Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/504/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214226593
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:1214226593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobkyne: D. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v S., Z.. S. X, zastúpenej JUDr. Emíliou Haberovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Fialková
3593/5 proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598,
o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
zo dňa 1.6.2016 č.k. 16C/219/2014-63 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok, okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom určil, že záložná zmluva zo
dňa 30.5.2003, uzavretá medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Račianska 42/A,
Bratislava a záložcom D. Ď., rod. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, S. je neplatná. Žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 eur a za
právne zastúpenie advokátom vo výške 494,56 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 22 ods. 1, §
23, § 31 ods. 1, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uzavrel, že pokiaľ sa žalobkyňa v tomto konaní
domáha určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 30.5.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom -
žalovanou a žalobkyňou ako záložcom, jej žaloba je opodstatnená. Predmetnou záložnou zmluvou boli
založené nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne, a to byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci
sa na X. poschodí bytového domu M., so súp. č. XXX, vchod X, postaveného na pozemku parc. č.
XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve domu

vo veľkosti 5021/504886 a spoluvlastnícky podiel na pozemku nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX,
reg. C o výmere 1142 m2, zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 5021/504886, zapísané na LV č.
XXXX, okres S., obec S., k. ú. S..

3.Vdanejvecimalsúdprvejinštanciezato,žežalobkyňamánaliehavýprávnyzáujemnapožadovanom
určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., nakoľko predmetnou záložnou zmluvou boli založené nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobkyne a pokiaľ predmetná záložná zmluva bude ponechaná v platnosti, je ohrozený a

následne môže byť aj obmedzený výkon vlastníckeho práva žalobkyne k založeným nehnuteľnostiam.

4. Predmetnou záložnou zmluvou boli zabezpečené pohľadávky záložného veriteľa, teda žalovanej
voči záložcovi (žalobkyni), ktoré vznikli a mali vzniknúť na základe zmluvy o úvere č. 9100075 zodňa 16.12.2003, uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom. Predmetná záložná zmluva bola
podpísaná dňa 30.5.2006 zástupcom záložcu - Mgr. Tomášom Kušnírom. Zmluva o úvere bola uzavretá
na predtlačenom formulári, ktorý obsahoval v sebe už aj dané plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša

Kušníra. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť
žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvy o úvere a nemohla ani ovplyvniť vopred dané splnomocnenie.
Predmetnú záložnú zmluvu uzavrel za žalobkyňu ako za záložcu právny zástupca žalovanej - Mgr.
Tomáš Kušnír na základe plnomocenstva, ktoré bolo uvedené priamo v predtlači zmluvy o úvere
zo dňa 16.12.2003. Ide pritom o jednostranný právny úkon bez ďalšieho prípadného zmluvného

vzťahu medzi advokátom žalovanej a žalobkyňou. Žalobkyňa ako záložca nemohla ovplyvniť výber
splnomocnenca, keďže podpísala formulárový typ zmluvy a nemohla ani ovplyvniť obsah tejto zmluvy.
Z tohto dôvodu súd prvej inštancie uzavrel, že toto plnomocenstvo bolo uzavreté v rozpore s ust.
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa totiž pri splnomocnení nemohla slobodne vybrať
osobu, ktorá ju bude pri právnych záležitostiach ako splnomocniteľ zastupovať. Je nepochybné, že na
predtlači úverovej zmluvy, vyhotovenej žalovanou bol už vopred uvedený právny zástupca, ktorému

bolo udelené plnomocenstvo dlžníčkou (žalobkyňou) a to s klauzulou - plnomocenstvo prijímam a
s podpisom právneho zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Výber toho, kto bude žalobkyňu ako záložcu
zastupovať bol len na vôli žalovanej ako veriteľa. Je tiež nepochybné, že samotnú záložnú zmluvu
podpisoval práve tento právny zástupca, nie žalobkyňa osobne, pričom boli založené nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že takáto dohoda

o splnomocnení obsiahnutá v zmluve o úvere je absolútne neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a spôsobuje absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade totiž záujem dlžníka (žalobkyne) je v rozpore s
konaním zástupcu žalobkyne, nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy pri výške
úvere 100.000,00 Sk a jeho príslušenstva, pričom predmetom záložnej zmluvy sa stala nehnuteľnosť vo

vlastníctve žalobkyne, nepochybne ďaleko vo väčšej hodnote než je výška plnenia z úverovej zmluvy,
čím sa výrazne zasiahlo do práv žalobkyne bez pomenovaného právneho dôvodu. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam súd prvej inštancie uzavrel, že predmetná záložná zmluva je neplatným právnym úkonom
z dôvodu nedostatku riadneho plnomocenstva predchádzajúceho jej spísaniu, podpísaniu a podaniu
návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Záložná

zmluva je preto neplatná, keďže ňou boli porušené ust. § 31 Občianskeho zákonníka a tiež pre rozpor
záujmu dlžníka ako záložcu a jej zástupcu v zmysle § 22 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov
žalobe žalobkyne vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov

konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 494,56 eur a zo súdneho poplatku vo
výške 99,50 eur. Trovy právneho zastúpenia priznal v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej
služby á 61,84 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, právny rozbor vo veci, písomné podanie na súd 2x
a účasť na pojednávaní dňa 1.6.2016) a režijný paušál 4 x 8,04 eur, 2 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Žalovaná v odvolaní uviedla, že plnomocenstvo považuje za platné a nie je žiaden
právny dôvod pre vyslovenie jeho neplatnosti. Dňa 16.12.2003 podpísala žalobkyňa osobne zmluvu
o úvere, v rámci ktorej bolo pripojené aj plnomocenstvo, riadne overené JUDr. Máriou Kožuškovou.

Ako je uvedené v osvedčení, listina bola podpísaná vopred poverenou osobou S. U.. Plnomocenstvo
je jednostranným právnym úkonom a žalobkyňa mohla namietať výber plnomocenstva, avšak nijakým
úkonom túto námietku neuskutočnila. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia podľa názoru žalovanej
priznaný úkon za prípravu a prevzatie zastúpenia vo výške 61,84 eur a k tomu príslušný režijný paušál
vo výške 8,04 eur nenachádza oporu v zákone, nakoľko tieto trovy nevznikli od začatia pojednávania.

Rovnako sa to týka aj vypracovania právneho rozboru veci. Tieto dva právne úkony sa prelínajú, preto
ich nemožno považovať za účelné. Za neopodstatnené a predčasné považuje odvolateľka aj priznané
trovy právneho zastúpenia za tretí úkon právnej služby vo výške 61,84 eur vrátane režijného paušálu
a za písomné podanie na súd vo výške 61,84 eur vrátane režijného paušálu, nakoľko nie je uvedený
dátum a obsah, čo malo toto podanie na súd obsahovať. Nie je možné zistiť, za aké úkony priznal súd

režijný paušál v podobe 7 úkonov právnej služby.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnila
náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa považuje odvolanie žalovanej za účelové a nedôvodné.Vypracovanie právneho rozboru veci už po začatí konania bolo spracované za účelom zabezpečenia
všetkých právne relevantných dôkazov na preukázanie protiprávneho konania žalovanej a rovnako je
vyčíslený správne aj režijný paušál za 7 úkonov právnej služby.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej je opodstatnené len pokiaľ ide o výrok o trovách konania.

9. Rozsudok je vo výroku vo veci samej, ktorým súd prvej inštancie určil, že záložná zmluva zo dňa
30.5.2004, uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. a záložcom D. Ď., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v S., N. XXX/X, je neplatná, vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7.9.2017 o 10,00 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 31.8.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

11. Žalovaný v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p., teda že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje

rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani
žiadnej vady konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto odvolací
súd rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vo veci samej, s ktorými sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

15. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej, preto

odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstvo.
Zastúpenie na základe plnomocenstva upravuje Občiansky zákonník v ust. § 31 až 33b.

18. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

20. Vo vyššie cit. zákonných ustanoveniach sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré

determinujú platnosť prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Platný právny úkon predpokladá, že
k prejavu vôle došlo okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvnýchstrán. Slobodná vôľa pritom vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

21. Takáto slobodná vôľa splnomocniteľa však v danom prípade bola obmedzená, nakoľko v predtlači
dohody o splnomocnení bol ako splnomocnenec uvedený konkrétne Mgr. Tomáš Kušnír. Zmluvné
podmienky pritom boli vopred pripravené a spotrebiteľ nemohol meniť ich obsah.

22. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že v prejednávanej veci nebola hodnoverne preukázaná

vôľa dlžníka splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva vopred predformulovaného
zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra.

23. Navyše z vykonaných dôkazov, ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je nepochybné, že dlžník
(žalobkyňa) udelila predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými
finančnými prostriedkami zo strany veriteľa. Splnomocnenca na zastupovanie tak nevyberal sám

budúci dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu
konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany žalobkyne, čím bol porušený prejav slobodnej vôle
dlžníka ako splnomocniteľa pri uzatváraní právneho úkonu. Splnomocniteľovi nebola daná reálna
možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Uvedenie
splnomocnenca v predtlači formulárovej dohody o plnomocenstve jednoznačne potvrdzuje skutočnosť,

že v danom prípade nešlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. o
vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú zmluvu s vedomím možných dôsledkov tohto právneho úkonu.
Z týchto dôvodov dohodu o plnomocenstve a tým aj následne uzavretú záložnú zmluvu, ktorú v mene
splnomocniteľa (žalobkyne) uzavrel splnomocnenec (Mgr. Tomáš Kušnír) možno považovať pre rozpor
s ust. § 37 Občianskeho zákonníka, za neplatnú.

24. Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany žalovanej ako poskytovateľa
úveru a záložného veriteľa bezpochyby odôvodňuje aj záver v tom, že takto udelené plnomocenstvo
je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť, či záujmy
splnomocnenca nie sú v danom prípade v rozpore so záujmami splnomocniteľa.

25. Ak je teda dohoda o plnomocenstve absolútne neplatným právnym úkonom, na základe tohto
nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene žalobkyne
uzavrel splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ určil, že
predmetná záložná zmluva je neplatná.

26. Na tomto závere nemenia nič ani odvolacie námietky žalovanej, ktorá poukazovala na skutočnosť,
že plnomocenstvo bolo riadne overené notárkou JUDr. Máriou Kožuškovou, pretože táto skutočnosť nič
nemení na vyššie uvedených záveroch týkajúcich sa neplatnosti dohody o plnomocenstve.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo veci samej ako vecne správny.

28. Opodstatnené je však odvolanie žalovanej, pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách
konania, pretože v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia totiž nevyplýva, za ktoré konkrétne úkony právnej služby súd prvej inštancie

priznal odmenu za právne zastúpenie a režijný paušál a navyše z odôvodnenia rozhodnutia ani
nevyplýva, či súd prvej inštancie skúmal účelnosť priznaných trov právneho zastúpenia.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

30. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania a svoje
rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p..

31. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).