Uznesenie – Vojenské trestné činy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011918
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:8117011918.1

Uznesenie

Krajský súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2018
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov v trestnej veci odsúdeného

Y. C.,

nar. XX.XX.XXXX vo A., trvale bytom A. č. XXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, sp.zn. 5Nt/34/2007 zo dňa 23.11.2017 a
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a podľa §
399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania smerujúci proti právoplatnému rozhodnutiu
Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 25.09.1991 sp. zn. 2 Rtv 56/91 z a m i e t a , pretože
nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Nižšieho vojenského súdu Košice, sp.zn. T 30/56 zo dňa 17.02.1956, bol Y. C. uznaný

vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 265 ods. 1 Tr.zák. a bol za
to odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody na 2 roky.

Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov, sp.zn. 2Rtv 56/1991 zo dňa 25.09.1991 bolo na
základe návrhu odsúdeného na prieskumné konanie podľa zákona č. 119/1990 Zb. rozhodnuté tak, že
podľa § 14 ods. 1 Zákona o rehabilitácii bol uvedený rozsudok zrušený v celom rozsahu spolu s ďalšími

rozhodnutiami na tento rozsudok obsahovo nadväzujúcimi.

Nadväzujúcim rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov, sp.zn. 2Rtv 56/1991 zo dňa
24.10.1991 bol Y. C. uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa §
265 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 1 roka.

Napokon uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 400 ods. 1 Tr. por. rozhodnuté tak, že bola
povolená obnova konania vo vyššie uvedenej trestnej veci odsúdeného Y., pričom bolo zrušené
uznesenie Vojenského obvodového súdu Prešov, sp.zn. 2Rtv 56/1991 zo dňa 25.09.1991, ktorým bolo
skončené rehabilitačné konanie odsúdeného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov, ktorú

zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí po vyhlásení uznesenia a následne podrobne písomne
zdôvodnil. Podľa jeho názoru, ustanovenie čl.4 ods.2 Protokolu č.7 k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv kodifikuje, že občan má právo na obnovu konania, ak nové alebo novo zistené skutočnosti
alebo podstatná chyba konania mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Pod pojmom podstatná chyba
nemožno mať na mysli použitie nesprávnej právnej kvalifikácie na základe nesprávneho názoru.

Listina základných práv a slobôd ustanovuje síce slobodu náboženského vyznania, ale podľa čl.18
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, slobodu prejavovať náboženstvo alebo
vieru možno podrobiť takým obmedzeniam, ktoré predpisuje zákon a sú nevyhnutné na zabezpečenie
mieru. Teda výkon vojenskej služby, smerujúci k obrane spoločenského záujmu, ktorým je pokoj a mier,
možno za takéto okolnosti dôvodne považovať. Navrhol preto zrušiť uznesenie, a návrh na povolenie

obnovy konania zamietnuť.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom, a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora je dôvodná.

Úvodom k samotným dôvodom svojho rozhodnutia, senát krajského súdu uvádza, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je rozporné. Na jednej strane je tu konštatované, že nejde o novoobjavenú
skutočnosť, ak súd aj nesprávne aplikoval platné právne predpisy v rehabilitačnom konaní podľa zák.
č. 119/1190 Zb. o súdnej rehabilitácii. Na druhej strane súd prvého stupňa robí záver o tom, že konanie
obvineného nemožno považovať za trestný čin. Tento nesprávny právny názor pôvodne rozhodujúcich

súdov považoval súd prvého stupňa za podstatnú chybu predchádzajúceho konania, ktorá v zmysle čl.
4 ods. 2 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základný slobôd, zakladá relevantný dôvod
pre povolenie obnovy konania.

Na tomto mieste senát krajského súdu vyslovuje nasledovný právny názor o vzťahu a použití

tých ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Tr.por. týkajúcich sa
mimoriadnych opravných prostriedkov proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Ustanovenie čl. 4 ods.
2 Protokolu č. 7 vyššie citovaného Dohovoru vyjadruje možnosť obnovy konania, ako výnimky z ods.
1 vyššie citovaného ustanovenia a neprípustnosti stíhania a potrestania, ak v tej istej veci už bolo
právoplatne rozhodnuté. Predmetné ustanovenie Dohovoru pod pojmom obnova konania, nemá na

mysli len obnovu konania v zmysle nášho Tr. por. (vrátane Tr. por. účinných do 31.12.2005), ale obnovu
konania všeobecne, z dôvodov jednak skutkových alebo procesných. Takto formulovanej možnosti
„otvorenia“ právoplatne skončenej veci bol potom daný výraz aj v Ústave Slovenskej republiky, kde v čl.
50 ods. 5 sa používa pojem „mimoriadne opravné prostriedky“.

Ďalej je potrebné poukázať na to, že citované ustanovenie Dohovoru výslovne odkazuje na zákon
a Trestný poriadok príslušného štátu, pričom v Tr. por. je daný tomuto výraz v ustanoveniach o
mimoriadnych opravných prostriedkoch - 8. hlava III. časti Tr. por., kde najmä procesné vady a
hmotnoprávne vady, vrátane vád týkajúcich sa trestu, môžu byť dôvodom na dovolanie (predtým
sťažnosť pre porušenie zákona) a až skutkové vady v prípade nových skutočností, alebo dôkazov

týkajúce sa ako výroku o vine tak, aj výroku o treste, môžu byť podmienky pre obnovu konania.

Pod pojmom podstatná chyba v predchádzajúcom konaní nemožno mať na mysli použitie nesprávnej
právnej kvalifikácie na základe nesprávneho právneho názoru, hoci by to aj vyplývalo z nesprávnej
aplikácie do úvahy prichádzajúcich predpisov, vrátane medzinárodných dohôd. Iný výklad by bol v

rozpore s podmienkami obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr.por. Tu je potrebné súčasne poukázať
na ustanovenie § 394 ods. 4 Tr.por., podľa ktorého skutočnosťou skôr neznámou je aj rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej
republiky, alebo v konaní ktoré mu prechádzalo boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
obvineného, ak negatívne dôsledky tohto ustanovenia nemožno inak napraviť. Súd prvého stupňa si

svojím rozhodnutím prakticky predčasne „osvojil“ kompetencie tohto Európskeho súdu, pričom v konaní
o obnove konania negatívne dôsledky vyššie uvedených súdnych rozhodnutí, nemožno inak napraviť.

Napokon, ak v predmetnej veci už bolo rozhodované po 01.01.1990 podľa zákona o súdnej rehabilitácii
- zák. č. 119/1990 zb. v znení neskorších predpisov, nemožno dospieť k záveru, že došlo po týchto

rehabilitačných rozhodnutiach znovu k splneniu podmienok pre obnovu konania podľa § 394 ods. 1
Tr.por. V tomto rehabilitačnom konaní sa súdy nezaoberali len výrokom o treste, ale aj výrokom vine
práve z pohľadu účelu zákona o súdnej rehabilitácii tak, ako je uvedené v § 1 citovaného zákona.Z uvedených dôvodov dospel preto krajský súd k záveru, že v predmetnej trestnej veci neboli zistené
podmienky pre povolenie obnovy konania v dôsledku čoho zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu, a návrh odsúdeného na obnovu konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.