Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513208322
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2513208322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so
sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol. s r.o., so sídlom Dr.
Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému: Ján Šuták, nar. XX.XX.XXXX,
IČO: 37 841 394, Piešťanská 508/122, Sokolovce, o zaplatenie 800,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.04.2016 č.k. 7Cb/34/2014-67, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Odvolací súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.07.2013 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 800,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 %
denne z dlžnej sumy od 18.11.2011 do zaplatenia titulom zmluvnej pokuty a náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.04.2016 č.k. 7Cb/34/2014-67 návrh zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 115a ods. 2, § 200e,a

ods. 1, § 156 ods. 3, § 120 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p., § 44 ods. 1, 2, § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách).
Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa
20.10.2004 zmluvu o pripojení č. A1523074 v znení jej dodatku zo dňa 02.12.2008 a dňa 16.06.2009
zmluvu o pripojení č. A4406516 v znení jej dodatku zo dňa 16.6.2009.
Žalobca svoj návrh odôvodňoval tým, že zmysle predmetných zmlúv žalovaný mohol využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom a zaviazal sa za poskytované služby žalobcovi zaplatiť,

čo však porušil a riadne a včas neuhradil žalobcovi vystavené faktúry.
Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 03.11.2011 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a zároveň ho vyzval na úhradu, na čo žalovaný reagoval
úhradou pohľadávky za neuhradené služby a čiastočnou úhradou druhej zmluvnej pokuty.
Súd prvej inštancie uviedol, že podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. má navrhovanie dôkazov priamu
spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa
uviedli v návrhu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom

dôkaznébremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom (v spojitosti sdôkaznou povinnosťou) je zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z
navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú

všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu
nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii
dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým
podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva.

Z listinných dokladov predložených žalobcom mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi účastníkmi
došlo k platnému uzatvoreniu dvoch zmlúv o pripojení a dodatkov k nim, na základe ktorých sa žalobca
zaviazal žalovanému poskytovať telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby
zaplatiť. Žalobca predložil súdu jednotlivé faktúry, ktoré vystavil žalovanému za poskytnuté služby, avšak
napriek výzve súdu nepredložil faktúry, ktorými žalovanému vyúčtoval zmluvné pokuty, keď reagujúc na
súdnu výzvu uviedol, že takýmito faktúrami nedisponuje.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania
opodstatnenosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, preto súd jeho návrh ako nedôvodný ho v celom
rozsahu zamietol.
Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil a preukázateľne mu žiadne nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že vznik
nároku na zmluvnú pokutu nie je viazaný na vystavenie faktúry, ale nárok vzniká v zmysle dohody
zmluvných strán, porušením zmluvných povinností a stáva sa splatnou v zmysle bodu 2.5 zmluvy, a

preto nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
žalobca síce predložil súdu jednotlivé faktúry, ktoré vystavil žalovanému za poskytnuté služby, avšak
napriek výzve súdu nepredložil faktúry, ktorými by žalovanému vyúčtoval zmluvné pokuty a teda že
neuniesoldôkaznébremenopreukázaniaopodstatnenostinárokunazaplateniezmluvnejpokuty,apreto
súd návrh zamietol. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť

veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to,
či porušením povinnosti vznikne veriteľovi škoda. Žalobca si vo svojom návrhu uplatnil zmluvnú pokutu,
nakoľko žalovaný v rozpore so svojou zmluvnou povinnosťou nezaplatil riadne a včas splatné faktúry v
období od júla 2011 do septembra 2011, čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle dodatkov k zmluvám
č. A1523074 bod 2.3 č. 4406516 bod 2.3. Podľa bodu 2.5 zmluvy o pripojení zo dňa 02.12.2006 v

prípade porušenia niektorej povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä,
ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za službu, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto
článku jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez
ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku
zmluvnú pokutu vo výške 15.000,- eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku

samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto
právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (odstúpením od zmluvy alebo
prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm.
c) tohto článku). Podľa poslednej vety bodu 2.5 zmluvy zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej
vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi. Keďže

nárok na zmluvnú pokutu, resp. inštitút zmluvnej pokuty nie je službou, má za to, že na tento prípad
nie je možné aplikovať § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, ktorý ustanovuje,
že účastník má povinnosť platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných
služieb a ak to povahou služby umožňuje až na základe predloženej faktúry.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorémuje odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§

367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne označia všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na
pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy k svojim tvrdeniam.
Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní

poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
Podľa § 5 ods. 2 O.s.p., súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom
konaní zastúpený advokátom.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

tvrdenia o dôvodnosti nároku na zmluvnú pokutu.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku uvádza, že žalobca
odôvodňoval svoj nárok v žalobe tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytovaných služieb
vyfakturovaných v období 2011/07 - 2011/09, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatkov k zmluvám
č. A1523074, č. A4406516, časť následky neplnenia si zmluvných povinností, je povinný zaplatiť

žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1.327,76 eur. Ďalej uviedol, že žalobca pokusom o pokonávku zo
dňa 03.11.2011 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej
pokuty a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote a následne v zmysle článku 4 ukončil platnú zmluvu
č. A1523074 a č. A4406516, na ktorý žalovaný reagoval úhradou pohľadávky za neuhradené služby vo
výške 532,12 eur, úhradou jednej zmluvnej pokuty vo výške 497,91 eur a čiastočnou úhradou druhej

zmluvnej pokuty vo výške 28,86 eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v
súlade so všeobecnými podmienkami článok 11 bod 14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 18.11.2011. Nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 800,99 eur.
Zožalobyvovecisamejnevyplýva,dohodastránsporuovýškezmluvnejpokutyzaporušeniekonkrétnej

povinnosti s odkazom na konkrétne ustanovenie zmluvy o pripojení alebo jej dodatku, keď žalobca v
žalobe uviedol len výšku zmluvnej pokuty ako celku, bez jej špecifikácie, nakoľko ako sám žalobca
uviedol, žalovaný mal porušiť povinnosti v ním označenom období a teda zo žaloby nie je zrejmé, ktoré
konkrétne povinnosti mal žalovaný porušiť s odkazom na konkrétne znenie zmluvy alebo jej dodatku, z
ktorého by vyplývala dohodnutá výška zmluvnej pokuty za konkrétne porušenie povinnosti a s odkazom

na konkrétne ustanovenie zákona.
Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že špecifikácia požadovaného nároku
ako aj špecifikácia výšky uplatneného nároku nie je vecou súdu, ale ako bremeno tvrdenia zaťažuje
žalobcu, a preto je povinnosťou žalobcu úplne a pravdivo opísať všetky rozhodné skutočnosti, teda z
akých jednotlivých nárokov požadovaná suma pozostáva, akým spôsobom ich vypočítal a na základe

akého dôvodu ich zaplatenie požaduje (§ 101 ods. 1 O.s.p.).
Sporové konanie je založené na prejednávacej zásade, ktorá spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti
a navrhovať na tvrdené skutočnosti dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má
podľa Občianskeho súdneho poriadku povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1) a povinnosť
dôkaznú. Povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti a povinnosť navrhnúť preukázanie tvrdených dôkazov

sú povinnosti, ktoré určuje procesné právo. V zmysle tejto zásady je vymedzenie dôkazného bremena,
pričom hmotné právo určuje, kto musí niečo preukázať, aby nastal určitý právny účinok. t.j. kto má
dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý postihuje toho účastníka, v
záujme ktorého je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola
v konaní preukázaná v takom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy

potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosťskutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že
tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na

základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie.
Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdené tvrdenia opodstatnenosti
podanej žaloby, a preto tak, ako aj súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno o dôvodnosti nároku, ktorý si uplatnil predmetnou žalobou.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia

rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a
právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu
možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so
skutkovými,ajprávnymidôvodmirozhodnutiaprvostupňovéhosúduvplnomrozsahu.Vtakomtoprípade
je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

11. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p., § 255 ods.1 C.s.p. tak, že
nepriznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania, pretože aj keď žalovaný bol procesne úspešný

v odvolacom konaní, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou
hospodárnosti, aby odvolací súd túto náhradu priznal a následne súdny úradník súdu prvej inštancie
postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením rozhodol o náhrade trov konania vo výške
0 eur.

12. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).