Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201482
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8513201482.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., IČO:

26429705, Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, proti žalovanej P. M., nar.
X.X.XXXX, Q. H. XXX, okr. X. S., o zaplatenie 711,27 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti požadovaných zmenkových úrokov prevyšujúcej výšku 0,06 %
denne.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Náhradu trov konania súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007,
ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu(tiežibaďalej„Nariadenie“),
doručeným súdu dňa 28.3.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 711,27 eur, 0,25
% denného úroku: zo sumy 775,27 eur od 6.8.2010 do 18.1.2011, zo sumy 726,27 eur od 19.1.2011
do 20.6.2011, zo sumy 721,27 eur od 21.6.2011 do 19.8.2012 a zo sumy 711,27 eur od 20.8.2012 do
zaplatenia, 6 % ročného úroku: zo sumy 775,27 eur od 14.10.2010 do 18.1.2011, zo sumy 726,27 eur
od 19.1.2011 do 20.6.2011, zo sumy 721,27 eur od 21.6.2011 do 19.8.2012 a zo sumy 711,27 eur od

20.8.2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 2,58 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobca uplatnené nároky odôvodnil tým, že je indosatárom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná 22.2.2010 na zmenkovú sumu 775,27 eur, pričom sa zaviazala i k úhrade zmenkového úroku
0,25 % denne od 6.8.2010; uviedol, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a ako miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa - t.j. spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09

Bratislava (ďalej tiež aj ako „indosant“). Ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom
žalovaná na zmenkovú sumu zaplatila 64,00 eur a na úroky 0,00 eur, pričom keďže zmenková listina
je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca označil a predložil originál zmenky,
plnomocenstvo udelené jeho pôvodne v tejto veci ho zastupujúcemu právnemu zástupcovi, kópiu výpisu
žalobcu z príslušného registra, v ktorom je zapísaný a kópiu osvedčenia jeho pôvodného právneho
zástupcu pre daň z pridanej hodnoty.

3. Podaním doručeným súdu 22.12.2015 vzal žalobca podaný návrh späť v časti uplatňovaného
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a uplatňoval iba zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.4. Žalovaná na tlačivo na odpoveď (tlačivo C) nijako neodpovedala, v celom konaní sa k predmetnej
veci nevyjadrila.

5. Napriek uvedenému súd nariadil ústne pojednávanie, a to postupom podľa článku 5 ods. 1a.
Nariadenia (v znení nariadenia č. 2015/2421 zo 16.12.2015), pretože to považoval za potrebné, nakoľko
zo skutočností zistených v rámci činnosti súdu v tejto, ale i obdobných veciach, je zrejmé, že nemožno
vydať rozsudok na základe písomných dôkazov predložených žalobcom. Pojednávanie bolo v zmysle §
180 CSP vykonané napriek neprítomnosti strán sporu.

6. Súd vykonal dokazovanie podľa § 204 CSP čítaním: návrhu na uplatnenie pohľadávky z č.l. 1-3
spisu, úplnej kópie zmenky predloženej k tomuto konaniu ako je založená v spise na č.l. 7, oznámenia
o vstupe vedľajšieho účastníka do konania z č.l. 14 spisu, rozsudku tunajšieho súdu 1C/74/2013-20
z č.l. 20-23 spisu, námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva z č.l. 24 spisu, odvolania žalobcu
voči rozsudku z č.l. 25-30 spisu, oznámenia o vystúpení vedľajšieho účastníka z konania z č.l. 52

spisu, uznesenia KS v Prešove 14Co/38/2014 z č.l. 58-63 spisu, odpovede na oznámenie o vystúpení
vedľajšieho účastníka z konania z č.l. 66 spisu, správy OO PZ v Podolínci k pobytu žalovanej z č.l. 84
spisu, podania žalobcu doručeného súdu 22.12.2015 z č.l. 94 spisu, potvrdenia o doručení písomností
z č.l. 95 spisu, výpisu žalobcu z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe z č.l. 101
spisu, odpovede na lustráciu žalovanej v registri obyvateľov z č.l. 107 spisu, správy OR PZ, OO PZ

Podolínec k výsledkom doručovania písomností žalovanej z č.l. 110 spisu; podľa § 204 CSP čítaním
listín z pripojeného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2Er/351/2011: žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z č.l. 1 uvedeného spisu, zápisnice z č.l. 2 uvedeného spisu, zmluvy o
úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru z č.l. 4 uvedeného spisu, zmenky z č.l. 5 uvedeného
spisu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15107/10 z č.l. 6-7 uvedeného spisu, výpisu

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. z obchodného registra z č.l. 8 uvedeného spisu, uznesenia OS Stará
Ľubovňa č.k. 2Er/351/2011-11 z č.l. 11-13 uvedeného spisu a súvisiacich doručeniek pripojených pri č.l.
13 uvedeného spisu.

7. Žalovaná ako dlžník a vyššie menovaná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ uzavreli dňa

22.2.2010zmluvuoúvereč.XXXXXXXXX,podľaktorejbolžalovanejposkytnutýúvervovýške300,-eur,
ktorý sa zaviazala zaplatiť zvýšený o „príslušný poplatok“ vo výške 288,- eur v 12 splátkach po 49,- eur
mesačne počnúc 22.3.2010. Poplatok bol v bode 12. - druhej vete všeobecných podmienok poskytnutia
úveru (ďalej iba „VPPÚ“) špecifikovaný tak, že tretina predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou s tým spojenou. V

zmluve bolo vyznačené, že žalovaná ako dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
výkon zamestnania - čo do konkrétnosti o aké zamestnanie ide, kde je žalovaná zamestnaná, odkedy a
pod. nie je v zmluve o úvere uvedené nič, napriek tomu, že v zmysle bodu 05. VPPÚ mala byť súčasne
uzavretá medzi zmluvnými stranami dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. V bode 14. VPPÚ
je uvedená dohoda o vyplnení zmenky, ktorú vystavila žalovaná podľa nej bez uvedenia zmenkovej

sumy a dátumu jej úročenia, tie bol oprávnený vyplniť na zmenke veriteľ ako remitent. Zmenku vystavila
žalovaná 22.2.2010, teda v deň uzavretia zmluvy o úvere - išlo o vopred naformulované znenie zmenky
(vrátane formulácie vo vzťahu k plateniu „zmenkový úrok 0,25 % denne“), kde iba údaje vystaviteľa,
miesto vystavenia zmenky a deň jej vystavenia boli dopísané ručne; údaj o zmenkovej sume 775,27
eur a dátum úročenia zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 6. augusta 2010 sú vyplnené do zmenky

odlišným tlačeným písmom ako ostatný vopred predtlačený obsah zmenky. V hornej časti zmenky je
uvedené číslo zodpovedajúce číslu samotnej zmluvy o úvere - XXXXXXXXX. N. je opatrená doložkou
„bez protestu“, čo v zmysle § 77 ods. 1 v spojení s § 46 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zbavovalo
v danom prípade spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako prvého zmenkového veriteľa a osobu, ktorá
zmenku indosovala (je teda indosant), povinnosti na zachovanie postihových práv dať urobiť protest,

ako aj doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

8. Zmenka bola predložená ešte spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. s návrhom na začatie
rozhodcovského konania zo dňa 20.12.2010 Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. - ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku nachádzajúceho sa v spise

tunajšieho súdu 2Er/351/2011. V rozhodcovskom konaní bol vydaný rozsudok sp. zn. SR 15107/10
zo dňa 28.2.2011, ktorým zaviazal rozhodcovský súd žalovanú zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. sumu 775,27 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne z uvedenej sumy 6.8.2010 do
zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 775,27 eur od 14.10.2010 do zaplatenia a k náhradetrov rozhodcovského konania, a to s poukazom na obsah zmenky vystavenej žalovanou 22.2.2010, vo
vzťahu ku ktorej skonštatoval, že ide o zmenku zabezpečovaciu a hlavným záväzkom je zmluva o úvere.
NáslednespoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.dozápisnicesúdnehoexekútoraspísala20.5.2011návrhna

vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bol vyššie uvedený rozsudok rozhodcovského súdu, súdny
exekútor dňa 21.7.2011 predložil uvedený návrh (s pripojeným exekučným titulom, zmenkou a zmluvou
o úvere vrátane VPPÚ) tunajšiemu súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V exekučnom konaní uznesením č.k. 2Er/351/2011 - 11 zo dňa 3.8.2011, právoplatným dňa 3.9.2011,
súd rozhodol o zastavení exekučného konania, pričom uvedené súd, okrem iného, odôvodnil tým, že v

predmetnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom rozhodcovskú doložku spotrebiteľ
osobitne nevyjednal. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
dňa 18.8.2011 do vlastných rúk, odvolanie voči nemu podané menovanou spoločnosťou nebolo.

9. Návrh na uplatnenie pohľadávky, ktorý je predmetom tohto konania, bol súdu podaný žalobcom
28.3.2013, teda po právoplatnom zastavení exekučného konania uvedeného vyššie.

10. Podľa čl. 19. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

11. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu podaním žalobcu doručeným súdu dňa 22.12.2015,
súd zastavil konanie v časti požadovaných zmenkových úrokov prevyšujúcej výšku 0,06 % denne.

Predbežné prejednanie sporu v tomto prípade nebolo vykonané, k uvedenému späťvzatiu došlo skôr
ako začalo pojednávanie, teda nebol vyžadovaný súhlas žalovanej s príslušným zastavením konania v
dotknutejčasti.Vprevyšujúcejčastisúdnávrhžalobcuvcelomrozsahuzamietol,atoznižšieuvedených
dôvodov.

13. Podľa § 265 Obchodného zákonníka (ďalej „OBZ“), výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

14. Podľa § 497 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere a vystavenia zmenky), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu
príslušníkov svojej domácnosti.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere a vystavenia zmenky), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.

18. Podľa § 52 ods.1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 OZ (v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.19. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 OZ (v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide

o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 odsek 5 OZ (v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky), neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. (v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia
zmenky), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a
vystavenia zmenky, až do 10.6.2010), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej

osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.

vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

23. Súd poukazuje tiež na ustanovenia Čl. I zákona č. 191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový (ďalej

tiež iba „ZZŠ“); v znení platnom a účinnom v čase vystavenia zmenky a podania návrhu.

24. Podľa § 2 ods. 1 ZZŠ; o zmenke, v ktorej nie je údaj zročnosti, platí, že je zročná na videnie.

25. Podľa § 3 ods. 1 ZZŠ, zmenka môže znieť na vlastný rad vystaviteľa.

26. Podľa § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZZŠ, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.
Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok
sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

27. Podľa § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

28.Podľa§11ods.1ZZŠ,každúzmenku,ikeďnebolavystavenánarad,možnopreviesťindosamentom
(rubopisom).

29. Podľa § 14 ods. 1 ZZŠ, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

30. Podľa § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

31. Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 ZZŠ, indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament

pred sročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty
na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá
sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.32. Podľa § 23 ods. 1 ZZŠ , zmenka vystavená na určitý čas po videní musí sa predložiť na prijatie do
jedného roku od dáta vystavenia.

33. Podľa § 33 ods. 1 ZZŠ , zmenku možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas
po dáte vystavenia, na určitý deň.

34. Podľa § 38 ods. 1 ZZŠ, zmenku sročnú v určitý deň alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo
po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z nasledujúcich dvoch

pracovných dní.

35.Podľa§44ods.3ZZŠ,protestpreneplateniemusíbyťurobený,akideozmenkusročnúurčitéhodňa
alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý zo dvoch pracovných dní, nasledujúcich
po dni sročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený protest pre neplatenie v rovnakých lehotách,
aké sú určené v predchádzajúcom odseku na protest pre neprijatie.

36. Podľa § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatáalebozaplatená,súrokami,akbolidojednané;2.šesťpercentovéúrokyododňasročnosti;3.trovy
protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

37. Podľa § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a
68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní

odkladu (§§ 72 až 74).

38. Podľa § 78 ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
Vlastná zmenka, sročná určitý čas po videní, musí byť predložená vystaviteľovi na videnie v lehotách
uvedených v § 23. Lehota po videní beží od dáta videnia potvrdeného podpisom vystaviteľa na zmenke.

Ak vystaviteľ odoprie potvrdiť a datovať videnie, treba to zistiť protestom (§ 25), od dáta ktorého začína
bežať lehota po videní.

39. Súd z vlastnej činnosti v obdobných veciach, týkajúcich sa nárokov uplatňovaných zo zmluvných
vzťahov kde veriteľom bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., i s ohľadom na rozhodovaciu

činnosť iných súdov týkajúcu sa obdobných vecí, musí konštatovať, že pôvodný veriteľ, spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., v početných prípadoch urobila predmetom súdnych konaní plnenia z
neprijateľných, resp. neplatných, zmluvných podmienok v spotrebiteľských právnych vzťahoch, ako aj
z podmienok v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v právnych vzťahoch s fyzickými
osobami podnikajúcimi na základe živnostenského alebo iného oprávnenia, kde zistené skutočnosti o

podnikaní fyzických osôb, prípadne o ich zamestnaní, boli v zásade pravidelne dôvodom na zakrývanie
skutočnéhoúčeluapovahyzmluvnéhovzťahu,osobitneúverov,identifikáciatakýchtoosôbvpríslušných
zmluvách o úvere sa obmedzuje na ich meno, priezvisko, pridelené IČO a miesto podnikania s tým,
že v zmluve je vopred naformulované, že úver sa poskytuje na účely povolania či podnikania, resp. v
inýchzmluvnýchformulárochuvedenejspoločnostiztamuvedenýchúčelovposkytnutiaúverumandatári

menovanejspoločnostivzásadevždyvyznačiliakoúčelposkytnutiafinančnýchprostriedkovpodnikanie,
povolanie, resp. zamestnanie (ako v tomto prípade). V tomto smere súd poukazuje len stručne napr.
na zistenia a závery vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 1C/17/2016, ale v kontexte tohto konkrétneho
prípadu napr. na zistenia vo veciach 1C/76/2013 či 1C/83/2013, kde obdobným postupom, s poukazom
na zmenky vystavené dlžníkmi v prospech jeho právneho predchodcu, žalobca uplatňuje nároky tak,

ako v tomto konaní, a kde boli vykonané pojednávania pred samotným pojednávaním v tejto veci,
pričom na pojednávaniach v uvedených veciach tam žalovaní výslovne uviedli, že úver žiadali preto,
lebo ho potrebovali na iné účely, nie na podnikanie či povolanie, ale na účely súkromné, zhodne potvrdili,
že zmluvu vypĺňal pracovník veriteľa (teda mandatár) a v uvedených prípadoch bol účel poskytnutia
prostriedkov v zmluvách o úvere, v súvislosti s ktorými boli vystavené zmenky, uvedený „povolanie“.

40. Vyššie uvedené, najmä v kontexte s uznesením tunajšieho súdu 2Er/351/2011 - 11 zo dňa
3.8.2011, voči ktorému právny predchodca žalobcu v exekučnom konaní nepodal opravný prostriedok,
čím z pohľadu súdu akceptoval jeho správnosť, ako aj danosť dôvodov, pre ktoré bolo exekučnékonanie zastavené, vedie súd k dôvodnému záveru o tom, že v danom prípade išlo v skutočnosti o
poskytovanieúveruspotrebiteľského,atopodľavtedyúčinnéhozákonač.258/2001Z.z.,pričomzmenka
tu predložená nespĺňa náležitosti na tento prípad sa vzťahujúceho ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č.

258/2001 Z.z., pretože bola pôvodným veriteľom vyplnená v zrejmom rozpore s uvedeným zákonným
ustanovením a navyše žalobca by touto zmenkou podľa uvedeného ustanovenia ani nemal disponovať.

41. Zmenka bola vystavená v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.2.2010,
ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 300,- eur, ktorý mala do 12 mesiacov vrátiť

zvýšený o 288,- eur - teda s navýšením o 96 % - tento poplatok je jednoznačne v zrejmom rozpore s
dobrými mravmi (i so zásadami poctivého obchodného styku) vzhľadom na výšku poskytnutého úveru
a lehotu jeho splatnosti. Súčasťou zmluvy o úvere sú VPPÚ, kde v zmysle bodu 04. ak bude dlžník v
omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára
v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15,- eur za každý jeden prípad omeškania - táto zmluvná pokuta
predstavuje 30,61 % z výšky zmluvne dohodnutej splátky. V zmysle bodu 06. VPPÚ dlžník je v prípade

porušenia svojich zmluvných povinností povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu 312,- eur - čo je
viac ako suma poskytnutého úveru, konkrétne predstavuje 104 % oproti objemu poskytnutého úveru.
Táto zmluvná pokuta v bode 06. VPPÚ je úplne netransparentná; postačí akékoľvek drobné porušenie
menej závažnej povinnosti a dlh sa absolútne neprimerane navýši. Celkom zjavne ide o netransparentnú
neprijateľnú sankciu (navyše nad rámec prípadných úrokov z omeškania). Osobitne treba poukázať

na to, že tieto dojednania o zmluvných pokutách postrádajú riadnu písomnú formu (§ 544 ods. 2 OZ,
§ 40 ods. 3 OZ - sú uvedené vo vopred naformulovaných, jednostranne veriteľom naformulovaných
VPPÚ, ktorých obsah žalovaná nemala v tomto smere preukázateľne ako ovplyvniť). Poplatok za úver
dojednaný v zmluve je ďalšou netransparentnou klauzulou. Nič na tom nemení fakt, že ide o hlavný
predmet plnenia, keďže jednak je neprimerane vysoký a jednak je netransparentný (neuzavretý okruh

administrácie; viď obdobne C-134/13 Volksbank). Na dosiahnutie týchto plnení dojednal pôvodný veriteľ
neplatne rozhodcovský proces, ako aj zmenku, ktorú vyplnil čo do istiny úverovej zmluvy s podstatným
navýšením oproti dlhu (úver 300,- eur, na zmenke vyplnená zmenková suma 775,27 eur). Teda aj
vo vzťahu k samotnej istine konanie pôvodného veriteľa je treba považovať za nečestné a sledujúce
získanie neoprávneného obohatenia na úkor dlžníka už od samého začiatku právneho vzťahu, z ktorého

zmenka vznikla, osobitne s ohľadom na vo vopred predtlačenom znení zmenky uvedený zmenkový úrok
0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne).

42. Konanie pôvodného veriteľa odporuje fundamentálnym hodnotovým pravidlám, vyžadovaným
väčšinou spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu (§ 3 OZ, porov. BECK).

Následky tohto konania platia i pre žalobcu, na ktorého boli práva zo zmenky postúpené. Žalobca pri
zrejmom množstve indosácií zmeniek si musel byť vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov
ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a ktorých postavenie nie je
možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1 OZ). Zmenky
indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy (v tomto prípade v pravom hornom

rohu zmenky je uvedené číslo zodpovedajúce číslu uzavretej zmluvy o úvere), ďalej treba prihliadnuť
na osobné prepojenie žalobcu a jeho právneho predchodcu cez pôvodne i tu vystupujúceho právneho
zástupcu žalobcu (Fridrich Paľko s.r.o.), kde žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil
spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou. Z uvedeného vyplýva vedomé
konanie žalobcu na škodu žalovanej. Preto ani striktné zmenkové právo (§ 17 ZZŠ) nepredstavuje

prekážku skúmania kauzy predchádzajúcej vystaveniu zmenky a tým aj vznikol dôvod na opatrenie súdu
smerujúce k zbaveniu účinkov nečestných zmluvných klauzúl, resp. k neposkytnutiu ochrany výkonu
práva odporujúceho zásadám poctivého obchodného styku.

43. Žalobca v tejto veci odmietal jej posúdenie podľa kauzy právneho vzťahu, z ktorého zabezpečenie

zmenkouvzniklo,odmietalsúvislosť súverovouzmluvou.Akbyzatakýchtookolnostísúdpriznalplnenie
zo zmluvy, prípadne náhradu z bezdôvodného obohatenia, konal by o nenavrhnutom predmete konania,
teda neprípustne nad návrh.

44. Aj keď žalovaný nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, prípadne uplatneniu práv zo

zmenky,jesúdoprávnenýapovinnýskúmaťplatnosťzmenkyadohodyojejvyplnení,aktívnulegitimáciu
majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a
tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorých
vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípadezistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom.
V tejto súvislosti súd poukazuje na závery NS SR v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v
zmysle ktorého ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť

obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané
ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu
posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, kedy

takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí
prihliadať ex lege.

45. Ustanovenie § 17 ZZŠ neustanovuje výslovne kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy
ich uplatňovať nemožno. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len
a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96.). Citované

ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. Z § 17
ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa i taký
výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo
neumožňovalosúduskúmaťkauzálnevzťahy,naktorýchkrytiejezmenkaurčená.Čl.7ods.3Nariadenia
naopak hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nehovorí, že žalobe musí

vyhovieť. (Viď obdobne rozsudky KS v Prešove sp. zn. 21Co/65/2014 zo dňa 8.12.2016, 20Co/65/2014
zo dňa 29.9.2015, 6Co/65/2014 zo dňa 31.8.2017, 21Co/273/2014 zo dňa 5.2.2015.)

46. To je dôležité z hľadiska práva EÚ. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa
smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil,

že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo,
neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco
Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich
môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné
právo konformne s právom EÚ.

47. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy, pokiaľ nie je spojený
s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007). Kauzálny vzťah sa
potom premieta i do charakteru zmenky.

48. Súd, s ohľadom na vyššie uvedené, ex offo v tejto veci skúmal najmä či išlo v danom prípade o
spotrebiteľský úver a či teda, vzhľadom na skutočnosti preukázané listinami v spise tunajšieho súdu
2Er/351/2011, podľa ktorých zmenka tu predložená bola vystavená v súvislosti s uzavretím zmluvy o
úvere z 22.2.2010 č. 705900041, a na zabezpečenie nárokov z nej vyplývajúcich, ide v danom prípade
o tzv. „spotrebiteľskú zmenku“.

49. Žalobca v tomto konaní zdôraznil (bod 4. odvolania žalobcu proti tu vydanému rozsudku z 12.8.2013,
doručené súdu 20.1.2014), že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky
a vystaviteľom zmenky; že je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorý nadobudol na základe
indosamentu; že žiadne iné informácie, či dokumenty k zmenke nemá ani nepotrebuje mať aby mohol

uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Žalobca teda uvádza, že nemá vedomosť o
potenciálne existujúcich vzťahoch žalovanej a pôvodného vlastníka zmenky.

50. Žalobca nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný. Samotný indosament
oprávňuje (§ 14 ods. 1 ZZŠ) indosatára na vymáhanie práv zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému

dlžníkovi. Základom (dôvodom) každého indosamentu je však určitá dohoda medzi indosantom a
indosatárom o tom, že indosant prevedie zmenku na indosatára (Kovařík, Z.: Zákon směnečný a
šekový. Komentář. C.H. BECK 2014, s. 84), keďže ani indosamentom nemožno indosatárovi zmenku
„nanútiť“, ale tento ju musí akceptovať. Preto § 17 ZZŠ odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na
strane indosatára. Indosatárovi teda možno robiť námietky , ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome

na škodu dlžníka, teda v podstate, ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie
NS SR 3Obo/3/2007). „Vedomé“ konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej
nedbanlivosti, pričom v spojení s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá
uplatňované judikatúrou k dobromyseľnosti v občianskom práve.51. Žalobca, ako je súdu známe z jeho činnosti v obdobných veciach, nadobudol od spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. množstvo obdobných zmeniek, ktoré následne uplatnil v konaniach na

všeobecných súdoch. Dobromyseľnosť nadobúdateľa treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti,
či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda,
resp. že zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať
na to, že takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky.
Dobromyseľnosť indosatára - žalobcu - je však v tomto prípade vylúčená z dôvodu, že zmenka v

hornom rohu obsahuje číslo zmluvy (v mnohých prípadoch predložených zmeniek takto nadobudnutých
žalobcom od jeho predchodcu navyše bolo pri takýchto číslach i výslovne uvedené, že ide o „číslo
zmluvy“). Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi
číslami a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) musel poskytnúť určité údaje o platení (nakoľko
i sám žalobca v žalobe poukazuje na čiastočný rozsah platenia zo strany žalovanej), možno vychádzať
z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na

jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu
dlžníka - žalovanej. Tvrdenú dobromyseľnosť spochybňuje i prepojenie medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a
CD Consulting, s.r.o.. Oboch ich zastupovala v rôznych veciach v rozhodnom čase tá istá advokátska
kancelária (Fridrich Paľko, s.r.o.), JUDr. Daniel Paľko bol až do roku 2012 konateľom CD Consulting,
s.r.o.. Osobitne v tomto smere treba zdôrazniť, že návrh na uplatnenie pohľadávky podal žalobca

po neúspešnom pokuse jeho právneho predchodcu o vymoženie nárokov zo zmenky v exekučnom
konaní tu vedenom pod 2Er/351/2011, kde ako oprávnený vystupovala a plnení sa domáhala spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. pričom „exekučný titul“ - rozhodcovský rozsudok predložený v exekučnom konaní
bol vydaný na podklade i tu predloženej zmenky.

52. Zo zverejnených rozhodnutí súdov v obdobných veciach je zrejmé, že konania iniciované na
podklade zmeniek vystavených pôvodne na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sa stali akýmsi
spôsobom na sofistikované právne konštrukcie, ktorými sa sleduje získanie plnení od dlžníkov čisto
s ohľadom na formálnosť inštitútu zmenky ako takého. Súd však musí mať na zreteli základný účel
konania, a to poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Ústavné články o

súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
spolu s úpravou CSP (a predtým Občianskeho súdneho poriadku) predstavujú všeobecné požiadavky
spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Ústavný súd ČR keď v jednom zo
svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí
smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen

súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel
a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR
sp.zn. II.ÚS 222/07). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady
C-240 až C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť.

Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu
posudzovanej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými
zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu; čl.4 ods.1 smernice). Súd musí ex offo reagovať
na prípadné nečestné konanie veriteľa a nečestné zmluvné podmienky a naplniť tak článok 6 smernice.

53. Ak má byť dôvodom nevykonania ex offo súdnej kontroly podľa žalobcu princíp vyššej právnej sily
a prednostná záväznosť Nariadenia, tak treba uviesť, že práve z dôvodu princípu vyššej právnej
sily má prednosť princíp verejného poriadku. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred
nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidlá
verejného poriadku teda vždy za každých okolností (napr. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,

51).

54. Preto ani proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo
súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo celkom iste o konštrukciu s cieľom
obísť princípy unijného práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov

únie. Zmenka je osobitne náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať
sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok podľa zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. V ústavnej
rovine bolo prizvukované, že prepätý formalizmus sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti
(porovnajnálezÚstavníhosouduČRsp.zn.II.ÚS222/07). Jedôležitépoznamenaťito,žeideozákladnékonanie pred súdom (nachádza sa právo). Tým sú dané predpoklady na to, aby sa veriteľovi nepriznalo
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z takého výkonu práva, ktorý nemôže požívať
súdnu ochranu.

55. Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú
všetkydôsledkynečestnéhokonaniavrátanetoho,žemusípočítaťsodmietnutímsúdnejochrany.Súdna
ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy založené na
dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba musela pri

elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti. Konanie v rozpore s čestnou obchodnou
praxou je teda nielen konaním proti dobrým mravom ale explicitne proti zákonu. V danej právnej veci
zrejme žalobca očakával, že bez všetkého budú uznané nároky, pritom dobre mohol vedieť, že tieto
nároky boli v skoršom období odmietnuté pre rozpor s pravidlami verejného poriadku.

56. Smernica 2005/29 o nekalých obchodných praktikách výslovne reguluje pôsobenie aj na vzťahy po

zániku zmluvy. Podľa článku 3.1 táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov
voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej
transakcie vo vzťahu k produktu. Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného
trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické

záujmy spotrebiteľov.

57. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu, aby vykonal
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože sa tak koná bez odbornej starostlivosti na strane
dodávateľa a spotrebiteľ môže urobiť ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia

(§ 7 a nasl. zákona o ochrane spotrebiteľa).

58. Nekalú obchodnú praktiku tejto povahy žalobca, kontinuálne s predchádzajúcim konaním jeho
právneho predchodcu, napĺňa. Zmenkový úrok 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne. Tento úrok má
sankčnú povahu, pretože je priamo spojený s nedodržaním povinnosti plniť aj po splatnosti pohľadávky.

Táto výška úroku bez ďalšieho opodstatňuje záver o jej neprimeranosti (viď názor Európskej komisie,
ktorá žiadala Slovenskú republiku listom z 14.9.2010 č. JUST/A3/RM/kb D (2010)11360 o vysvetlenie
a v ktorom okrem iného konštatuje cit. ,,útvary komisie si sotva vedia predstaviť, že by bol niekto
schopný považovať takúto sankciu za platnú“...). Zmenku pritom treba posudzovať v celom kontexte,
preto nemožno ani napriek čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti požadovaných zmenkových úrokov,

ako tomu bolo v tomto prípade, dospieť k záveru, že týmto je daný postup zhojený a zmenka môže byť
podkladom na priznanie ostatných požadovaných nárokov žalobcovi - nemožno totiž akceptovať, aby
konanie v rozpore s dobrými mravmi či zásadami poctivého obchodného styku mohlo byť konvalidované,
nepochybne pod vplyvom zamietavých rozhodnutí v iných veciach, čiastočným späťvzatím žaloby,
nakoľko zmenka ako celok uvedenou vadou trpí od počiatku.

59.Akžalobcapredložilzmenku,naktorejvydaniemáprávožalovaná,súdneposkytnežalobcoviprávnu
ochranu. Výkon jeho práva ako držiteľa zmenky v takomto prípade bez právneho dôvodu zasahuje
do práva žalovanej na vydanie totožnej zmenky. Súd neposkytne ochranu ani v prípade, ak sa žalobca
domáha na súde plnenia po použití nekalej obchodnej praktiky. Za takýchto okolností podľa § 3 ods.1

OZ sa žalobcovi súdna ochrana nemá poskytnúť, pretože po práve má byť zmenka v moci druhej strany
sporu (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.).

60. Zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje
zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu

súd v rámci občianskoprávnych vzťahov prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 ZZŠ, čo je
vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov, kde zákonodarca uviedol, že
ide o ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.
Navyše odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože

právo v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitím zmenky regulované a obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z.) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia
zmenky a jej prípustnosť.61. Veriteľ a prvý majiteľ zmenky indosoval zmenku na žalobcu nepochybne po tom, ako v exekučnom
konaní súd vydal uznesenie o jeho zastavení, a to v exekučnom konaní vedenom pôvodným veriteľom
na základe exekučného titulu vydaného na podklade tej istej zmenky, na základe ktorej uplatňuje

žalobcasvojnárokvtomtokonaní,rozhodcovskýmsúdom.Tátoskutočnosťjepreukázanázpríslušného
exekučného spisu, kde to jasne vyplýva z tam predloženého rozhodcovského rozsudku i samotnej
zmenky, ktorá v exekučnom konaní bola predložená bez záznamu o indosovaní. Pôvodný veriteľ teda po
zistení, že práva zo zmenky zrejme nebude môcť s úspechom uplatniť v exekučnom konaní, indosoval
túto zmenku na žalobcu, ktorý je právnickou osobou v Českej republike, v snahe postupovať podľa

nariadenia 861/2007, pričom nepochybne účelom bolo dosiahnuť cieľ, ktorý mu už raz bol odopretý v
exekučnom konaní. Súd je teda toho názoru, že pôvodný veriteľ i žalobca postupovali na škodu dlžníka
- žalovanej v snahe docieliť následky spojené s indosovaním zmenky, uvedené v § 17 ZZŠ, a to vylúčiť
voči majiteľovi zmenky námietky žalovanej, ktoré by sa zakladali na vlastných vzťahoch majiteľa zmenky
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Súd tiež poukazuje, že prvý majiteľ previedol rubopisom
na žalobcu množstvo takýchto zmeniek (čo je súdu známe z jeho činnosti, keď iba na tunajšom súde

boli a sú vedené mnohé obdobné spory žalobcu proti subjektom, ktoré vystavili zmenku rovnakému
pôvodnému veriteľovi, ktorý zmenky následne indosoval na žalobcu) a je teda jasný, účelový postup
oboch, pôvodného veriteľa aj žalobcu.

62. Žalobcovi bola indosovaná už splatná zmenka, pričom sa jedná o vlastnú zmenku, sročnú na videnie;

pôvodný majiteľ zmenky uplatnil v rozhodcovskom konaní aj príslušenstvo v zmysle § 48 ZZŠ. Zmenka
bola predložená na zaplatenie 14.10.2010 (ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku),
indosovaná bola nepochybne až po uplynutí lehoty na protest (i keď bola opatrená doložkou „bez
protestu“, mohol pôvodný majiteľ uvedené využiť), čo je zrejmé z prečítaných písomností, pretože návrh
na začatie exekučného konania bol predložený na tunajšom súde so žiadosťou o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie v prospech pôvodného majiteľa zmenky dňa 21.7.2011, pričom zmenka bola
predložená podľa rozhodcovského rozsudku (nepochybne vychádzajúceho z údajov v návrhu na začatie
takého konania uvedených pôvodným majiteľom zmenky) na zaplatenie 14.10.2010, teda po uplynutí
zákonných lehôt na protest, preto má indosament iba účinky obyčajného postúpenia, aj voči žalobcovi
teda možno uplatniť všetky námietky, ako proti prvému majiteľovi. V tomto prípade je teda vyvrátená

domnienkaustanovenáv§20ods.2ZZŠ,pretožebolopreukázané,žeindosament,ktorýjenedatovaný,
bol na zmenku napísaný po uplynutí lehoty na protest (ktorý napriek doložky bez protestu mohol pôvodný
majiteľ zmenky vykonať). V dôsledku vyššie uvedeného postupu možno teda proti žalobcovi namietať
aj námietky, ktoré by bolo možné namietať voči prvému majiteľovi zmenky, teda to, že zmenka nebola
vyplnená podľa dohody veriteľa a dlžníka (§ 10 ZZŠ), nakoľko uvedená dohoda o vyplnení zmenky (bod

17. VPPÚ) je neplatná vzhľadom na jej vopred jednostranné naformulovanie pôvodným veriteľom bez
možnosti žalovanej ovplyvniť jej obsah a vzhľadom na jej rozpor s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z..

63. Inštitút zmenky je založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, ale samotná formálnosť

však nemôže byť podkladom na bezbrehý výkon práva, zo zmenkového vzťahu, v prospech jednej
zo zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú síce formálne v rovnom postavení,
ale faktická situácia v tomto prípade bola odlišná, pričom na jednej strane vystupoval profesionálny
podnikateľ pôsobiaci v oblasti poskytovania úverov a teda z toho titulu zbehlý v danej forme tvorby
a formulácie zabezpečovacieho prostriedku zmenkou, na druhej strane neinformovaný dlžník. Navyše

často dochádza k situáciám, kedy je zmenka využívaná vo vzťahu k subjektom, od ktorých nie je
možné očakávať hlbšie povedomie o zmenkovom práve, čo pre nich môže mať fatálny dôsledok v
podobe vzniku dlhovej špirály. ÚS ČR vo svojom náleze z 16.10.2012 sp. zn. Pl 16/12 konštatoval, že
súčasné napätie, spojené so zmenkami je spôsobené najmä ich zneužívaním hlavne voči subjektom, po
ktorých nie je možné požadovať špecifické znalosti a značnú rigiditu zmenkových vzťahov spravodlivo

požadovať. Vo všeobecnej rovine možno súhlasiť s názorom, zdôrazňujúcim význam autonómie vôle v
oblasti záväzkových vzťahov. Napriek tomu však ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam,
kde existuje iné základné právo jednotlivca, alebo dokonca ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný
verejný záujem, ktorý je spôsobilý autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. (ÚS ČR: IV. ÚS 457/10).

64. Napriek tomu, že žalovaná v konaní vyslovene nenamietala, že zmenka je neplatná, súd skúmal jej
platnosť, pretože princíp „právo patrí bdelým“ v spotrebiteľských veciach ustupuje princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd SR (uznesenie Najvyššieho
súduSRzo16.januára2013,sp.zn.6MCdo9/2012,uznesenieNajvyššiehosúduSRz21.marca2012,sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012). Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu, odporuje
požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych

predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon
o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy,
spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov. Účelom spotrebiteľského
práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť
spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.

Úlohou súdu je preto ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné
podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. V rozsudku Európskeho
súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi)
samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie
odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa
jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou

súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky
ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého
najvyššieho súdu (BGH), 25.2.1965 - II. Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht
191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue juristische Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie
uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal súdny dvor EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o

to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej
súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv.

65. Taktiež podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10,
bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu

rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (a nielen sankcií, ale akýchkoľvek
zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave. V bode 37 tohto rozhodnutia proti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je
uvedené, že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to že spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho
dvora je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné
ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo
zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť

s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení
do 31.12.2007 a od 1.1.2008. Následná právna úprava v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. dokonca
zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazovala. Pokiaľ by došlo k odčleneniu abstraktného vzťahu

zo zmenky, súd by nemohol v tomto prípade aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čím by
došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. V takomto prípade by zmluva mohla obsahovať viaceré
neprijateľnézmluvnépodmienky,ktorébyvšaksúdnemoholskúmať,čímbybolospotrebiteľoviodopreté
jeho právo na právnu ochranu.

66. Zmenka je jedným z najprepracovanejších historicky dlhodobo sa vyvinutým inštitútom, zákon
zmenkový a šekový je v našom právnom poriadku jeden z najstálejších právnych predpisov, avšak
zákonodarca nereflektoval náležite vo vzťahu k jeho obsahu na vývoj súčasných právnych vzťahov
osobitne v oblasti úverov, kde inštitút zmenky sa v mnohých prípadoch stal nástrojom formalizovaného
vymáhania nárokov veriteľov (práve s ohľadom na samotnú abstraktnosť zmenky ako takej), ktoré

by inak v riadnom súdnom konaní vedenom na podklade samotnej kauzy nemohli obstáť; zmenkou
doslova dochádza k zneužívaniu vedomostne zdatnejšieho postavenia veriteľa, ako profesionála na poli
poskytovania úverov, v úverových právnych vzťahoch.

67. Súd teda z dôvodov ako je uvedené vyššie, má za to, že v danom prípade išlo pri uzavretí zmluvy o

úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.2.2010 v skutočnosti o spotrebiteľský právny vzťah, pričom už samotné
„dojednanie“ o výške poplatku za poskytnutie úveru spôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere podľa § 39
OZ, nakoľko pri takejto výške oproti poskytnutej istine úveru a neurčitosti tohto poplatku (osobitne čo do
neidentifikovateľných administratívnych nákladov - bod 13. VPPÚ) ide jednoznačne o úkon v rozpores dobrými mravmi. Z toho titulu i v súvislosti s neplatným právnym úkonom - zmluvou o úvere - je
neplatná i samotná vystavená a pôvodným veriteľom vyplnená zmenka a neplatnosť samotnej dohody
o vyplnení zmenky (bod 14. VPPÚ) z dôvodu jej neprijateľnosti, nakoľko v takom znení bola vopred

jednostranne naformulovaná samotným pôvodným veriteľom, bez možnosti dlžníka ovplyvniť jej obsah,
tento ju musel iba bezvýhradne akceptovať pokiaľ úver chcel získať, pričom v konečnom dôsledku
vystaviť musel i zmenku, v značnej časti vopred jednostranne naformulovanú veriteľom, čo spôsobilo
značnú nerovnováhu práv zmluvných strán v neprospech dlžníka - žalovanej. Preto súd návrh žalobcu
v časti prevyšujúcej rozsah, v ktorom bol návrh vzatý späť a v ktorom bolo konanie zastavené, v celom

rozsahu zamietol.

68. Pre prípad, že by záver súdu o spotrebiteľskom právnom vzťahu v danom prípade bol nejako
spochybnený (napr. doposiaľ nepredloženými dôkazmi, vzhľadom na uvedenie účelu poskytnutia
prostriedkov v zmluve o úvere) treba pre úplnosť poznamenať, že výška odplaty za úver, výška
zmenkového úroku vopred predtlačená do formulára zmenky pôvodným veriteľom, nedodržanie riadnej

písomnej formy „dojednania“ zmluvných pokút, i samotný spôsob dojednania o vyplnení zmeniek, čas
indosácie a okolnosti za ktorých k nej došlo (zrejmý neúspech v exekučnom konaní) teda v podstate
všetko čo v zmysle vyššie uvedeného súd hodnotí ako nečestné a neprijateľné v spotrebiteľskom
právnom vzťahu, súd jednoznačne považuje i za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu a teda ani v takom prípade nie je možné priznať

akékoľvek plnenie zo zmenky (ktorú treba posudzovať s ohľadom na všetky skutočnosti vždy ako jeden
celok, ako výsledok celej a nedeliteľnej činnosti veriteľa voči žalovanému dlžníkovi) žalobcovi, a to v
zmysle § 265 OBZ. Vyššie uvedené výsledky zistené skúmaním či v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah
nemožno totiž v prípade opačného zistenia odignorovať a tváriť sa, že v prípadnom obchodnoprávnom
vzťahu je to v poriadku. Tu súd opätovne poukazuje na to, že ústavné články o súdnej ochrane (čl. 46 a

nasl.), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spolu s úpravou CSP (a predtým
Občianskeho súdneho poriadku) predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu, pričom
vzťah práva a spravodlivosti načrtol Ústavný súd ČR keď v jednom z nálezov uviedol: „súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky

a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. II.ÚS 222/07). Preto aj v takom prípade, pri
nepochybnom zistení o zrejmom zneužití formálnosti zmenkového práva v tejto veci, nemožno dospieť
k inému záveru, ako tomu, že ani tu by nemohol takýto výkon práva požívať právnu ochranu a teda i
v takom prípade by vyššie uvedené zistenia mohli byť iba dôvodom na zamietnutie návrhu žalobcu v

celom rozsahu prevyšujúcom časť, v ktorej bolo konanie zastavené.

69. Pre úplnosť súd uvádza, že v zmysle článku 9 Nariadenia „súd určí spôsob a rozsah vykonávania
dôkazov potrebných na rozhodnutie“ - teda z uvedených dôvodov nemôže z pohľadu súdu obstáť
prípadná námietka, že súd vykonával príslušné dôkazy, na základe ktorých bol návrh žalobcu

zamietnutý, i napriek tomu, že ich nenavrhla samotná žalovaná.

70. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

72. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

73. V predmetnom konaní žalobca jednak čiastočným späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania v
príslušnej časti zmenkového úroku bez toho, aby dôvodom späťvzatia bolo konanie žalovanej v zmysle
podaného návrhu, teda zaplatenie nárokov, v ktorých časti bol návrh vzatý späť; v prevyšujúcej časti
bol žalobca v dôsledku zamietnutia návrhu v celom rozsahu neúspešný. Žalovanej však v tomto konaní
žiadne preukázateľné trovy podľa obsahu spisu nevznikli, v konaní bola navyše absolútne pasívna.

Z uvedených dôvodov súd podľa § 257 CSP žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal (a to
vrátaneodvolaciehokonaniaorozsudkutunajšiehosúduč.k.1C/74/2013-20zodňa12.8.2013,nakoľko
relevantný i v tomto smere pre rozhodnutie o trovách konania je konečný výsledok konania v zmysle
tohto rozsudku; žalobcovi v rámci uvedeného neboli priznané ani požadované trovy spojené s podanounámietkou proti pôvodnému vstupu do tohto konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, nakoľko jeho vystúpením z konania, oznámením
doručeným súdu 10.2.2014, sa príslušná námietka žalobcu stala bezpredmetnou a trovy s jej podaním

spojené nie sú trovami týkajúcimi sa veci samej).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.