Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010913
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010913.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti odsúdenému X. W., nar. XX.X.XXXX v
B., trvale bytom M., K. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobodyIlava,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa12.októbra2016,prejednalsťažnosťodsúdeného
X. W. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2Pp/77/2016 zo dňa 11. augusta 2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.08.2016, sp. zn. 2Pp/77/2016, bolo rozhodnuté tak, že
podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, uložený mu rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 2T/10/2006 zo
dňa 24.2.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/70/2009 zo dňa 29.9.2011,

zamieta.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal odsúdený po jeho vyhlásení
sťažnosť. Do rozhodnutia o podanej sťažnosti proti uvedenému uzneseniu nadriadený súd neobdržal
odôvodnenie podanej sťažnosti. Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať
proti nemu sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a/,
b/ Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia
krajský súd zistil, že okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s
ustanovením § 415 ods. 1 Tr.por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť
sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu
na výkon trestu odňatia slobody.
Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého

sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď
návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd
považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u
odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie
splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením

svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti očakávania,
že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestuodsúdený trest vykonáva. V podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol,
že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti
trestu, avšak nebola kumulatívne u neho splnená podmienka v podobe odôvodnenej pozitívnej prognózy

budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho prepustenia pred vykonaním celého uloženého
trestu odňatia slobody. Okresný súd správne poukázal na to, že očakávanie riadneho života odsúdeného
pre prípad jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody musí byť založené
na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného z hľadiska doterajšieho pôsobenia výkonu trestu
odňatia slobody so zohľadnením správania sa odsúdeného pred nástupom výkonu trestu, zohľadnením

možnosti jeho nápravy a zohľadnením jeho osobných pomerov.

Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane
zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody, zakotvil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia

slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne
vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu
trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd
v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri

jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

Hoci aj podľa správnych zistení okresného súdu v napadnutom uznesení sa odsúdený v poslednej
dobe (od 07.05.2015) vo výkone trestu odňatia slobody správa v súlade s ústavným poriadkom, na
druhej strane okresný súd správne zistil a odsúdený to ani v sťažnosti nespochybňuje, že odsúdený
je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti a je stále
zaradený na výkon trestu v strednom stupni stráženia. Tieto skutočnosti napriek dobrému správaniu

sa odsúdeného počas poslednej doby doterajšieho výkonu trestu ani podľa názoru krajského súdu
nedávajú podklad k tomu, aby mohol súd dospieť k rozumnému presvedčeniu, že u odsúdeného odpadlo
riziko ďalšej recidívy. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska účelu
trestu pri recidíve odsúdeného, ktorý je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do
poprediarepresívnazložkatrestu,keďžeunehodošlokopakovanémupáchaniutrestnejčinnostinapriek

predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, na rozdiel od prvotrestaných osôb, resp. osôb, ktoré
sú vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, u ktorých vystupuje do popredia výchovná zložka trestu.
Zo skutočnosti, že odsúdený je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť,
logickyvyplýva,žeanipredchádzajúcanajprísnejšiaformatrestu(nepodmienečnýtrestodňatiaslobody)
odsúdeného zrejme neodradila od následného porušovania záujmov chránených Trestným zákonom

úmyselnou formou, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám. Z uvedených
dôvodov krajský súd považoval za správny záver okresného súdu, že riadne správanie sa odsúdeného
v poslednej dobe výkonu trestu svedčí len o tom, že v prípade neustálej kontroly je odsúdený schopný
dodržiavať normy správania sa.

S poukazom na pozitívne zistenie opakovanej recidívy trestnej činnosti u odsúdeného, trestanej aj
nepodmienečnými trestami odňatia slobody pred súčasným výkonom trestu, krajský súd sa stotožnil so
správnosťou odôvodneného záveru okresného súdu o existencii rizika ďalšieho zlyhania odsúdeného,
existencia ktorého rizika aj podľa názoru krajského súdu nedáva rozumný podklad k záveru o možnosti
očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to má na zreteli ustanovenie

§ 66 ods. 1 Tr. zák.

S poukazom na uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná. Preto podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.