Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613010181
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613010181.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. septembra 2015, v
trestnej veci obžalovaného K.. V. J., pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Tr.zák., o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 16.12.2014
sp.zn. 5 T 43/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 5 T 43/2013 zo 16.12.2014 bol obžalovaný
K.. V. J. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Tr.zák., ktorého sa mal
dopustiť tak, že

v období od mesiaca júl 2012 do septembra 2012 najmenej trikrát vykonal pohlavný styk s maloletou J.
J., R.. X.XX.XXXX C. V. W., V. Z., a to na miestach pred kostolom a na lúke, hoci vedel že táto v čase
pohlavných stykov nedovŕšila vek 15 rokov.

Za to mu súd podľa § 201 ods.1 Tr.zák. za použitia § 36 písm.l/ Tr.zák., § 38 ods.2, ods.3 Tr.zák., § 117
ods.1 Tr.zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil.

Súd podľa § 119 ods.1 Tr.zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Zároveň totožným rozsudkom okresný súd obžalovaného podľa § 285 písm.a/ Tr.por. oslobodil spod

obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 1 Pv 782/2012 z 1.3.2013
podanej pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm.b/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 28. decembra 2012 asi o 18.00 hod. v W. - W. V., okres Z., v blízkosti domu č. XXX chytil maloletú
J. J., R.. X.XX.XXXX za vlasy, zakryl jej rukou ústa, následne jej vytočil ruku a druhou rukou ju chytil
pod krk a násilím ju odtiahol do rodinného domu svojej starej matky č. XXX, kde a jej a členom jej rodiny

vyhrážal zabitím, ak nestiahne trestné oznámenie vo veci znásilnenia a pri uvedenom konaní jej spôsobil
odreninu ľavej časti krku a opuch a hematóm zápästia,

pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, lebo bol napadnutý odvolaním prokurátora okresnej

prokuratúry. V úvode odôvodnenia podaného odvolania prokurátor opísal priebeh trestného konania
po podaní obžaloby, ako aj výrokové časti napadnutého rozsudku s jeho odôvodnením. Hodnoteniedôkazov zo strany súdu bolo podľa názoru prokurátora jednostranné a vykonané len v prospech
obžalovaného. V konaní na súde bola nesprávne uplatnená zásada „in dubio pro reo“. Podľa prokurátora
súd nedostatočne prihliadol na výpovede poškodenej, ako i jej rodičov, pričom tieto obžalovaného zo

žalovanej trestnej činnosti jednoznačne usvedčovali. Takýto postup súdu odporuje základným zásadám
trestnéhokonaniauvedenýmv§2ods.10aods.12Tr.por.Prokurátoropakovanepoukázalnavýpovede
poškodenej a s tým súvisiacu dôkaznú situáciu. Zvýraznil výsledky vykonaného psychologického
vyšetrenia poškodenej, podľa ktorých poškodená utrpela posttraumatickú stresovú poruchu a u jej
osoby bola konštatovaná primárna aj sekundárna viktimácia. Poškodená bola spôsobilá objektívne

a pravdivo opísať prežité udalosti, a to napriek výrazne averzívnemu nastaveniu voči obžalovanému.
Závery tohto znaleckého dokazovania majú korešpondovať so zdravotnými ťažkosťami poškodenej,
ktoré boli uvedené v lekárskych správach a potvrdeniach o jej ošetreniach a hospitalizácii. Vykonané
gynekologické vyšetrenie z 5.7.2012 nevylúčilo žalované znásilnenie, pričom presný časový údaj o
jej prvom znásilnení nie je relevantný. Z vykonaného dokazovania podľa názoru prokurátora vyplýva,
že medzi poškodenou a obžalovaným nešlo o bežný milenecký vzťah a tento u poškodenej zanechal

negatívne psychické následky. Výpovede svedkov svedčiace v prospech obžalovaného prokurátor
považoval za účelové. Spáchanie skutku pod bodom 2/ obžaloby bolo preukázané výpoveďami
poškodenej, S. J., S. J., ako i lekárskou správou o ošetrení poškodenej z 28.12.2012. Vzhľadom na
tieto skutočnosti prokurátor navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K podanému odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný, a to prostredníctvom svojho
obhajcu S.. K. V.. V písomnom vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za
správny a zákonný. Zo žalovanej trestnej činnosti v celom rozsahu nemohol byť uznaný vinným, a to pre
nejednoznačné a navzájom si odporujúce dôkazy. Medzi tieto dôkazy patrili najmä rozdielne výpovede

poškodenej, ktoré dokumentovali len ten stav, že medzi ich osobami existoval milenecký vzťah. Tvrdenia
poškodenej, ako i závery znaleckého dokazovania o jej psychickej traume a následkov, ktoré by jej
znemožňovalinadviazaťintímnuznámosťsúvyvrátenéokreminéhoajtým,žepoškodenámalaniekoľko
intímnych vzťahov po stíhaných udalostiach a ich následkom je matkou 1-mesačnej dcéry. Navrhol preto
odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry
zotrval na písomných dôvodoch odvolania a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu s tým,
aby trestná vec obžalovaného bola vrátená okresnému súdu a tento ju znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný taktiež zotrval na dôvodoch svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora a navrhol
toto zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr.por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej

v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie
podľa § 316 ods.1 Tr.por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.

Posplnenípreskúmavacejpovinnostivrozsahu§317Tr.por.odvolacísúdzistil,žeodvolanieprokurátora
nie je dôvodné.

Pokiaľ sa týka dôvodov podaného odvolania prokurátora a napadnutého rozsudku okresného súdu, je

zo strany krajského súdu potrebné uviesť, že zabezpečeným a vykonaným dokazovaním boli zistené
dve skupiny dôkazov. Tieto dôkazy svedčili tak o vine obžalovaného, ako i jeho nevine zo žalovanej
trestnej činnosti. Obžalovaný sa k trestnej činnosti v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní
priznal len z časti. Vo svojich výpovediach uviedol, že s poškodenou mali dobrovoľný pohlavný styk vo
viacerýchprípadoch,atozasituácie,žemalvedomosťojejvekumaloletej.Spoškodenoumalivzájomný

milenecký vzťah. Zo svojej strany vylúčil násilné konanie voči poškodenej a celá situácia ohľadom
jeho prebiehajúceho trestného stíhania, vznikla z dôvodu rodinných nezhôd. Tvrdenia obžalovaného
čiastočne, alebo v celku potvrdzujú svedecké výpovede R. J., matky obžalovaného - I. Z., otca
obžalovaného - N. J., člena obecnej hliadky - K. T., Z. Z., O. T., E. Z. O. K. J.. V súhrne možno ztýchto výpovedí, ktorých obsah je podrobne uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku ustáliť, že
obžalovaný mal s poškodenou partnerský vzťah, pričom obžalovaný určitý čas u rodiny poškodenej aj
býval.

Opačné tvrdenia produkovali v trestnom stíhaní poškodená mal. J. J. a jej rodinní príslušníci - matka S.
J., otec S. J., stará matka J. Z., Q. H.T. O. I. Z.. Z obsahu výpovedí týchto svedkov je naopak zrejmé,
že obžalovaný s poškodenou partnerský vzťah nemali a mal. J. J. mala byť v zmysle podanej obžaloby
znásilnená a následne vydieraná. V tejto súvislosti je potrebné zo strany krajského súdu dodať, že

výpovede poškodenej z prípravného konania a hlavného pojednávania ohľadne jednotlivých skutkov
vykazovali vážne rozpory, ktoré sa pri kontradiktórnom konaní nepodarilo odstrániť. Podrobný obsah
výpovedí uvedených svedkov bol taktiež súčasťou odôvodnenia rozsudku okresného súdu.

Orgány činné v trestnom konaní a súd okrem výpovedí obžalovaného a zainteresovaných svedkov
zabezpečili aj množstvo listinných dôkazov, medzi ktoré patria lekárske správy o ošetrení poškodenej,

odborné vyjadrenia a znalecké posudky z oblasti zdravotníctva, úradné správy orgánov polície, ako i
správy a vyjadrenia k osobe obžalovaného a poškodenej.

ZosprávyzdetskéhooddeleniaR.C.J.zodňa4.7.2012bolokrajskémusúduzrejmé,žepoškodenábola
hospitalizovaná toho istého dňa po otrave tabletkami magnézia. Tabletky mala požiť po predchádzajúcej

hádke s matkou.

Správa Obvodného oddelenia Policajného zboru v J. z 21.11.2012 dokumentovala, že zo strany S. J.
bolo podané trestné oznámenie až dňa 14.11.2012, pričom pred uvedeným termínom žiadne iné trestné
oznámenia neboli podané.

Spisový materiál ďalej obsahoval zápisnicu o trestnom oznámení zo 14.11.2012 oznamovateľky S. J.
- matky poškodenej.

K duševnému stavu obžalovaného bol vypracovaný znalecký posudok znalcov z odboru psychiatrie K..

Š. I., P.. O. K.. X. K. - J., v zmysle ktorého obžalovaný bol v čase vyšetrenia nevyrovnaná a emočne
nezrelá osobnosť. V čase spáchania skutku mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol
svoje konanie ovládať. Nebola u neho zistená žiadna sexuálna úchylka a trestný čin nebol motivovaný
sexuálnou úchylkou.

Poškodená bola vyšetrená znalkyňou N.. J. Š. z odboru psychológie a podľa záverov tohto znaleckého
posudku poškodená mala intelektové schopnosti v hraničnom pásme. Jej schopnosti boli hraničné až
defektné a narušený bol najmä faktor učenia. Jedná sa o simplexnú osobnosť schizoidnej štruktúry
s oslabenou kontrolou reality, málo diferencovanou, ovplyvniteľnou vo vývine, zjavne emociálne a
sociálne nezrelou. Celkové pamäťové schopnosti hraničili s pásmom patológie, výbavnosť pamäte bola

podpriemerná. V zmysle vyšetrenia nebola vylúčená tendencia ku skresľovaniu okolností trestného
činu a poškodená bola schopná vcelku objektívne a pravdivo popísať okolnosti, ktoré prežila. Znalecký
posudok bol doplnený na hlavnom pojednávaní bez vážnejších rozdielov zistených z prípravného
konania.

Za takejto dôkaznej situácie, ako i výpovednej hodnoty podrobne uvedených dôkazov v napadnutom
rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil pochybnosti o uznanej vine obžalovaného K.. V.
J.. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového súdu, ktoré boli obsahom
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zhrnutím a vyhodnotením jednotlivých dôkazov mal krajský súd
jednoznačne preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenou v kritickom období dochádzalo k

opakovaným pohlavným stykom. Vzhľadom na zistené vážne rozpory vo výpovediach poškodenej
nebolo však možné jednoznačne ustáliť a bezpochyby prijať záver, že v ich intímnom živote bolo použité
násilie. Takéto tvrdenie je odôvodnené najmä správaním sa poškodenej, ktorá v niekoľkých prípadoch
namiesto aktívneho vyhľadania pomoci iných osôb, obžalovanému fakticky umožnila vykonať pohlavný
styk bez následkov. Na tieto skutočnosti v napadnutom rozsudku podrobne poukázal okresný súd, a

preto krajský súd nepovažuje za potrebné tieto opakovane rozvádzať.

Spáchanie žalovaného trestného činu vydierania v zmysle ustanovenia § 189 ods.1, ods.2 písm.b/
Tr.zák. nebolo podľa názoru krajského súdu vo vykonanom kontradiktórnom konaní taktiež dostatočnea jednoznačne preukázané. Krajský súd poukazuje najmä na nereálny spôsob jeho vykonania, v zmysle
ktorého mal obžalovaný poškodenú „uniesť“ cez prevažnú časť zastavanej obce a táto nevyužila
možnosť privolať si pomoc. V tejto súvislosti druhostupňový súd zistil ďalšie rozpory vo výpovediach

poškodenej, na ktoré správne poukázal prvostupňový súd a tieto sú obsahom odôvodnenia jeho
rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal krajský súd z výsledkov vykonaného prípravného konania
a najmä kontradiktórneho konania na okresnom súde jednoznačne preukázanú len tú skutočnosť, že

obžalovaný v inkriminovanom čase udržiaval pohlavný styk s maloletou a k tejto trestnej činnosti sa v
konečnom dôsledku sám aj priznal.

Pre uvedené okresný súd správne žalované konanie kvalifikoval len ako zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods.1 Tr.zák.

Uložený trest obžalovanému sa v uvedených súvislostiach krajskému súdu javil ako primeraný
a zodpovedajúci zásadám na ukladanie trestov v zmysle ustanovenia § 34 Tr.zák. Okresný súd
obžalovanému ukladal trest za prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, a to podľa § 38 ods.3
Tr.zák. a ako mladistvému podľa § 117 ods.1 Tr.zák. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca
okolnosť, a to podľa § 36 písm.l/ Tr.zák., teda že k žalovanému trestnému činu sa priznal a trestný čin

úprimne oľutoval. Zákonom stanovená trestná sadzba pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa §
201 ods.1 Tr.zák. po jej úprave (§ 38 ods.3 Tr.zák., § 117 ods.1 Tr.zák.) bola zákonodarcom ustanovená
v rozmedzí 18 mesiacov až 5 rokov. Vzhľadom na hodnotenie osoby obžalovaného, ktorý v minulosti
nebol súdne trestaný, uložený trest vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na
dobu jedného roka je podľa záverov krajského súdu trestom zákonným.

Na základe týchto skutočností Krajský súd v Košiciach odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry
zamietol v zmysle ustanovenia § 319 Tr.por., pretože nie je dôvodné. V ďalších neuvedených
podrobnostiach druhostupňový súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu,
s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.