Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/355/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613235246
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7613235246.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinným: 1. O. Z., nar.
X.X.XXXX, bytom XXX XX B. E. XXX a 2. E. Hofmanová, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. E.

č. XXX, okres F., prechodne bytom Z. 3, XXX XX W. K. B., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Rišianom, Exekútorský úrad, Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, o vymoženie 12.447,10 eur s
prísl. a trov exekúcie, o odvolaní povinného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 13.3.2017, č. k. 1Er/1099/2013-60, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám sporu n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 13.3.2017, č. k.
1Er/1099/2013-60 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu voči povinnému v 2. rade.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 18.12.2013 bol vykonaním exekúcie

poverený súdny exekútor. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz zo dňa 10.6.2013, č.k.
3Zm/488/2012-15 vydaný Okresným súdom Bratislava V. Dňa 14.10.2016 bol súdu doručený návrh
povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej v zmysle § 57 ods. 1 písm. h)
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Vo vyjadrení zo dňa 28.11.2016 k návrhu povinnej v 2. rade súdny exekútor uviedol, že od povinnej
v 2. rade nebola vymožená žiadna suma a pohľadávka sa javí ako nevymožiteľná. Súd citoval § 57

ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že nemajetnosť povinnej v 2. rade bola
súdnym exekútorom preukázaná. Z uvedeného dôvodu by bolo ďalšie pokračovanie v exekučnom
konaní voči tomuto povinnému v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti exekučného konania.
Preto exekúciu voči povinnej v 2. rade zastavil. O náhrade trov exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko
exekúcia voči povinnému v 1. rade pokračuje ďalej.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie povinný v 1. rade.

4. Povinný v 1. rade v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam voči povinnej v 2. rade. Mal za to, že povinná v 2. rade zamlčala
skutočnosť, že pracuje alebo vlastní majetok, ktorý by postačoval na zaplatenie polovice dlžnej sumy.
Uviedol, že má vedomosť, že povinná v 2. rade už nemá prechodný pobyt na adrese Z. v W. K. B., ale

v Q. kde postavila alebo kúpila dom s terajším priateľom. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby povinná v
2. rade zaplatila polovicu svojho dlhu.5. Oprávnený, súdny exekútor ako aj povinná v 2. rade sa k odvolaniu povinného v 1. rade nevyjadrili.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal povinný v 1. rade v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a
§ 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie povinného v 1. rade nie je dôvodné.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinnej v 2. rade ako
dôvodu pre zastavenie exekúcie.

9. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 1Er/1099/2013 zistil, že predmetné
exekučné konanie sa začalo dňa 6.12.2013, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa
10.6.2013, č.k. 3Zm/488/2012-15, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.10.2013 v

spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.8.2013, č.k. 3CbZm/374/2013-25. Súd
prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 18.12.2013 poverenie na výkon exekúcie.

10. Povinná v 2. rade v podaní zo dňa 3.10.2016 navrhla zastavenie exekúcie z dôvodu, že jej majetok
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. K podaniu priložila aj fotokópiu rozhodnutia Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 26.9.2016, č.: W ktorým bolo rozhodnuté, že povinná
v 2. rade je fyzickou osobou v hmotnej núdzi a priznal sa jej preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v
sume 180,80 eura mesačne od 1.9.2016.

11. Súdny exekútor v správe o stave exekučného konania zo dňa 24.11.2016 o.i. uviedol, že povinná

v 2. rade prevzala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 28.2.2014, je nezamestnaná, nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť, nie je vlastníkom motorového vozidla a nemá vedený účet v banke. Zároveň oznámil,
že je rozvedená a že za povinnú v 2. rade komunikovala mama. V závere súdny exekútor uviedol, že
do dňa podania správy neprišla žiadna úhrada k uvedenej exekúcii, a preto sa mu exekúcia javí ako
nevymožiteľná.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu

zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii
dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom
oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučnýmtitulom,pretojekjehovyužitiupotrebnépristupovaťsnáležitouopatrnosťou.Jepritomvecou
súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť

a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom
vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

14. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza,

ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti.
Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

15. Ako je uvedené vyššie, súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinných v 1.
a 2. rade a konštatoval nemajetnosť povinnej v 2. rade, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Rozsiahlym
šetrením sa nezistil žiaden majetok povinnej v 2. rade, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a
tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenúnemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre zastavenie exekúcie /§ 57 ods. 1 písm. h)/. Tvrdenia
povinného v 1. rade uvedené v odvolaní, ktorými namietal, že povinná v 2. rade je majetná, sú len v

rovine domnienok, preto sa nimi súd aj s ohľadom na zistenia súdneho exekútora nezaoberal.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval
správne, ak exekúciu proti povinnej v 2. rade zastavil. Odvolanie povinného v 1. rade je preto v tomto
smere nedôvodné.

17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia
a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Povinný v 1. rade
nemal v tomto konaní úspech a oprávnenému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

20.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).