správanie, ak to povaha veci pripúšťa. Podľa odvolacieho súdu pri výklade aká STN bola smerodajná,
je potrebné vychádzať z významu, ktorý mu prikladal žalovaný ako adresát úkonu. Je nesporné, že
dodávka kapusty bola určená na priemyselné spracovanie, t.j. kvasenie, kapusta teda musela spĺňať
kritériá vhodnosti na priemyselné spracovanie. Pri výklade vôle bolo potrebné brať ohľad na
obchodné zvyklosti zachovávané v príslušnom odvetví, na výrobný proces kyslej kapusty a k tomu

vhodnej kapusty, kde dôraz bol kladený na to, aby bolo možné kyslú kapustu spracovať. Keďže proces
spracovania upravovala norma 569340, nesporne bola normou, kritériá ktorej musela kapusta spĺňať,
aby bola vhodná na kvasenie. Oproti tomu STN 463110 platila pre určenie tried akosti, t.j. z hľadiska
zdravosti, celosti, čerstvého vzhľadu a čistoty, nie pre určenie, či je kapusta vhodná na
kvasenie. Z uvedeného potom vyplýva záver, že kapusta mohla spĺňať kritériá z pohľadu STN 463110,

ale vzhľadom na nadmerné uvoľňovanie vody nebola vhodná na kvasenie.

23. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej nie je možné zistiť ako súd prišiel k záveru, že
Výsledokskúšky16.10.2004nebolžiadnouzostránspochybnený,odvolacísúdpoukazujenavyjadrenie
dodávateľa, t.j. žalobcu, podľa ktorého berie výsledky skúšky na vedomie. Je pravdou, že je tu uvedené,

že so stanoviskom odberateľa predbežne nesúhlasí, toto vyjadrenie však nespochybňuje vykonanie a
výsledok skúšok, ktoré svedčilo o nadmernosti uvoľnenej šťavy.

24. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne citoval svedeckú
výpoveď svedka R., ktorú považoval za kľúčovú. Podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 5.11.2007

svedok vypovedal, že „V prípade, ak nie je možné vodu odčerpať vzhľadom k tomu, že bola kašovitá a
jej odčerpávaním by sa odčerpávala aj kapusta, bola dodaná nevhodná kapusta.“ Ide teda o výpoveď
svedkaasúdokremtoho,žezjehosvedeckejvýpovedesprávnecitoval,svedeckúvýpoveďakodôkazný
prostriedok vzhľadom na ostatné dôkazy správne vyhodnotil.

25. Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť so žalobcom, že žalovaný zodpovedá za prípadné škody,
ktoré mu vznikli neodobratím ďalších dielčích dodávok. V konaní totiž nebolo preukázané porušenie
povinnosti žalovaným ako základný predpoklad zodpovednostného nároku na náhrady škody. Keďže
žalobca dodal hlávkovú bielu kapustu nevhodnú na kvasenie, odstúpenie od zmluvy bolo vykonané
právne relevantným spôsobom. Žalovaný vykonal po dodaní nevhodnej kapusty skúšky a oznámil

žalobcovi, že od zmluvy odstúpi, čo nebolo sporné. Dodanie nevhodnej kapusty na kvasenie možno
považovať za podstatné porušenie zmluvy v zmysle § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože už
pri uzavieraní zmluvy bolo možné predvídať, že žalovaný nebude mať záujem na takomto plnení. V tejto
súvislostipoukazujeodvolacísúdnajudikatúru,podľaktorejzákladnýmkvalifikačnýmznakomporušenia
zmluvy podstatným spôsobom je, že oprávnená strana stratí záujem na plnení zmluvy, ktorý súvisí s

tým, že v dôsledku porušenia zmluvy nemôže očakávať ten výsledok, ktorý mal byť dosiahnutý, keby
nedošlo k porušeniu zmluvy.

26. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie rezignoval na zaujatie stanoviska ku dôkazom
svedčiacim v prospech žalobcu, odvolací súd uvádza, že súd podľa § 191 C.s.p. hodnotí dôkazy každý

jednotlivoavšetkyvovzájomnejsúvislosti.Záver,ktorýsisudcaurobíovykonanýchdôkazochzhľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, pretože súd musí uviesť,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa spravoval. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudkuvysvetlil, z akého dôvodu považuje STN 56 9340 za podstatnú, a preto aj vyhodnocoval dôkazy, ktoré
sa týkali dodávky kapusty na kvasenie z pohľadu tejto normy, nie z iných hľadísk. Znalecké posudky, na
ktoré sa odvolával žalobca, neskúmali kapustu z hľadiska jej vhodnosti na kvasenie.

27. Odvolací súd nesúhlasí s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený. Ústavný
súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

28. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a v súlade s § 387 ods. 2, 3 C.s.p. sa sám
vysporiadal s podstatnými vyjadreniami žalobcu uvedenými v odvolaní.

29. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.

§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. §
255 ods. 1 C.s.p.. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

31. Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).