Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812201647
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812201647.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: BM Real Estate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Gallayova
10, IČO: 43996248, zastúpeného JUDr. Dominikom Burdom, advokátom so sídlom v Bratislave, Ferdiša
Kostku 1, IČO: 42275189 proti žalovanému: D. H.P., nar. XX.X.XXXX, bytom v H., A. XXX, zastúpeného
JUDr. Helenou Čerešňovou, advokátkou so sídlom vo Svätom Jure, Horné predmestie 216/16, v konaní
o zaplatenie 4 130,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo

dňa 17.10.2014 č.k. 10C/553/2012-171 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 4 130,00 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1 000,00 eur od
10.9.2011 do zaplatenia, 9,5% zo sumy 1 000,00 eur od 27.9.2011 do zaplatenia, 9% zo sumy 2 000,00

eur od 21.1.2012 do zaplatenia a 8,75% zo sumy 130,00 eur od 22.9.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť
trovy konania vo výške 240,00 eur súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 956,36
eur platbou na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dominika Burdu, č. účtu: IBAN: J., to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 642, § 644, § 645,

§ 646, § 650 a § 651 Obchodného zákonníka vzal za preukázané, že „účastníci konania uzavreli zmluvu
o sprostredkovaní v zmysle § 642 Obchodného zákonníka a pri dohode v čl. I bod 1 a v čl. II bod 1 podľa
§ 645 Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva, že žalobca ako sprostredkovateľ bol povinný zaobstarať
len príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na konkrétnu nehnuteľnosť za dohodnutú cenu“. Žalobca bol
povinný po formálnej stránke vykonať všetky právne úkony, na základe ktorých by žalovaný mal možnosť
uzavrieť kúpnu zmluvu, k čomu aj v konkrétnom prípade došlo. Žalobca vyzval žalovaného a určil mu aj

lehotu na uzavretie konkrétnej kúpnej zmluvy a návrh zmluvy, ako aj zmluvy o zrušení vecného bremena
doručil žalovanému. Žalovaný zmluvu nepodpísal len z dôvodu, že sa mu nepodarilo vybaviť úver, z
čoho plynie, že nemal finančné prostriedky. Žalobca vyvíjal činnosť pre žalovaného, výsledkom ktorej
bola príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu s jeho vlastníčkou. Svedčí o tom tá skutočnosť, že na základe
požiadavky Ľudmily Holečkovej, vlastníčky predmetného bytu, do zmluvného vzťahu medzi žalovaným
ako záujemcom o kúpu bytu a vlastníčkou ako predávajúcou vstúpil žalobca ako sprostredkovateľ.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca nevyhľadal žalovaného ako záujemcu o predávanú
nehnuteľnosť, nakoľko sama predávajúca, ktorá predtým oslovila žalobcu, zabezpečila žalovaného ako
kupujúceho. Táto skutočnosť však neovplyvňuje zmluvné dojednanie medzi žalobcom a žalovaným,
ako sa dohodli v zmluve o sprostredkovaní zo dňa 6.9.2011, nakoľko v deň podpisu tejto zmluvy
sa začal právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ale nebol o tom, ako sa nesprávne domnieva
žalovaný, že ho žalobca bude hľadať, alebo o tom, že žalobca vykoná právne úkony smerujúce k

tomu, aby žalovaný mohol kúpnu zmluvu podpísať. Jednalo sa totiž o zabezpečenie podkladov (list
vlastníctva, kópia katastrálnej mapy, znalecký posudok) a následne napísanie kúpnej zmluvy a zmluvyo zrušení vecného bremena. Po pripravení týchto dokladov bol žalovaný vyzvaný na uzatvorenie kúpnej
zmluvy. Samotný žalovaný potvrdil, že znalecký posudok si objednal. Súd prvého stupňa preto uzavrel,
že žalobca ako sprostredkovateľ na základe pokynov žalovaného vyvíjal činnosť, výsledkom ktorej

malo byť uzavretie kúpnej zmluvy a na základe vykonania tejto činnosti, a to zabezpečenia príležitosti
uzavrieť kúpnu zmluvu v súlade s § 645 Obchodného zákonníka sa dohodla aj provízia vo výške 2
000,00 eur. Žalobca uzavrel zmluvu o sprostredkovaní aj s vlastníčkou predmetného bytu, avšak v
tejto zmluve okrem dohody o vykonávanie činnosti smerujúcej k vytvoreniu príležitosti uzavrieť kúpnu
zmluvu ohľadom predmetného bytu za 100 000,00 eur, kde mal zabezpečiť marketing a všetky doklady

nevyhnutné pre prevod vlastníckeho práva, bola dohoda o provízii v tom zmysle, že žalobcovi vznikne
nárok na províziu, keď sprostredkuje príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu so záujemcom - kupujúcim s
tým, že kupujúci zloží províziu vo výške 2 000,00 eur. Z toho teda vyplýva, že predávajúca vlastníčka
predmetného bytu nemala uhradiť províziu za sprostredkovanie predaja bytu, ale túto mal uhradiť
žalovaný, a to za vytvorenie príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalovanému a predávajúcej nič nebránilo
uzavrieť kúpnu zmluvu bez účasti žalobcu ako sprostredkovateľa. Napriek tomu však požiadali o jeho

služby, výsledkom čoho boli uzavreté zmluvy o sprostredkovaní. V zmluvách bolo jednoznačne uvedené,
kto a koľko má za čo zaplatiť a preto je povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi províziu, nakoľko
vytvoril príležitosť, aby žalovaný mohol kúpnu zmluvu uzavrieť s predávajúcou. Tvrdenie žalovaného, že
žalobca mal zabezpečiť úver, nebolo preukázané a nebolo zmluvne ani dohodnuté. Jednoznačne preto
možno vylúčiť, že by žalobcovi mal vzniknúť nárok na províziu len na zabezpečenie úveru za účelom

kúpy bytu. Písomne sa na tom účastníci konania nedohodli a z ich ústnych vyjadrení takáto dohoda
nebola preukázaná. Žalobca mal totiž žalovanému len pomôcť pri vybavovaní úveru, ale nezaviazal sa
mu úver sprostredkovať za dohodnutú províziu. Súd konštatoval, že žalovaný nevynaložil dostatočnú
pozornosť pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní a možno podcenil svoje finančné možnosti. Nie je
totiž možné záväzne dohodnúť zmluvu o sprostredkovaní, kde sú jasne a určito dohodnuté podmienky,

kedy vzniká žalobcovi nárok na províziu a následne nedodržať zmluvné dojednania len z toho dôvodu,
že žalovaný nemohol uzavrieť kúpnu zmluvu, nakoľko nedisponoval finančnými prostriedkami. Účastníci
sa v zmluve nedohodli na tom, že provízia nepatrí v prípade neposkytnutia úveru žalovanému, resp. že
by provízia patrila žalobcovi len vtedy, ak bude kúpna zmluva uzavretá v súlade s § 644 alebo § 646
Obchodného zákonníka. Nenastala ani situácia v zmysle § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko

nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a naviac bez súčinnosti sprostredkovateľa a nebol preukázaný ani
rozpor v činnosti sprostredkovateľa pre tretiu osobu v rozpore so zmluvou o sprostredkovaní. Žalobcovi
preto vznikol nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním v súlade s § 642 Obchodného
zákonníka, ktorá bola dojednaná v čl. II bod 3 zmluvy pre prípad neuzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaný
sa nesprávne domnieva, že žalobca pre neho nevykonal žiadnu činnosť, nakoľko zmluvný vzťah začal

od momentu uzavretia zmluvy o sprostredkovaní dňa 6.9.2011 a v zmysle dojednaní žalobca vytvoril
príležitosť na uzavretie kúpnej zmluvy a žalovaný túto príležitosť nevyužil zo subjektívnych dôvodov,
nakoľko nemal finančné prostriedky na kúpnu cenu. Žalobcovi preto vznikol nárok na dohodnutú províziu
vo výške 2 000,00 eur a naviac mu vznikol nárok aj na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 2 000,00
eur, keďže žalovaný zmaril možnosť uzavretia kúpnej zmluvy po tom, čo mu žalobca vytvoril príležitosť

takúto kúpnu zmluvu uzavrieť.

Aplikujúc ust. § 300 a § 301 Obchodného zákonníka, § 540 až 545a Občianskeho zákonníka súd prvého
stupňa uzavrel, že nárok na úhradu zmluvnej pokuty je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko žalovaný
ako zmluvný partner sa správal nezodpovedne a bez akýchkoľvek právne významných dôvodov nesplnil

svoju zmluvnú povinnosť. Súd prvého stupňa nedospel ani k záveru, že by sa jednalo o neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu, ktorú by bolo potrebné znížiť v súlade s § 301 Obchodného zákonníka.

Výrok o úrokoch z omeškania oprel o ust. § 365 až 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 Nar.
vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom

znení ku dňu omeškania a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania tak, ako vyplýva
z výroku rozsudku.

Výrokotrováchkonaniaopreloust.§142ods.1Občianskehozákonníkaaúspešnémužalobcovipriznal
náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade za zaplatený súdny poplatok a v náhrade trov právneho

zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne ažalobcu zaviaže na náhradu trov konania žalovaného, alternatívne aby rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že tento
absolútne nesprávne interpretoval obsah sprostredkovateľskej zmluvy, keď dospel k záveru, že jej

predmetom bolo vlastne len napísanie kúpnej zmluvy. Je výrazný rozdiel medzi (a) sprostredkovaním
príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu na konkrétnu nehnuteľnosť a (b) sprostredkovaním právnych služieb
spočívajúcich vo vypracovaní kúpnej zmluvy. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom
činnosti žalobcu bolo vypracovanie kúpnej zmluvy. Žalobca však nie je oprávnený poskytovať právne
služby za odplatu, t.j. vypracovávať kúpne zmluvy, nakoľko tieto môžu poskytovať výlučne advokáti.

Čl. I sprostredkovateľskej zmluvy je absolútne štandardným znením sprostredkovateľskej zmluvy, ktorej
predmetom je sprostredkovanie predaja nehnuteľností a ktoré štandardne používajú všetky realitné
kancelárie. Je zrejmé, že žalobca sa nezaviazal len vytlačiť nejakú vzorovú zmluvu z počítača, aby
mal žalovaný možnosť podpísať listinu za odmenu 2 000,00 eur. Predmetom sprostredkovateľskej
zmluvy bolo sprostredkovanie príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou (t.j. žalovanému
vopred neznámou osobou). Medzi účastníkmi pritom nebolo sporné, že žalobca nevyhľadal žalovaného

ako záujemcu o predávanú nehnuteľnosť, nakoľko sama predávajúca, ktorá predtým oslovila žalobcu,
zabezpečila žalovaného ako kupujúceho. Túto skutočnosť uviedol aj súd prvého stupňa vo svojom
odôvodnení. Pokiaľ teda súd prvého stupňa oprel nárok žalobcu na províziu o ust. § 645 Obchodného
zákonníka, jeho postup nebol správny. Konanie žalobcu považuje odvolateľ za konanie proti dobrým
mravom a už len z toho hľadiska by súd nemal takémuto konaniu poskytovať súdnu ochranu.

Je evidentné, že žalobca nechal aj predávajúcu aj kupujúceho podpísať rovnaké zmluvy, ale s
tým rozdielom, že „šikovnosť“ vlastníčky bytu nájsť si kupcu bola žalobcom „odmenená“ tým, že
v sprostredkovateľskej zmluve nebola zaviazaná na zaplatenie provízie. V tej súvislosti poukázal
aj na znenie ust. § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca len využil príležitosť, nechal
žalovaného aj predávajúcu uzatvoriť sprostredkovateľské zmluvy, bez akejkoľvek sprostredkovateľskej

činnosti opierajúc sa len o samotný fakt, že žalovaný sprostredkovateľskú zmluvu podpísal, domáhal
sa zaplatenia provízie, na ktorú nemá zmluvný, zákonný ba ani morálny nárok. Poukázal tiež
na to, že vypracovanie znaleckého posudku svedčí o tvrdení žalovaného, že sprostredkovateľskú
zmluvu podpísal z dôvodu, že žalobca mu mal vybaviť úver. Nakoľko žalobca nevykonal žiadnu
sprostredkovateľskú činnosť, ku ktorej sa sprostredkovateľskou zmluvou uzatvorenou so žalovaným

zaviazal, a nevykonal ani sprostredkovateľskú činnosť v zmysle ust. § 642 v spojení s ust. § 645
Obchodného zákonníka a naviac žalovaný sa s predávajúcou poznal a všetky podmienky kúpnej zmluvy
dojednal bez sprostredkovateľskej činnosti žalobcu a pred uzatvorením sprostredkovateľskej zmluvy bol
neúspešne činný pre predávajúcu, nemožno nárok žalobcovi priznať.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil trovy
odvolacieho konania. Uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a zdôraznil,
že bez aktívnej účasti žalobcu žalovaný nemohol s vlastníčkou nehnuteľnosti uzavrieť kúpnu zmluvu,
nakoľko si vlastníčka nehnuteľnosti ingerenciu realitnej kancelárie vymienila. Zoznámenie žalovaného
a vlastníčky nehnuteľnosti bolo len prvým krokom smerujúcim k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nie je

ho možné zamieňať s vytvorením príležitosti na uzavretí kúpnej zmluvy tak, ako bolo dojednané
vo vyššie uvedenej zmluve o sprostredkovaní. Činnosť sprostredkovateľa pre predávajúcu nebola v
rozpore so zmluvou a príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu rozhodne bola vytvorená činnosťou žalobcu.
Tvrdenie žalovaného, že žalobca mu mal zabezpečiť úver v konaní nebolo preukázané. Žalobca
splnil svoj zmluvný záväzok vytvoriť žalovanému príležitosť na uzatvorenie zmluvy špecifikovanej v

zmluve o sprostredkovaní, pričom bez jeho pričinenia by žalovaný kúpnu zmluvu uzatvoriť nemohol.
Argumentácia žalovaného má za cieľ odvádzať pozornosť od podstaty tohto sporu, ktorou je skutočnosť,
že žalovaný slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne prejavil svoju vôľu, keď so žalobcom uzavrel zmluvu
o sprostredkovaní.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.

Súd prvého stupňa totiž zo skutkových zistení vyvodil nesprávne závery a súčasne vec nesprávne

právne posúdil.

V posudzovanom prípade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa vychádzal z
právnej úpravy obsiahnutej v § 642 a nasl. Obchodného zákonníka a právny vzťah medzi účastníkmikonania posúdil ako vzťah založený sprostredkovateľskou zmluvou. Dospel k záveru, že v danom
prípade došlo k naplneniu predmetu zmluvy, teda že žalobca splnil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy,
a to zaobstaral príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na konkrétnu nehnuteľnosť za dohodnutú cenu pre

žalovaného, na základe čoho mu vznikol nárok na províziu v zmysle § 644 Obchodného zákonníka.
Podľa názoru súdu prvého stupňa zaobstaranie príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu v danom prípade
spočívalo vo vykonaní všetkých právnych úkonov, na základe ktorých by žalovaný mal možnosť uzavrieť
kúpnu zmluvu. Jednalo sa o zabezpečenie podkladov (list vlastníctva, kópia katastrálnej mapy, znalecký
posudok) a následné napísanie kúpnej zmluvy a zmluvy o zrušení vecného bremena. Súd prvého

stupňa tiež uzavrel, že medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že žalobca nevyhľadal žalovaného
ako záujemcu o predávanú nehnuteľnosť, nakoľko sama predávajúca, ktorá predtým oslovila žalobcu,
zabezpečila žalovaného ako kupujúceho.

Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou,

a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podstata sprostredkovateľskej zmluvy spočíva v záväzku sprostredkovateľa vyvíjať činnosť, ktorá má
viesť k uzavretiu určitej zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou, t.j. činnosť spočívajúcu v podstate
vo vyhľadaní potencionálnej strany určitej zmluvy, ktorú záujemca hodlá uzavrieť. Voľba prostriedkov,

ktoré k splneniu svojho záväzku sprostredkovateľ použije, rovnako intenzita jeho činnosti, závisí na
úvahe sprostredkovateľa. Vždy však musí existovať príčinná súvislosť medzi výsledkom, t.j. uzavretím
záujemcom požadovanej zmluvy a činnosťou sprostredkovateľa. Na základe sprostredkovateľskej
zmluvy nie je však sprostredkovateľ oprávnený robiť na účet záujemcu voči tretím osobám žiadne
právne úkony svojim menom alebo menom záujemcu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu

konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom. Pri takomto
splnomocnení sa riadia práva a povinnosti strán súvisiace s touto činnosťou zmluvou príkaznou.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby
záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvu môže spočívať v hľadaní vhodnej príležitosti na uzavretie

zmluvyvkonkrétnomsegmentetrhu,uskutočnenímpotrebnýchrešerší,vovýberedostupnýchinformácií
a pod. Možno povedať, že „vyhľadávanie príležitostí“ v podstate predstavuje vyhľadávanie tretích
osôb, ktoré budú mať záujem uzavrieť zmluvu so záujemcom. Primárnou povinnosťou záujemcu je
zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu, ktorá sa obvykle označuje ako provízia. Z hľadiska vzniku nároku
sprostredkovateľa na províziu prichádzajú do úvahy viaceré alternatívne riešenia, upravené v § 644, §

645 a 646 Obchodného zákonníka.

Podľa názoru súdu prvého stupňa predmetom sprostredkovateľskej zmluvy bola v danom prípade
povinnosť žalobcu ako sprostredkovateľa zaobstarať príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na konkrétnu
nehnuteľnosť za dohodnutú cenu, ktorá spočívala v povinnosti po formálnej stránke vykonať všetky

právne úkony, na základe ktorých by žalovaný mal možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Vykonanie právnych
úkonov smerujúcich k tomu, aby žalovaný mohol kúpnu zmluvu podpísať podľa názoru súdu prvého
stupňa spadá pod ust. § 642 Obchodného zákonníka a zakladá nárok na províziu v zmysle § 645
Obchodného zákonníka. Takýto názor však nemožno považovať za správny.

Podľa názoru odvolacieho súdu záväzok zmluvnej strany vykonať právne úkony smerujúce k uzavretiu
kúpnej zmluvy nemožno považovať za predmet záväzku, ktorým je vyvíjanie činnosti uvedenej v §
642 Obchodného zákonníka, teda vyvíjanie činnosti, ktorá má viesť k uzavretiu určitej zmluvy medzi
záujemcom a treťou osobou. Zabezpečenie príslušných podkladov potrebných pre uzavretie kúpnej

zmluvy, ktorými sú list vlastníctva, kópia katastrálnej mapy, znalecký posudok a príprava písomného
vyhotovenia zmluvy spadá pod ustanovenia upravujúce zmluvu príkaznú, prípadne zmluvu o obstaraní
veci, na ktoré vzťahy je potrebné aplikovať ust. § 774 a nasl., prípadne ust. § 733 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu nesprávne
právne vyhodnotil, že na základe zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi účastníkmi konania dňa6.9.2011 došlo k naplneniu záväzku žalobcu sprostredkovať žalovanému príležitosť uzavrieť kúpnu
zmluvu a že žalobcovi vznikol nárok na províziu a zmluvnú pokutu.

V súvislosti s vyššie uvedeným sa odvolaciemu súdu žiada dodať, že nevedno, na základe akých
skutkových zistení dospel súd prvého stupňa k záveru, že za vykonanie právnych úkonov smerujúcich k
tomu, aby žalovaný mohol kúpnu zmluvu podpísať bola dojednaná odmena, nakoľko z obsahu písomnej
zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 6.9.2011, uzavretej medzi účastníkmi konania, dohoda takéhoto
obsahu nevyplýva.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť uplatnený nárok. Pokiaľ žalobca
svoj nárok na zaplatenie provízie a zmluvnej pokuty opiera o zmluvu o sprostredkovaní uzavretú so
žalovaným dňa 6.9.2011, bude potrebné tento právny úkon vyhodnotiť aj podľa § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a zistiť, čo bolo skutočnou vôľou účastníkov konania pri uzavretí predmetnej zmluvy a až
následne posúdiť, či žalobcovi vznikol nárok na províziu a zmluvnú pokutu. Až po doplnení dokazovania

v naznačenom smere bude možné opätovne vo veci rozhodnúť. Súd prvého stupňa pritom bude viazaný
právnym názorom vysloveným v tomto uznesení.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto

odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.